N a j v y š š í s ú d
2 Urtost 6/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej
veci proti odsúdenému L. R. pre zločin lúpeže podľa § 131 rakúskeho Trestného zákonníka
a iné na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2016 v Bratislave o sťažnosti
odsúdeného L. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 13. októbra 2016, sp. zn. 4Ntc/17/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. R.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 13. októbra 2016,
sp. zn. 4Ntc/17/2016, podľa § 412 ods. 1 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného L. R.
o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere osem rokov uloženého
mu rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 11. apríla 2012,
sp. zn. 042 S Hv 25/12w, o ktorého uznaní a výkone na území Slovenskej republiky rozhodol
krajský súd rozsudkom z 3. júna 2013, sp. zn. 4Ntc/9/2013.
Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo odsúdenému L. R. oznámené 20. októbra 2016,
podal odsúdený 24. októbra 2016 sťažnosť, pretože odôvodnenie krajského súdu považuje za
neopodstatnené a ďalej trvá na prerušení výkonu trestu odňatia slobody z ním uvádzaných
dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd
na podklade vyššie uvedenej, včas a oprávnenou osobou podanej sťažnosti v súlade s § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku
a zistil, že sťažnosť odsúdeného L. R. nie je dôvodná.
V prvom rade treba k veci uviesť, že v rámci konania, ktoré napadnutému uzneseniu
predchádzalo, boli procesne predpísaným spôsobom vykonané dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre spoľahlivé rozhodnutie súdu o návrhu odsúdeného na prerušenie výkonu
trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia,
rešpektujúc ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. por., v dostatočnom rozsahu uviedol skutočnosti,
ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, a úvahy,
ktorými sa spravoval pri ich hodnotení.
Najvyšší súd si dôvody napadnutého uznesenia v celom rozsahu osvojil a bez potreby
ich na tomto mieste opakovať na ne v podrobnostiach odkazuje. Pritom zdôrazňuje,
že skutkové zistenia krajského súdu, podľa ktorých odsúdený L. R. trpí ochoreniami, ktoré sú
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody liečiteľné, zodpovedajú obsahu predloženého
spisového materiálu. Súd prvého stupňa tak dospel k správnemu záveru,
že sťažovateľ neochorel na takú ťažkú chorobu, ktorá by vyžadovala prerušenie výkonu trestu
podľa § 412 Tr. por.
Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť odsúdeného L. R. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 22. novembra 2016
JUDr. Libor D u ľ a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. František Mozner
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová