Najvyšší súd  

2 Urtost 1/2015

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu vo veci

odsúdeného P. K., - v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného, na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2015 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. júla 2015, sp. zn. 6 Ntc 8/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. K. sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného P. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený P. K. v ÚVTOS Leopoldov vykonáva zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Ntc/2/2014, zo dňa 08.04.2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Urto 4/2014, zo dňa

11.06.2014, ktorým bol uznaný rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, sp.zn. 7 Hv 25/13v, zo dňa 23.09.2013, vo výroku o treste v trvaní 4 (štyroch) rokov, resp. 1461 dní,

pre spáchanie trestného činu profesionálnej krádeže vlámaním podľa § 127, 129 bod1 a 2, 130 štvrtý prípad a 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a zároveň nariadené vykonať zvyšok uvedeného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol odsúdený podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ústne do zápisnice po jeho vyhlásení, ktorú neskôr písomne odôvodnil osobne i prostredníctvom obhajcu.

Sťažnostné námietky sú (obsahovo) vyjadrené v nasledujúcej časti odôvodnenia, ktorá sa s nimi aj vysporiadava.

Vyššie uvedené neplatí o námietkach proti samotnému uznávaciemu rozsudku, ktorý nie je predmetom tohto prieskumu a bol najvyšším súdom preskúmavaní v predchádzajúcom odvolacom konaní.

  Najvyšší súd po prieskume v rozsahu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku konštatuje:

Námietky uplatnené v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu:

Krajský súd v Trnave nie je príslušný na rozhodovanie o podmienečnom prepustení v nadväznosti na § 521 ods. 4 Tr. por.

Námietka je nedôvodná. Krajský súd v Trnave, ktorý právoplatne rozhodol o uznaní a výkone dotknutého rozhodnutia je príslušný na rozhodnutie o podmienečnom prepustení podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z. a Trestný poriadok (teda ustanovenie § 521 ods. 2, ods. 4 Tr. por.) sa v tejto výslovne upravenej otázke nepoužije (§ 29 zák. č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/20102 Z.z. a’contrario).

V sťažnosti sú, ako už bol uvedené, obsiahnuté výhrady proti uznávaciemu rozsudku, ktorý je však právoplatný a súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie nemá pôsobnosť na preskúmavanie tohto rozsudku.

Súčasťou uznania (i keď je táto otázka riešená v odôvodnení v súvislosti s potrebnou obojstrannou trestnosťou činu) však podľa výroku uznávacieho rozsudku nie je právna kvalifikácia predmetných skutkov z hľadiska Trestného zákona Slovenskej republiky – nie je

teda otázkou, ktorá by bola záväzne vyriešená pre konanie o podmienečnom prepustení. Zároveň je otázkou sťažovateľom namietanou (dve tretiny výkonu trestu odňatia slobody pri zločine ako formálna podmienka pre podmienečné prepustenie).

V tomto prípade je potrebné stotožniť sa s právnou kvalifikáciou, ktorú určil (i keď, ako už bolo uvedené, nezáväzne) najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uznávaciemu rozsudku. Pri krádeži vlámaním spojenom so spôsobením malej škody (minimálne 266 eur) ide v posudzovanej veci o kvalifikáciu podľa § 211 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v nadväznosti na § 125 ods. 2 a § 138 písm. e/ Tr. zák. (viď stanovisko NSSR 116/2012 – II), a to vzhľadom ku škode 288 eur (skutok I.1/ uznávacieho rozsudku).

Rozhodujúca z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu,

zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§§ 66 – 67 Tr. zák.) je (však) právna kvalifikácia

podľa cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v §§ 10 a 11 Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody).

Pri právnej kvalifikácii podľa uznaného rozhodnutia (trestný čin profesionálnej krádeže vlámaním podľa §§ 127, 129 bod 1 a 2, 130 štvrtý prípad, 15 rakúskeho Trestného zákonníka) ide o úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov – sadzba 1 až 10 rokov podľa § 130 rakúskeho Trestného zákonníka.

Ide teda o zločin (§ 11 ods. 1 Tr. zák.), čomu zodpovedá lehota pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorá plynie od 19. októbra 2013 (uznesenie o započítaní – č.l. 93). Podmienka výkonu dvoch tretín trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vo výmere štyroch rokov, teda bude splnená 19. júna 2016 (započítanie od 19.10.2013, dve tretiny zo štyroch rokov – 32 mesiacov - keďže nejde o trestnoprocesnú lehotu ani lehotu podľa § 136 Tr. zák., deň 19.10.2013 sa do doby uvedenej v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. započítava).

To zodpovedá po pripočítaní jednej tretiny trestu (16 mesiacov) údaju v osvedčení rakúskeho súdu o dátume výkonu celého trestu – 19.10.2017.

Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú, keďže nebola splnená formálna podmienka pre možnosť podmienečného prepustenia, tak ako to konštatuje krajský súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto uznesenie sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 8. septembra 2015

JUDr. Libor D u ľ a, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková