2Urtos/6/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci odsúdeného P. D., v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí 2. novembra 2021 o sťažnosti odsúdeného P. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. septembra 2021, sp. zn. 7Ntc/7/2021, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. D. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. septembra 2021, sp. zn. 7Ntc/7/2021, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutia, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. žiadosť odsúdeného P. D., nar. XX. S. XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený P. D.. Podanú sťažnosť do dňa konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti primárne skúmal, či je sťažnosť prípustná, či sťažnosť podala osoba na to oprávnená v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste, a zistil, že zákonné podmienky uvedené v § 186 ods. 1 a § 187 ods. 1 Tr. por., nevyhnutné na podanie sťažnosti, boli splnené a nie je daný dôvod podľa § 193 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por.

Následne, na podklade sťažnosti odsúdeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátanepodmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Zo znenia § 66 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že okrem formálnej podmienky (ktorá v posudzovanom prípade splnená bola), zároveň aj súčasné splnenie dvoch materiálnych podmienok dáva súdu možnosť podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Jednou z nich je, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preto z hľadiska splnenia materiálnych podmienok na postup súdu podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. nepostačuje len, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie. Nevyhnutné je aj kladné zodpovedanie už skôr naznačenej otázky, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Práve na jej zodpovedanie je nevyhnutné skúmať minulosť odsúdeného. Tá je totiž významná pre záver, či takéto očakávanie od odsúdenej osoby je dôvodné alebo nie.

Správne a v súlade so zákonom preto postupoval prvostupňový súd, keď práve z dôvodu nesplnenia tejto materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s poukazom na minulosť odsúdeného, podrobne uvedenú na strane 5 napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že u odsúdeného P. D. nie sú splnené zákonné podmienky pre postup, ktorého sa domáhal.

K tomu možno v zhode s napadnutým uznesením poukázať aj na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá.

Prvostupňový súd tak postupoval v súlade so stavom veci a zákonom pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, majúc na zreteli ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. por., veľmi podrobne a precízne vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného, a z akých dôvodov tejto nevyhovel.

Pretože rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jeden celok a najvyšší súd sa s dôvodmi napadnutého uznesenia v celom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil, bez toho, aby ich formálne znovu opakoval v celom rozsahu, na ne odkazuje.

Na podklade týchto úvah najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.