UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému Y. X. pre trestný čin profesionálnej krádeže vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 (bod 5), § 129 ods. 1 (bod 1), ods. 2 (bod 1) a § 130 ods. 3 Trestného zákonníka Rakúskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2019 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného Y. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2019, sp. zn. 5Ntc/14/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Y. X. zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. mája 2019, sp. zn. 5Ntc/14/2016, podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť Z. X.
- opatrovníčky odsúdeného Y. X. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podal proti nemu odsúdený Y. X. jednak priamo a tiež prostredníctvom zákonnej zástupkyne sťažnosť. V jej dodatočne, prostredníctvom ustanoveného obhajcu predložených dôvodoch uviedol, že spĺňa formálne ako aj všetky materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa § 66 Tr. zák. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok, poukázal na to, že je vo výkone trestu opakovane disciplinárne odmeňovaný za plnenie svojich povinností a nemá žiadne negatívne hodnotenie. Zároveň tvrdí, že sa vo výkone trestu napravil, vykonal jeho podstatnú časť, dokonca v rozsahu presahujúcom časť výkonu trestu, ktorá je z hľadiska zákonných podmienok potrebná na podmienečné prepustenie, a v budúcnosti povedie riadny život, čo je podľa neho potrebné posudzovať nielen s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenia a porušenia podmienok podmienečného prepustenia v minulosti, ale aj so zreteľom na to, že je otcom troch maloletých detí, o ktoré sa chce vzorne starať a zabezpečovať všetky ich potreby. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a z výkonu trestu ho podmienečne prepustil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podkladeuvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený Y. X. sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je teda okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia, ktorá u odsúdeného bola naplnená) aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia).
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, včítane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vychádzajúc z uvedeného sa aj najvyšší súd plne stotožnil so záverom krajského súdu, že odsúdený Y. X. splnil iba formálnu podmienku podmienečného prepustenia. Charakter trestnej činnosti, pre ktorú dnes vykonáva trest odňatia slobody, nízky stupeň jeho vzdelania, ale najmä zjavný sklon k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 8-krát, pričom k zmene jeho postoja neviedol ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody a ani fakt, že je otcom, totiž nasvedčujú tomu, že jeho aktuálne správanie je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život.
Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť odsúdeného Y. X. ako nedôvodnú
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.