UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2016 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného Q. P. pre zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, o sťažnosti odsúdeného Q. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. júla 2016, sp. zn. 4Ntc/3/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. P. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. júla 2016, sp. zn. 4Ntc/3/2016, podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z., § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného Q. P., nar. XX.XX.XXXX v E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (ďalej len,,odsúdený“), o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu v Liberci, Česká republika, sp. zn. 7T 30/2014 z 2. septembra 2015, vo výmere 2 (dvoch) rokov, uznanom na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2015, sp. zn. 8Ntc/12/2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2015, sp. zn. 4 Urto 4/2015.
Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bližšie neodôvodnil.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“) podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin povýkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je teda okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia, ktorá u odsúdeného je naplnená) aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia).
Na preskúmanie splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného si Krajský súd v Košiciach vyžiadal odpis z registra trestov na odsúdeného, charakteristiku z obce Vrbnica, okr. Michalovce, správu o povesti na odsúdeného z OR PZ v Michalovciach a hodnotenie na odsúdeného z ÚVTOS Banská Bystrica.
Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici vo svojej správe neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, nakoľko svojím prístupom k plneniu povinností a celkovým správaním nepreukázal polepšenie. Jeho resocializačná prognóza sa javí ako nepriaznivá, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a nekritického postoja k trestnej činnosti. Riaditeľ ústavu poukázal na riziko sociálneho zlyhania, ktoré je u odsúdeného vysoké.
V tomto smere je preto možné jednoznačne skonštatovať, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody nesplnil materiálnu podmienku obsiahnutú v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, ktoré by zodpovedalo jednej z dvoch materiálnych podmienok obsiahnutých v uvádzanom ustanovení a to najmä s poukazom na hodnotenie riaditeľa ústavu, v ktorom sa konštatovalo, že správanie odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni, v dodržiavaní právnych noriem platných vo výkone trestu odňatia slobody sa vyskytol jeden nedostatok, za ktorý bol odsúdenému uložený disciplinárny trest vo forme umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu štyroch dní a druhý nedostatok bol zaznamenaný za neustrojenosť, ktorý bol vyriešený výchovným pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu.
Vychádzajúc z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti trest odňatia slobody odsúdený vykonáva, ako aj z jeho sklonov k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, nakoľko odsúdený sa už 11- krát dopustil trestnej činnosti, z čoho možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorázovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá opakovane trestnú činnosť pácha, najvyšší súd dospel k záveru, že v súčasnom štádiu neboli u odsúdeného splnené podmienky preto, aby mohol byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.
Najvyšší súd preto rovnako ako aj Krajský súd v Košiciach konštatuje, že u odsúdeného sú síce naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko došlo v jeho prípade k výkonu dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu, avšak u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.