2Urtos/3/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci odsúdeného J. F., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na neverejnom zasadnutí konanom 18. júna 2024 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2024, sp. zn. 4Ntc/11/2024, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. F. zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež,,krajský súd“) uznesením z 21. marca 2024, sp. zn. 4Ntc/11/2024, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými so ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej tiež,,zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) s použitím § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 68 ods. 5 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Viedeň Neustadt z 26. mája 2021, sp. zn. 50 Hv 22/2 Iv, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2022, sp. zn. 4Ntc/17/2021, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2022, sp. zn. 4 Urto 4/2022, vo výmere 4 roky, celého zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace a 30 dní z trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 23. marca 2018, sp. zn. 502 Hv 2/18t, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2019, sp. zn. 3Ntc/21/2019, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2020, sp. zn. 3 Urto l/2020, vo výmere 4 roky a z trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 8. júna 2018, sp. zn. 503 Hv 52/18d, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23. decembra 2019, sp. zn. 3Ntc/22/2019, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2020, sp. zn. 3 Urto 2/2020, vo výmere 1 rok.

Napadnuté uznesenie Krajský súd v Bratislave odôvodnil tým, že „odsúdený má po sebe vykonať jednaktrest odňatia slobody vo výmere 4 roky, a jednak zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace a 30 dní z pôvodne uložených trestov odňatia slobody vo výmere 4 roky a 1 rok. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2020, sp. zn. 3Ntc/14/2020 bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky a 1 rok, pričom mu bola určená skúšobná doba 4 roky, za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným na dobu 3 roky s uložením primeranej povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Následne bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace a 30 dní.“

Určenie konkrétnej doby výkonu nepodmienečného trestu ako nevyhnutnej podmienky potrebnej na to, aby sa súd jeho žiadosťou o podmienečné prepustenie zaoberal z vecnej stránky tak vychádza za súčtu pomernej časti - polovice doby výkonu trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému rozhodnutím justičného orgánu štátu pôvodu vo výmere 4 roky a celého zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace, 30 dní, o vykonaní ktorého bolo rozhodnuté, a z ktorého už podmienečne prepustený byť nemôže. Celková doba, po ktorú odsúdený pre účely podmienečného prepustenia musí vykonávať trest odňatia slobody tak predstavuje 7 rokov z celkovo 9 rokov. Jednoduchšie možno dobu nevyhnutného výkonu trestu odňatia slobody určiť tak, že k polovici trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý je vykonávaný na podklade vyššie uvedených súdnych rozhodnutí vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Ntc/17/2021 (v ktorej je zohľadnené aj započítanie väzby a trestu v cudzine), a ktorý odsúdený začal vykonávať na území Slovenskej republiky 22. júla 2021 je potrebné pripočítať celý zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace a 30 dní. Ide teda o celkové trvanie výkonu trestu odňatia slobody 4 roky, 3 mesiace a 30 dní, ktoré plynie od 2. marca 2021, kedy bol rakúskymi justičnými orgánmi vzatý do väzby. Uplynutie tejto doby tak pripadá na 2. júla 2025.

Z uvedeného tak vyplýva, že odsúdený nespĺňa formálnu podmienku pre posudzovanie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorými sa tak krajský súd ani nezaoberal. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonávať dôkaz o správaní sa odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený tento druh trestu vykonáva, a preto krajský súd ani nepovažoval za nevyhnutné si takéto hodnotenie od riaditeľa konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody zabezpečiť. Vyžiadanie a vykonanie tohto dôkazu je odôvodnené výlučne vtedy, ak je splnená vyššie uvedená formálna podmienka podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Ak splnená nie je, súd sa materiálnymi podmienkami významnými pre rozhodnutie o žiadosti odsúdenej osoby o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zaoberať ani nemôže.“

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, ktorú neskôr doplnil písomnými podaniami vlastnou rukou. V písomnom podaní z 22. marca 2024 uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí. Namietal, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho práv a rovnako namietal aj to, že súd určil lehotu jeho podmienečného prepustenia až na 2. júla 2025. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Ntc/17/2021 bolo rozhodnuté, že trest vo výmere 4 roky bude pokračovať na území Slovenskej republiky, začal plynúť 2. marca 2021 a koniec trestu nastane 2. marca 2025. Z uvedeného dôvodu mal možnosť podmienečného prepustenia 2. marca 2023. Ďalej poukázal na skutočnosť, že k premene jeho podmienky vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Ntc/14/2020 dôjsť nemalo, čo je jasne vyjadrené aj v § 519 ods. 4 Trestného poriadku.

V podaní z 15. mája 2024 uviedol, že od 2. marca 2021 do 2. júla 2023 vykonával,,trest porušenia podmienky“, a teda štátu nezostal nič dlžný. Podmienečné prepustenie sa konalo 21. marca 2024, čo bolo už po uplynutí podmienky.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odstúpila ďalšie podania odsúdeného Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko v nich namietal konanie o podmienečnom prepustení.

V podaní z 20. mája 2024, ktoré bolo doručené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a následne odstúpené Krajskému súdu v Bratislave odsúdený uviedol, že od 2. marca 2021 do 2. júla 2023vykonával podmienku, ktorú porušil. K premene tejto podmienky nemohlo dôjsť, pretože štát pôvodu - Rakúska republika o to nežiadala a poukázal na § 519 ods. 4 Trestného poriadku. Od 2. júla 2023 do 2. júla 2027 mu plynie trest,,prevzatia“, ktorý však začal vykonávať dňa 2. marca 2021. Uviedol, že,,nemôže byť prepustený z toho istého trestu, z akého toho istého nevie“.

V podaní z 13. mája 2024, ktoré bolo doručené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a následne odstúpené Krajskému súdu v Bratislave odsúdený uviedol, že krajský súd svojím konaním pochybil. Nerešpektovaním práva obžalovaného byť prítomný pri vykonávaní dôkazu dožiadaným súdom, bola odsúdenému odňatá možnosť konať pred súdom, čo znamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odsúdený nežiadal výkon cudzieho rozsudku zrušiť, namietal porušenie § 516 písm. b) Trestného poriadku. Vo veci prevzatia je podané dovolanie. Nakoľko bol trestný čin spáchaný na území Rakúskej republiky, Slovenská republika mu nemôže premeniť podmienku. Namietal trest vyhostenia, ktorý dostal na území Rakúskej republiky. Odsúdený opakovane uviedol, že nie je možné prepustiť osobu dvakrát z toho istého trestu, pričom si nepamätá, že by súd už jeho osobu z tohto trestu prepúšťal. Opakovane tiež uviedol, že možnosť podmienečného prepustenia u neho nastala 2. marca 2023. V roku 2014 a v roku 2020 mal tiež problém so započítaním trestu, čím dal najavo, že pre Slovenskú republiky sú cudzie rozhodnutie evidentne,,akýmsi problémom“. Krajský súd zamietol jeho žiadosť na nepravdivej skutočnosti a porušil tým zákon. Ku premene trestu došlo nezákonne, nakoľko Rakúska republika nemala žiadnu vedomosť o podmienke. Odsúdený uznal, že páchanie trestnej činnosti nie je v poriadku a súhlasil aj s trestom, avšak primeraným a spravodlivým.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „nadriadený súd“) na podklade sťažnosti podanej oprávnenou osobou včas podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Najvyšší súd úvodom považuje za potrebné uviesť, že Trestný zákon stanovuje pre podmienečné prepustenie primárne podmienku formálnu - vykonanie konkrétnej časti trestu diferencovane s ohľadom na právne posúdenie trestného činu, pre ktorý odsúdený posudzovaný trest odňatia slobody vykonáva, z pohľadu kategorizácie trestných činov na prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny, resp. v prípade zločinov zohľadňujúc aj skutočnosť či odsúdený už bol (alebo nebol) vo výkone trestu odňatia slobody - spôsobom uvedeným v § 66 ods. 1 a § 67.

Až splnenie tejto (formálnej) podmienky odôvodňuje posudzovanie dvoch tzv. podmienok materiálnych, vyjadrených v § 66 ods. 1 Trestného zákona v jeho návetí tým spôsobom, že „odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.“

Z § 12 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí vyplýva, že,,súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia rozhoduje aj o všetkých súvisiacich otázkach vykonávacieho konania.“

Podľa rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2017,,ak došlo k uznaniu rozhodnutia súdu iného štátu,či už podľa Trestného poriadku alebo podľa zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z., podmienky pre podmienečné prepustenie sa vždy posudzujú podľa Trestného zákona Slovenskej republiky, nie podľa práva štátu, ktorého rozhodnutie sa po jeho uznaní vykonáva (štátu pôvodu).“

Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa teda u osôb, ktoré svoj trest vykonávajú na území Slovenskej republiky na základe predtým uznaného cudzieho rozhodnutia plne vzťahuje slovenský Trestný zákon. Uvedený záver vyplýva tak z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, ako aj z čl. 17 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „rámcové rozhodnutie“), v ktorom sa uvádza, že výkon trestu sa riadi právom vykonávajúceho štátu.Pokiaľ odseky 2 a 3 neustanovujú inak, orgány vykonávajúceho štátu sú ako jediné príslušné rozhodovať o postupoch výkonu a určovať všetky s tým súvisiace opatrenia vrátane dôvodov na predčasné alebo podmienečné prepustenie.

Ustanovenia § 66 a § 67 Trestného zákona z pohľadu formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie konkrétneho odsúdeného, ktorou je vykonanie ním konkrétnej časti trestu pristupujú k odsúdeným diferencovane - zohľadňujúc primárne právne posúdenie trestného činu, pre ktorý odsúdený posudzovaný trest odňatia slobody vykonáva, z pohľadu kategorizácie trestných činov na prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Pri posudzovaní tejto podmienky je nevyhnutné prednostne zisťovať právnu kvalifikáciu skutku z uznávaného rozsudku v intenciách hmotnoprávnych trestnoprávnych ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky bez ohľadu na to, ako bol daný skutok právne posúdený súdmi štátu pôvodu podľa právneho poriadku štátu pôvodu. Vzhľadom na odlišnosť trestnoprávnej legislatívy v jednotlivých štátoch Európskej únie je len logické, že bude skôr pravidlom pokiaľ právne posúdenie skutku ako trestného činu sa bude odlišovať či už pomenovaním (názvom), alebo označením, resp. zaradením do konkrétnej kategórie trestných činov v danom štáte.

Rozhodujúcim pre posúdenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol uznaný a vykonáva sa preto v Slovenskej republike je tak uznávaný skutok a jeho právne posúdenie ako trestného činu podľa Trestného zákona Slovenskej republiky.

Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Odsúdený má po sebe vykonať trest odňatia slobody vo výmere 4 roky uložený mu rozsudkom Krajinského súdu Viedeň Neustadt z 26. mája 2021, sp. zn. 50 Hv 22/21 Iv, uznaný a vykonávaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2022, sp. zn. 4Ntc/17/2021, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2022, sp. zn. 4 Urto 4/2022. Trest vykonáva na území Slovenskej republiky od 22. júla 2022 za skutok vykazujúci znaky pokračovacieho prečinu krádeže. A následne zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, 3 mesiace a 30 dní uložený mu rozsudkami Krajinského súdu Korneuburg z 23. marca 2018, sp. zn. 502 Hv 28/18t, a Krajinského súdu Korneuburg z 8. júna 2018, sp. zn. 503Hv 52/18d. Tieto boli uznané a vykonávané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2019, sp. zn. 3Ntc/21/2019, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2020, sp. zn. 3 Urto 1 /2020, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23. decembra 2021, sp. zn. 4Ntc/22/2021, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2020, sp. zn. 3 Urto 2/2020. Pre pôvodne mu uložené tresty odňatia slobody vo výmere 4 roky a 1 rok, za skutky rovnako vykazujúce znaky prečinov krádeže, nakoľko sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, súd rozhodol, že zvyšok trestu vykoná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonutrestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

Podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.

Na podklade uvedeného odsúdený z posudzovaného trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky môže byť podmienečne prepustený po vykonaní jeho polovice, čiže po 2 rokoch. Z premeneného trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 3 mesiace a 30 dní, už podmienečne prepustený byť nemôže (§ 68 ods. 5 Trestného zákona). Z tohto dôvodu môže byť odsúdený podmienečne prepustený až po výkone trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky 3 mesiace a 30 dní. Rozhodujúci moment pre začiatok plynutia tejto doby je 2. marec 2021, kedy bol odsúdený rakúskymi justičnými orgánmi vzatý do väzby. Tomu zodpovedá, že 2. júla 2025 splní formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie.

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd uvádza, že námietky odsúdeného sú v plnom rozsahu nedôvodné. Odsúdený vo svojich námietkach v podstate opakovane uvádzal, že krajský súd nebol oprávnený rozhodovať o jeho neosvedčení v skúšobnej dobe, ako aj to, že nesúhlasí s tým, ako krajský súd vypočítal dobu podmienečného prepustenia. Čo sa týka neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe, o ktorom rozhodol krajský súd, a ku ktorému podľa názoru odsúdeného nemalo dôjsť v Slovenskej republike, ale v Rakúskej republike, nakoľko bol trest uložený rakúskymi justičnými orgánmi najvyšší súd uvádza, že vychádzajúc z § 12 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia rozhoduje aj o všetkých súvisiacich otázkach vykonávacieho konania. To znamená, že aj o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí vykonanom v prítomnosti obvineného, ktorý sa k tam vykonanému dokazovaniu podrobne opakovane vyjadroval, (preto neobstojí jeho námietka o odňatí mu možnosti konať pred súdom), dospel tiež k správnemu záveru, že odsúdený doposiaľ formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nesplnil. Odsúdený teda podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v posudzovanom prípade predčasne.

Na podklade uvedeného možno konštatovať, že nie sú opodstatnené akékoľvek úvahy o splnení (alebo nesplnení) tzv. materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o návrhu na podmienečné prepustenie musia byť totiž splnené kumulatívne formálna aj obe materiálne podmienky.

Nesplnenie formálnej podmienky (vykonanie Trestným zákonom stanovenej časti trestu odňatia slobody), ktoré spôsobuje predčasnosť podania návrhu na podmienečné prepustenie totiž znemožňuje náležité posúdenie splnenia tzv. materiálnych podmienok, pretože Trestný zákon ich hodnotenie spája s posudzovaním správania sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu minimálne v rozsahu časti trestu určenej zákonom, ktorú vyjadruje formálna podmienka. Akékoľvek hodnotenie materiálnych podmienok pri nevykonaní tejto časti trestu tak rovnako nemôže byť iné ako predčasné.

Na základe týchto skutočností a citovaných zákonných ustanovení, vedený vyššie uvedenými úvahami, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistiac dôvody na zmenu napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.