UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému Y. X. pre obzvlášť závažný zločin profesionálnej krádeže vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 Z 5 a iné rakúskeho trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2019 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného Y. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. decembra 2018, sp. zn. 5Ntc/14/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušuje a súdu prvého stupňa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 11. decembra 2018, sp. zn. 5Ntc/14/2016, podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného Y. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podal proti nemu odsúdený Y. X. sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku. Po takto vykonanom prieskume dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná, keďže v rozhodnutiu predchádzajúcom konaní bolo porušené právo odsúdeného Y. X. na obhajobu.
Z predloženého spisového materiálu totiž vyplýva, že krajský súd rozhodol napadnutým uznesením o návrhu odsúdeného Y. X. z 19. októbra 2018 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva na základe rozsudku krajského súdu z 24. januára 2017, sp. zn. 5Ntc/14/2016, ktorým bol v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu z 1. augusta2017, sp. zn. 3 Urto 5/2017, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) uznaný rozsudok Krajinského súdu Wiener Neustadt z 27. januára 2016, sp. zn. 43Hv 44/15. Tento návrh pritom v mene odsúdeného podala 24. októbra 2018 jeho opatrovníčka Z. X., ktorá mu bola uznesením Okresného súdu Lučenec z 15. februára 2012, sp. zn. 21Ps/2/2011, ustanovená z dôvodu, že odsúdený je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Podľa § 38 ods. 1 písm. a) Tr. por. vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že u sťažovateľa je daný dôvod povinnej obhajoby. Krajský súd však o návrhu odsúdeného rozhodol bez toho, aby ten bol v konaní zastúpený či už zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.
Najvyššiemu súd preto neostávalo iné, než napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa s tým, že v ďalšom konaní bude jeho úlohou postupom podľa § 40 ods. 1 Tr. por. vyzvať odsúdeného, ktorý je zastúpený opatrovníčkou, aby si v určenej lehote zvolil obhajcu a pokiaľ sa tak nestane, tohto mu ustanoviť. Až následne bude môcť na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody opätovne rozhodnúť.
V závere považuje najvyšší súd za potrebné dodať, že zákonný zástupca odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, môže v jeho prospech vykonávať práva, ktoré mu Trestný poriadok priznáva, aj proti vôli odsúdeného (§ 35 ods. 1 Tr. por.). Krajský súd tak bol povinný rozhodnúť už o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý za odsúdeného podala jeho opatrovníčka ešte 7. mája 2018, a to napriek tomu, že odsúdený na verejnom zasadnutí konanom 19. júna 2018 vyhlásil, že s návrhom nesúhlasí a berie ho späť.
Z týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.