UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému E. D. pre trestný čin pokusu ťažkej krádeže vlámaním podľa § 15, § 127, § 128 ods. 1 c 5, § 129 ods. 1 x 1, § 130 ods. 1 prvý prípad a ods. 2 prvý a druhý prípad rakúskeho Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2021 v Bratislave o odvolaní odsúdeného E. D. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. júla 2021, sp. zn. 4Ntc/8/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného E. D. zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 15. júla 2021, sp. zn. 4Ntc/8/2021, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Korneuburg z 18. augusta 2020, sp. zn. 604 Hv 4/19i, právoplatný 18. augusta 2020, ktorým bol občan Slovenskej republiky E. D. uznaným vinným z trestného činu pokusu ťažkej krádeže vlámaním podľa § 15, § 127, § 128 ods. 1 c 5, § 129 ods. 1 x 1, § 130 ods. 1 prvý prípad a ods. 2 prvý a druhý prípad rakúskeho Trestného zákona, ktorý spáchal na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku krajského súdu a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Krajský súd zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uznaného trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, ktorý bol odsúdenému E. D. oznámený doručením jeho rovnopisu 26. júla 2021, podal odsúdený 28. júla 2021 odvolanie (podanie s názvom „Sťažnosť proti uzneseniu“, č. l. 67-71). V jeho dôvodoch uviedol, že veľmi ľutuje do čoho sa zaplietol v Rakúsku, ale trest vykonáva v Rakúsku a navštevuje tam aj strednú školu, ktorú chce ukončiť (príloha potvrdenie). Poznamenal, že po ukončení školy má veľkú šancu byť podmienečne prepustený na polovicu z § 133a rakúskeho Trestného poriadku cudzineckej polície a túto možnosť na Slovensku nemá. Ďalej uviedol, žepo ukončení trestu sa sťahuje do Českej republiky k jeho priateľke (H. Š., A. H. C. XX, E. XXXXX). Odsúdený pokračoval, že chce začať nový život niekde inde s peniazmi, ktoré si v Rakúsku zarobí, a šetrí si na to, bude mať dosť na nový začiatok slušne žiť.
Odsúdený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu.
Prokurátorka príslušnej krajskej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu odsúdeného uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a v súlade so zákonom, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie odsúdeného zamietol ako nedôvodné. Prokurátorka poznamenala, že odsúdený v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili uznaniu a výkonu právoplatného rozsudku vydaného rakúskym justičným orgánom na území Slovenskej republiky. Argument, že v Rakúskej republike sú lepšie podmienky na výkon trestu odňatia slobody a v súčasnosti tam chodí do školy nie je podľa prokurátorky dôvodom na zmenu rozhodnutia vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal na podklade odvolania odsúdeného E. D., ktoré bolo podané oprávnenou osobou a včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Všetky úvahy a aj závery krajského súdu, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie podľa § 17 ods. 1 zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné, vyčerpávajúce a preto nepovažuje za nevyhnutné tieto opakovane rozoberať a odkazuje na ne. To isté sa týka zaradenia odsúdeného E. D. na výkon trestu odňatia slobody do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd neakceptoval odvolacie argumenty odsúdeného E. D., pretože v konaní o uznaní a výkone cudzozemského rozhodnutia nemajú náležitú relevanciu. Takto podané odvolanie považuje za nedôvodné a konštatuje, že krajský súd rozhodol zákonne, dôvodne a spravodlivo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienečného prepustenia považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že osvedčenie o vydaní rozhodnutia obsahuje záznam, že podľa rakúskeho práva neexistuje v danom prípade nárok na podmienečné prepustenie výlučne z dôvodu uplynutia času; v tejto súvislosti možno doplniť, že trest bude podľa štátu pôvodu v plnom rozsahu vykonaný 19. júla 2024 (č. l. 7).
Rovnako je ešte pre úplnosť potrebné dodať, že aj keď príkaz na vyhostenie nie je zahrnutý v rozsudku Krajinského súdu Korneuburg z 18. augusta 2020, sp. zn. 604 Hv 4/19i, bol Spolkovým úradom pre cudzincov a azyl (Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl) 12. mája 2016, č. k. 587857708/160664014, vydaný zákaz pobytu časovo obmedzený na desať rokov, ktorý je právoplatný; a 19. februára 2021, č. k. 587857708/200678859, vydaný zákaz pobytu časovo obmedzený na desať rokov, ktorý je neprávoplatný, ale vykonateľný (č. l. 4).
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd zamietol odvolanie odsúdeného E. D..
Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.