2Urto/9/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v konaní o uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii na neverejnom zasadnutí dňa 15. decembra 2016 v Bratislave, o odvolaní V. H. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. októbra 2016, sp. zn. 4 Ntc 5/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 (veta tretia) Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. októbra 2016, sp. zn. 4 Ntc 5/2016 z r u š u j e.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na území Slovenskej republiky u z n á v a

rozhodnutie Trestného súdu Birmingham (Birmingham Magistrates´Court), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, číslo 1500158151 z 24.4.2015, právoplatné dňa 24.4.2015, ktorým bol občan Slovenskej republiky V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, Z., Slovenská republika, uznaný vinným zo spáchania priestupku v cestnej premávke podľa odseku 81(1) a 89(1) o Pravidlách cestnej premávky z roku 1994 a odseku 2 Zákona o páchateľoch dopravných priestupkov z roku 1988, ktorého sa dopustil na tom skutkom základe, že dňa 23.9.2014 v Handssworth, West Midlands šoféroval motorové vozidlo, konkrétne O. - F. G. na ceste s obmedzením, konkrétne A4040 Sandwell road medzi Oxhill road a Island road, rýchlosťou prekračujúcou povolenú rýchlosť 30 míľ za hodinu, a ktorým mu bola uložená peňažná sankcia vo výške 251,40 Eur (180,00 GBP), súdne trovy 111,70 Eur (80,00 GBP) a peňažná čiastka na všeobecne prospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi vo výške 27,93 Eur (20,00 GBP), celkovo spolu 391,00 Eur (280 GBP), pričom suma 57,76 Eur (41,35 GBP) už bola zaplatená, a uvedeným rozhodnutím uložená peňažná sankcia v zostávajúcej výške - 333,24 Eur sa v y k o n á.

Podľa 13 ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ukladá povinnému V. H., aby peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi vo výške 27,93 Eur zaplatil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Krajského súdu v Košiciach.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 12. októbra 2016, sp. zn. 4Ntc/5/2016 podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 183/2011 Z. z. vyslovil, že rozhodnutie Trestného súdu Birmingham sp. zn. 1500158151 vydaného dňa 24.4.2015, ktorým bola V. H., slovenskému štátnemu občanovi, nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom G. XX, okres Z., uložená peňažná sankcia vo výške 280,- GBP, v prepočte 391,- eur, z ktorej uhradil čiastku 41,35 GBP, v prepočte 57,76 eur uznáva a vykoná.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonnej lehote, odvolanie V. H.. Odvolanie odôvodnil tým, že v meste nikdy nebol, ani uvedené motorové vozidlo nikdy nevlastnil. V Birminghame má väčšiu časť rodiny, ktorá pozná jeho údaje a týmto ich zneužili nakoľko v tomto štáte sa všetky údaje vybavujú cez počítač. Preto nesúhlasí s rozsudkom a žiada zistiť, kto šoféroval vozidlo.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom použijúc subsidiárne osobitné ustanovenie Trestného poriadku a zistiac pochybenie krajského súdu pri aplikácii zákonných ustanovení, napadnutý rozsudok zrušil vcelku a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodoval ako vecne aj miestne príslušný krajský súd (§ 9 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z.) na základe doručeného osvedčenia podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo o uznaní a vykonaní rozhodnutia rozhodnuté na neverejnom zasadnutí formou rozsudku, čomu predchádzalo písomné vyjadrenie prokurátora.

Následne však Krajský súd v Košiciach pri svojom rozhodovaní uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku nesprávne zákonné ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje postup konajúceho súdu s tým, že súd rozhodne bez zbytočného odkladu o tom, či sa rozhodnutie o peňažnej sankcii uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal súd štátu pôvodu. O samotnom uznaní a výkone, v prípade, že nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mal krajský súd rozhodovať podľa ustanovenia § 13 ods. 1 citovaného zákona č. 183/2011 Z. z.

V danom prípade však boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vydanie rozsudku o uznaní a výkone cudzozemského rozhodnutia o peňažnej sankcii. V. H. je občanom Slovenskej republiky, na ktorej území má trvalý pobyt, čím je splnená podmienky uvedená v § 4 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri posudzovaní trestnosti skutku podľa právneho poriadku slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že V. H. bol v štáte pôvodu právoplatne odsúdený za protiprávne konanie zakladajúce porušenie pravidiel cestnej premávky, v prípade ktorého zákon vylučuje skúmanie obojstrannej trestnosti (§ 3 ods. 5, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne skúmal dôvody odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii, pričom zistil, že nie sú dané dôvody odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia opeňažnej sankcii podľa § 12 ods. 1 písm. a/ až g/, ods. 2 písm. a/ až f/ zákona č. 183/2011 Z. z. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sú splnené podmienky na uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii.

V. H. bola uložená peňažná sankcia v cudzej mene - GBP (libra šterlingov), preto bol vykonaný prepočet podľa konverzného kurzu ku dňu rozhodnutia Trestného súdu Birmingham. Na území Slovenskej republiky sa uložená peňažná sankcia vykoná v zostávajúcej výške 333,24 Eur, keďže V. H. uhradil čiastku 57,76 Eur (41,35 GBP). Keďže V. H. bola rozhodnutím o peňažnej sankcii uložená aj peňažná sankcia podľa § 2 písm. b/ piateho bodu - teda peňažná suma na všeobecne prospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi, Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil povinnému, aby túto zaplatil v lehote 15 dní od právoplatnosti na účet Krajského súdu v Košiciach.

Pokiaľ ide o samotné odvolacie námietky povinnej osoby V. H., k týmto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že námietky nie sú dôvodné, pretože slovenské súdy nemajú právomoc v danom konaní preskúmavať správnosť skutkových zistení štátu pôvodu, a to aj z dôvodu všeobecne platiacej zásady o vzájomnom uznávaní rozhodnutí. Základným filozofickým princípom uznania cudzieho rozhodnutia je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej. Uznávajúci súd je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak nie je preukázané inak, je treba vychádzať zo zásady prezumpcie správnosti údajov, ktoré obsahuje osvedčenie uvedené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/2014/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.