2Urto/7/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti odsúdenému F. D., pre trestný čin podvodu podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b), bod bc), ods. 5 písm. b) maďarského Trestného zákonníka a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 13. augusta 2024 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného F. D., proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. júna 2024, sp. zn. 3Ntc/10/2024, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného F. D. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 18. júna 2024, sp. zn. 3Ntc/10/2024, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) uznal vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody na území Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Győr, Maďarská republika z 27. septembra 2022, sp. zn. B.55/2019/192., v spojení s rozsudkom Súdnej stolice Győr, Maďarská republika zo 7. júna 2023, sp. zn. 3.Bf.40/2023/7., vo vzťahu k právoplatne odsúdenému F. D., nar. X. W. XXXX v P. W., trvale bytom B. Y. XXX/X, F., okres P. W., ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) bod bc), ods. 5 písm. b) maďarského Trestného zákonníka, z trestného činu podvodu spáchaného na pokračujúcom základe podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) bod bc), ods. 5 písm. b) maďarského Trestného zákonníka a z trestného činu použitia sfalšovanej neverejnej listiny podľa § 345 maďarského Trestného zákonníka na tom skutkovom základe, že:

Obvinený F. D. ako zástupca spoločnosti Y. A.-H. s.r.o., skupiny spoločností Y., so sídlom G. XX, O., XXX XX, bol od roku 2008 v hospodárskych vzťahoch s poškodenou spoločnosťou Z.-E. S.., so sídlom W. X, I., ktorá obchodovala s obilím. Od spoločnosti, ktorú riadil H. Z., kupoval ročne približne 2 000 až 3 000 ton produktov a dohodli sa, že spoločnosť obžalovaného zaplatí kúpnu cenu za prepravené produkty s osemdňovou lehotou splatnosti. V roku 2012 vznikol spoločnosti Y. A.-H. s.r.o.dlh voči spoločnosti Z.-E. S.. vo výške 250 000 Eur, ktorý bol začiatkom roka 2013 vyrovnaný, takže obchodný vzťah pokračoval aj v roku 2014, ale v apríli sa spoločnosť Y. A.-H. s.r.o. stala voči žalujúcej spoločnosti opäť dlžníkom.

Konateľ spoločnosti Z.-E. S.. zastúpený H. Z., uzavrel dňa 12. augusta 2014 s obvineným F. D. - v tom čase s termínom platby do 20. augusta 2014 - zmluvu o dodávke a predaji celkom 125,68 ton voľne loženého repkového semena v hodnote 39 212,16 Eur so slovenskou spoločnosťou Y. A.-H. s.r.o., zastúpenou kupujúcim. Repka bola dodaná od spoločnosti Z.-E. s.r.o., faktúra bola vystavená dňa 13. augusta 2014, ale spoločnosť Y. A.-H. s.r.o. platbu v stanovenom termíne neuhradila. F. D. však chcel v mene svojej spoločnosti ešte kúpiť obilie od spoločnosti H. Z., ktorý mu povedal, že mu predá ďalšiu úrodu len pod podmienkou, že zaplatí cenu repky alebo zaplatí vopred za dodávku obilia.

Spoločnosť Y. A.-H. s.r.o. je od marca 2017 v konkurze a kúpna cena za dodané výrobky nebola spoločnosti Z.-E. S.. dodnes uhradená a celková škoda vo výške 67 245 Eur spôsobená trestným činom nebola vymožená z iných zdrojov.

Od 1. júla 2014 je 100 % vlastníkom spoločnosti Y. E. s.r.o. Q. V. U., ktorý rozhodnutím zo dňa 25. júla 2014 odvolal obžalovaného F. D. z funkcie konateľa a za nového konateľa vymenoval F. A.. Zároveň bol 50 % podiel v spoločnosti prevedený na novú spoločnosť R. H. D. Kft. so sídlom na D. u. XX, O., ktorú riadi I. Y. Q.. V ten istý deň v mene spoločnosti Y. E. s.r.o. konateľ F. A. udelil F. D. generálnu plnú moc, a to aj na úkony súvisiace s riadením spoločnosti, avšak obvinený nemohol nakladať s peniazmi a nemal kontrolu nad sumou na bankovom účte spoločnosti.

Po týchto súvislostiach uzatvorila spoločnosť Y. E. s.r.o. dňa 18. augusta 2014 v Bratislave s obžalovaným F. D. zmluvu o tichom spoločenstve, podľa ktorej podstaty sa F. D. zaviazal osobne prispieť k fungovaniu spoločnosti, dať spoločnosti k dispozícii svoje znalosti, za čo mu bude patriť 50 % čistého zisku z transakcii, ktorých sa jeho vklad týka.

Zároveň spoločnosť R. H. D. Kft. ako spoločník spoločnosti Y. E. s.r.o. uzavrela s obvineným F. D. zmluvu o spolupráci, podľa ktorej spolupracujú v spoločnosti Y. E. s.r.o. tak, že R. H. D. Kft. poskytuje finančnú podporu a obvinený sa podieľa na spoločnosti svojím osobným know-how za podmienok zmluvy o tichom spoločenstve a osobných stretnutiach, za províziu v nej napísanú.

Priebeh udalostí vyplývajúcich z uvedených dohôd bol taký, že vzhľadom na znalosti trhu a odborné schopnosti obvineného F. D. bol obvinený poverený uzatváraním zmlúv o distribúcii výrobkov spoločnosťou Y. E. s.r.o. a boli mu poskytnuté potrebné finančné prostriedky. K tomu došlo tak, že obvinený prostredníctvom osôb pracujúcich v spoločnosti Y. A.-H. s.r.o., zaslal e-mailom členovi spoločnosti R. H. D. s.r.o., popis transakcie a dodávateľskú faktúru, ktorú sa poškodená spoločnosť rozhodla schváliť, a následne previedol sumu na faktúre dodávateľovi. Následne došlo k dodaniu produktov, pričom obvinený prostredníctvom kamerového systému potvrdzoval poškodenej spoločnosti, že produkty boli dodané a prevzaté, a dvakrát týždenne dochádzalo k osobným stretnutiam medzi obvineným a zástupcom spoločnosti Y. E. s.r.o..

Obvinený F. D.Ö. sa s cieľom disponovať so sumami, ktoré poškodený previedol spoločnosti E. A. s.r.o., ako je uvedené nižšie, dopustil týchto trestných činov. 1) Obvinený F. D. spolu s A. D., zamestnankyňou skupiny spoločnosti Y., zaslali dňa 16. októbra 2014 z e-mailovej adresy Q..W. F. A. a na e-mailovú adresu H..A. I. Y. Q. nepravdivé oznámenie, v ktorom uviedli, že spoločnosť E. A. s.r.o. predáva 300 ton repky olejnej spoločnosti Y. E. s.r.o. za cenu 97 800 Eur, ktorú je možné odpredať so ziskom 20 Eur/t s maximálnou lehotou splatnosti 4 dni.

Konateľ F. A. dal nepravdivému e-mailu za pravdu a nasledujúci deň, 17. októbra 2014, previedol na účet W. XXXX XXXXXXXX XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti E. A. s.r.o. z bankového účtu spoločnosti Y. E. s.r.o. W. sumu 30.059.808 HUF (97 800 Eur).

2.) Obvinený F. D. zaslal 30. októbra 2014 z e-mailovej adresy U..Z..W. F. A. a na e-mailovú adresu info@R. I. Y. Q.. zamestnancovi skupine spoločnosti Y., ďalšie nepravdivé oznámenie, v ktorom uviedol, že spoločnosť E. A. s.r.o. odpredá spoločnosti Y. E. s.r.o. repku za 31 000 Eur, ktorú je možné odpredať so ziskom 11 eur za tonu.

F. A., výkonný riaditeľ, ktorý dal nepravdivému e-mailu za pravdu, preto dňa 31. októbra 2014 previedla na bankový účet č. W. XXXX XXXXXXXX XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti E. A. s.r.o. sumu v hodnote 9.522.890 HUF (31 000 Eur) z bankového účtu č. W. poškodenej spoločnosti Y. E. s.r.o..

3.) Obvinený F. D. zaslal dňa 3. novembra 2014 z e-mailovej a na e-mailovú adresu adresy U..Z..W. F. A. H..A. I. Y. Q., zamestnancovi skupiny spoločnosti Y. ďalšiu správu s nepravdivým obsahom, podľa ktorej žiadal o schválenie nákupu 25 ton sójovej múčky, ktorú ponúkala spoločnosť E. A. s.r.o. na predaj spoločnosti Y. E. s.r.o. za 10 000 Eur, ktorú môže ďalej predať spoločnosti U. I. O. s.r.o. so ziskom 20 Eur za tonu s maximálnou lehotou splatnosti 5 dni.

Konateľ F. A. dal oznámeniu za pravdu, dňa 4. novembra 2014 dal previesť 10 000 Eur na bankový účet číslo W. XXXX XXXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti E. A. s.r.o. z bankového účtu číslo W. poškodenej spoločnosti Y. E. s.r.o. v hodnote 3.090.800 HUF (10 000 Eur).

Obvinený F. D.Ö. - pôsobiaci pod klamlivým vedením F. A. s cieľom získať neoprávnený prospech - spôsobil poškodenej spoločnosti Y. E. s.r.o. škodu v celkovej výške 138 800 Eur, ktorá nebola vymožená.

Za tento skutok bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 275 (tisícdvestosedemdesiatpäť) dní.

Krajský súd ďalej rozhodol o tom, že podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdený F. D. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V odôvodnení tohto rozsudku krajský súd uviedol, že v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, pričom zistil, že odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt odsúdeného na území Slovenskej republiky mal krajský súd za preukázaný z predloženého osvedčenia a tiež z rozsudku Okresného súdu Győr, Maďarská republika z 27. septembra 2022, sp. zn. B.55/2019/192., z ktorého vyplynulo, že,,obžalovaný... je zamestnaný v Y. E. s.r.o. (spoločnosť je členom skupiny Y.) v pracovnej pozícii manažér“, ktorej sídlo je na adrese P. X, XXX XX O., Slovenská republika. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že odsúdený má pracovné a pobytové väzby na území Slovenskej republiky, čo nasvedčuje obvyklému pobytu na území Slovenskej republiky.

Krajský súd ďalej skúmal, či skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom uviedol, že justičný orgán štátu pôvodu priradil trestný čin spáchaný odsúdeným ku kategórii trestných činov uvedených v § 4 odsek 3 písm. t) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, kde sú uvedené kategórie trestných činov ako podvodné konanie, pričom z predmetného osvedčenia vyplýva, že v štáte pôvodu je možné za trestný čin, ktorý odsúdený spáchal, uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby osem rokov. Z uvedeného dôvodu krajský súd neskúmal, či v tomto prípade ide o trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, teda neskúmal tzv. obojstrannú trestnosť. Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa so všetkými predloženými listinami, najmä s osvedčením a s rozhodnutiami súdov Maďarskej republiky, nezistil žiaden dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozsudku Okresného súdu Győr, Maďarská republika z 27. septembra 2022, sp. zn. B.55/2019/192., v spojení s rozsudkom Súdnej stolice Győr, Maďarská republika zo 7. júna 2023, sp. zn. 3.Bf.40/2023/7., a preto postupom podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodol o uznaní týchto rozhodnutí a súčasne ovýkone nimi uloženej trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody vo výmere 1 275 (tisícdvestosedemdesiatpäť) dní bez jej premeny, nakoľko táto trestná sankcia a jej trvanie sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Krajský súd ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2014, sp. zn. 2 Urto 5/2013, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122, roč. 2014), z ktorého vyplýva, že výrok rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v rámci rozhodovania o uznaní a výkone rozhodnutia cudzieho štátu, ktorý zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, je uplatnením diferenciačného princípu zaradenia odsúdeného na výkon tohto trestu na pomery výkonu trestu v Slovenskej republike a nie je prejavom nezlučiteľnosti rozhodnutia cudzieho štátu s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Prevzatie výroku o treste rozhodnutia súdu cudzieho štátu, súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia však podľa kritérií na prevzatie a výkon rozhodnutia, uvedených v § 17 zákona o uznaní o výkone rozhodnutí musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia nielen nezhoršila postavenie odsúdeného, ale aby aj v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii.

Trestný zákon nemá osobitné ustanovenie pre zaradenie odsúdeného na výkon trestu pre prípad, keď rozhodnutia súdov Slovenskej republiky majú v čo najväčšej miere zodpovedať uloženej trestnej sankcii (cudzieho rozhodnutia), avšak bez priamej aplikácie kritérií a podmienok stanovenými ustanoveniami § 48 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) a § 48 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) Trestného zákona. Preto takto pôvodne cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobody doplnený na jeho výkon v podmienkach Slovenskej republiky aplikovaním príslušného ustanovenia § 48, resp. § 49 Trestného zákona musí v použití týchto ustanovení odrážať iba ich znenie o zaradení do príslušného stupňa stráženia s abstrahovaním od uplatnenia podmienok a kritérií, spojených v týchto ustanoveniach s príslušným stupňom stráženia, pretože opak, použitie týchto kritérií ako neoddeliteľnej časti zaradenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody, by popieralo všetky princípy aplikované v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu, vychádzajúce z prispôsobenia pôvodného rozhodnutia (cudzieho) súdu, prejdúceho vývojom postavenia odsúdeného v rámci výkonu trestu, na čo najväčšiu mieru jeho identity na pomery výkonu trestu v Slovenskej republike na základe pretransponovaného rozhodnutia súdmi Slovenskej republiky.

Krajský súd podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uznaného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko takéto zaradenie rešpektuje princíp nezhoršenia postavenia odsúdeného zakotvený v § 17 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a súčasne reflektuje právne závery vyplývajúce z R 122/2014.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený F. D. odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním z 9. júla 2024, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný a napáda ho v rozsahu uznania výroku o treste pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Odsúdený poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ktorým nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorou sa okrem iného menia aj trestné sadzby v rámci trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ako aj výška škody. Trest, ktorý bol odsúdenému napadnutým rozhodnutím uložený, nie je zlučiteľný s účinným znením Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odsúdený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o uložení primeranej sankcie za spáchané trestné činy, ktoré sú zlučiteľné s účinným znením Trestného zákona, a teda uloženú sankciu nahradil, resp. upravil tak, že odsúdenému uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Spis spolu s podaným odvolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 29. júla 2024.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak: a) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, b) odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo c) odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Všetky úvahy a aj závery krajského súdu, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie podľa § 17 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené a dostatočné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že všetky zákonné podmienky pre uznanie a výkon rozsudku Okresného súdu Győr, Maďarská republika z 27. septembra 2022, sp. zn. B.55/2019/192., v spojení s rozsudkom Súdnej stolice Győr, Maďarská republika zo 7. júna 2023, sp. zn. 3.Bf.40/2023/7., ktorým bol F. D. odsúdený (ďalej tiež „rozsudok štátu pôvodu“), sú aj podľa najvyššieho súdu splnené.

Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, má na jej území trvalý pobyt a zároveň nie je vyňatý z pôsobnosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 8 Trestného poriadku. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je z dôvodu nedostatku veku v čase spáchania skutku, ktorý je predmetom uznávacieho konania, trestne nezodpovedný v zmysle § 22 Trestného zákona. Výkon rozhodnutia nie je premlčaný. Na stíhanie predmetného trestného činu je daná aj právomoc slovenských orgánov podľa § 4 Trestného zákona. Dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť (podľa stavu v čase doručenia osvedčenia) vykonaná, nie je kratšia ako šesť mesiacov a nezahŕňa opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré nemožno vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky alebo na systém jej zdravotníctva vykonať.

Odsúdený vo svojich námietkach poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ktorým nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorou sa okrem iného menia aj trestné sadzby v rámci trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ako aj výška škody.

Najvyšší súd k námietkam odsúdeného uvádza, že v preskúmavanej veci neprichádzalo do úvahyposudzovanie obojstrannej trestnosti predmetných činov, keďže podľa maďarského právneho poriadku za predmetný trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až osem rokov a justičný orgán štátu pôvodu trestný čin v osvedčení o vydaní rozhodnutia zároveň označil priradením ku kategóriám trestných činov podvodné konanie [§ 4 ods. 2, ods. 3 písm. t) zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí].

Na základe čl. 7 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uznávaní trestov odňatia slobody, ak za niektorý z 32 kategórií trestných činov (uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) - z) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie zahrňujúce pozbavenie osobnej slobody, ktorých horná hranica je najmenej tri roky, sú podľa podmienok tohto rámcového rozhodnutia a bez preskúmania obojstrannej trestnosti skutku dôvodom na uznanie rozsudku a vykonanie uloženého trestu.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo nutné skúmať obojstrannú trestnosť činu ani to, aké trestné sadzby ukladá slovenský Trestný zákon za rovnaký trestný čin. Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že aj v prípade, ak by nebolo konanie odsúdeného priradené justičným orgánom štátu pôvodu k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a tým pádom by došlo k preskúmaniu jeho trestnosti, bolo by konanie odsúdeného kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona. Na posudzovanie trestnosti činu by nemala vplyv ani výška sadzieb, ktorá môže byť v uznávajúcom štáte iná, ako v štáte pôvodu.

Ohľadne námietok odsúdeného o nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení krajského súdu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými postupmi sa pri svojom rozhodovaní riadil a uviedol, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku, pričom sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odsúdený navyše vo svojom odvolaní neuviedol, v čom vidí nejasnosť, či neúplnosť skutkových zistení.

Na záver najvyšší súd uvádza, že krajský súd správne zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, podľa kritérií na prevzatie a výkon rozhodnutia, uvedených v § 17 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. Uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a zodpovedá pôvodne uloženej trestnej sankcii. Zároveň je potrebné konštatovať, že zaradením odsúdeného v Slovenskej republike na výkon nepodmienečného trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia k zhoršeniu jeho postavenia oproti pôvodne uloženému trestu ani logicky nemohlo prísť, pretože ide o stupeň najmiernejší.

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd v zhode s napadnutým rozsudkom k záveru, že v preskúmavanej veci nie je daný žiaden dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia štátu pôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.