2Urto/7/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému U. F. pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky a iné na neverejnom zasadnutí konanom 12. augusta 2019 v Bratislave o odvolaní odsúdeného U. F. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. mája 2019, sp. zn. 8Ntc/4/2018, takto

rozhodol:

I. Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. per analogiam zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa 19 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov berie späťvzatie osvedčenia na vedomie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 29. mája 2019, sp. zn. 8Ntc/4/2018, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol, že na území Slovenskej republiky sa uznáva a vykoná rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 8 (ďalej len „obvodný súd“) z 3. októbra 2012, sp. zn. 3T 70/2012, ktorým bol U. F., v spojení s uznesením Mestského súdu v Prahe z 12. decembra 2012, sp. zn. 5To 482/2012, odsúdený za obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky (ďalej len „Trestný zákonník“), prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a) Trestného zákonníka, obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Trestného zákonníka a obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov. Krajský súd zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon uznaného trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol odsúdenému U. F. doručený 18. júna 2019, podal odsúdený 20. júna 2019 odvolanie. V jeho dôvodoch poukázal na to, že je štátnym občanom Českej republiky, pričomuznesením obvodného súdu z 15. mája 2019, sp. zn. 3T 70/2012, bolo u neho podľa § 350h ods. 4 Trestného poriadku Českej republiky upustené od výkonu trestu vyhostenia z územia Českej republiky na neurčito. V podstate z týchto dôvodov odvolateľ tvrdí, že je daný dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „ najvyšší súd“) preskúmal na podklade odvolania odsúdeného U. F., ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.

Preskúmaním predloženého spisu najvyšší súd v prvom rade zistil, že obvodný súd zaslal predmetný rozsudok a osvedčenie Slovenskej republike ako vykonávajúcemu štátu z dôvodu, že dospel k presvedčeniu, že výkon trestu zo strany vykonávacieho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdeného a vykonávajúci štát je štát, ktorého je odsúdený štátnym občanom a do ktorého bude vyhostený po prepustení z výkonu trestu na základe príkazu na vyhostenie zahrnutého do zaslaného rozsudku [časť g, písm. b) osvedčenia]. Po vydaní napadnutého rozsudku však obvodný súd krajskému súdu oznámil, že uznesením z 15. mája 2019, sp. zn. 3T 70/2012, upustil od výkonu trestu vyhostenia z územia Českej republiky, ktorý bol odsúdenému U. F. uložený jeho rozsudkom, o ktorého uznanie a výkon Slovenskú republiku požiadal, keďže dodatočne zistil, že menovaný je aj občanom Českej republiky.

Z uvedeného je zrejmé, v posudzovanej veci je daný dôvod odmietnutia uznania a výkon rozhodnutia podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 549/2011 Z. z. spočívajúci v tom, že nie je splnená podmienka jeho uznania a výkonu podľa § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona.

Najvyšší súd preto postupom podľa § 16 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. požiadal justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, pričom obvodný súd v nadväznosti na túto žiadosť listom z 31. júla 2019 oznámil, že berie predmetné osvedčenie späť.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak justičný orgán štátu pôvodu rozhodne o späťvzatí osvedčenia pred prijatím rozhodnutia o uznaní a výkone, súd vezme späťvzatie uznesením na vedomie.

Z týchto dôvodov najvyšší súd na podklade odvolania odsúdeného U. F. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu o uznaní a výkone v Českej republike uloženého trestu odňatia slobody v celom rozsahu a súčasne vzal späťvzatie osvedčenia na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.