UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti odsúdenému C. G. pre zločin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 26. októbra 2016 v Bratislave o odvolaní odsúdeného C. G. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. septembra 2016, sp. zn. 2Ntc/9/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného C. G. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 22. septembra 2016, sp. zn. 2Ntc/9/2016, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) a s poukazom na § 17 ods. 1 tohto zákona rozhodol o uznaní rozsudku Okresného súdu v Znojme zo 4. apríla 2014, sp. zn. 1T 184/2013, ktorým bol občan Slovenskej republiky C. G. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne z 3. júna 2014, sp. zn. 4To 185/2014, uznaný za vinného z pokračovacieho, sčasti dokonaného a sčasti nedokonaného zločinu krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky (ďalej len „Trestný zákonník“) a z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 228 ods. 1 Trestného zákonníka, ktoré spáchal sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 23 Trestného zákonníka na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku krajského súdu a za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka nepodmienečne.
Krajský súd zároveň podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol, že tento rozsudok sa na území Slovenskej republiky vykoná, pričom odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, ktorý bol odsúdenému C. G. doručený 30. septembra 2016, podal odsúdený 14. októbra 2016 odvolanie z dôvodu jeho zaradenia do väznice so stredným stupňom stráženia. V tejto súvislosti poukázal na to, že medzičasom požiadal v Českej republike o podmienečnéprepustenie z výkonu trestu a tiež o preradenie do väznice s dozorom. Preto by podľa neho mal byť zaradený do miernejšieho typu väznice a navrhol, aby odvolací súd vrátil vec na nové prejednanie krajskému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „ najvyšší súd“) preskúmal na podklade odvolania odsúdeného C. G., ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.
V prvom rade treba k veci uviesť, že všetky zákonné podmienky pre uznanie a výkon rozsudku Okresného súdu v Znojme zo 4. apríla 2014, sp. zn. 1T 184/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne z 3. júna 2014, sp. zn. 4To 185/2014, ktorým bol C. G. odsúdený (ďalej tiež „rozsudok štátu pôvodu“), sú aj podľa najvyššieho súdu splnené.
Skutok, pre ktorý bol rozsudok štátu pôvodu vydaný, je totiž trestným činom aj podľa slovenského právneho priadku [keďže čin bol spáchaný vlámaním a bola ním spôsobená škoda odcudzením vecí vo výške 910.764,- Kč (35.198,61 eura) a ich poškodením vo výške 136.556,- Kč (5.277,53 eura) išlo by o zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.], odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a zároveň má na jej území obvyklý pobyt, ktorým sa rozumie aj trvalý pobyt (§ 4 ods. 1 písm. a/, § 3 písm. g/ zák. č. 549/2011 Z. z.). Proti odsúdenému nebolo pre ten istý skutok, ktorý je predmetom uznania a výkonu, právoplatne rozhodnuté slovenským súdom, pričom ani najvyšší súd nemá informáciu, aby proti odsúdenému bolo pre totožný skutok vedené konanie v inom členskom štáte, ktoré sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený. Odsúdený zároveň nie je vyňatý z pôsobnosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní a súdu (§ 8 Tr. por.), podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je z dôvodu nedostatku veku v čase spáchania skutku, ktorý je predmetom uznávacieho konania, trestne nezodpovedný (§ 22 Tr. zák.) a výkon rozhodnutia nie je premlčaný, hoci na stíhanie predmetného trestného činu je daná aj právomoc slovenských orgánov (§ 4 Tr. zák.).
Odsúdený síce nesúhlasil s odovzdaním výkonu rozsudku štátu pôvodu Slovenskej republike jednak z dôvodu, že prebieha konanie o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom zároveň požiadal o preradenie do väznice miernejšieho typu a tiež preto, že je v súčasnej dobe pracovne zaradený, čo v Slovenskej republike nebude podľa neho pravdepodobne možné, no vzhľadom na to, že je štátnym občanom Slovenskej republiky s obvyklým pobytom na jej území, jeho súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia sa nevyžaduje.
Z porovnania predloženého osvedčenia s rozsudkom štátu pôvodu je ďalej zrejmé, že tieto navzájom obsahovo zodpovedajú, pričom osvedčenie je úplné. Z jeho obsahu zároveň vyplýva, že odsúdený sa osobne zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu uznávaného rozhodnutia, a dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšia ako šesť mesiacov a nezahŕňa opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré nemožno vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky alebo na systém jej zdravotníctva vykonať.
Podľa lustrácií v informačných systémoch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a podľa odpisu z registra trestov, nie je odsúdený na území Slovenskej republiky aktuálne trestne stíhaný pre iné trestné činy spáchané pred jeho prípadným odovzdaním a ani nemá vykonať trest odňatia slobody uložený mu za takýto trestný čin.
Napokon treba poukázať na to, že v posudzovanej veci neprichádza do úvahy čiastočné uznanie a výkon rozsudku štátu pôvodu a skutok, ktorého sa toto rozhodnutie týka, sa nepovažuje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky za spáchaný v celom rozsahu ani čiastočne na území Slovenskejrepubliky.
Z uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej veci nie je daný žiaden dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku štátu pôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. a/ až m/, ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z.
Pokiaľ ide o odvolateľom uplatnené námietky, už krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike bola právoplatne zamietnutá.
Súd prvého stupňa rovnako správne zaradil odsúdeného na výkon zvyšku uznaného trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K tomu je potrebné uviesť, že hoci vonkajšia diferenciácia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody je v Českej republike a Slovenskej republike upravená odlišne, z ustanovení § 56 ods. 2 písm. a/, b/, c/ Trestného zákonníka vyplýva pravidlo, že do väznice s ostrahou, do ktorej je odvolateľ zaradený, sú zaraďovaní páchatelia úmyselných trestných činov okrem iného vtedy, ak už boli v minulosti vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, čomu v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Z týchto dôvodov najvyšší súd odvolanie odsúdeného C. G. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.