UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému P. C. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. augusta 2020 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného P. C. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2020, sp. zn. 4Ntc/1/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného P. C. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 30. júna 2020, sp. zn. 4Ntc/1/2020, podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) uznal vo výroku o vine, výroku o treste odňatia slobody trestný rozkaz Okresného súdu Klatovy, Česká republika z 22. marca 2016, sp. zn. 3T/48/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Klatovy zo 14. novembra 2017, sp. zn. 3T/48/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2018, ktorým bol P. C.Š., občan Slovenskej republiky, nar. X. S. XXXX v T. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu v Košiciach v inej trestnej veci, uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 2. marca 2016 o 11.10 hod. v C. ulici v Klatovoch šoféroval osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mitsubishi Lancer, RZ: G., MPZ: SK, napriek tomu, že mu rozhodnutím Mestského úradu v Klatovoch, sp. zn. ZN/OD/202/15-87, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júla 2015, bol uložený zákaz činnosti spočívajúci v zákaze riadenia všetkých motorových vozidiel po dobu 12 mesiacov, počítanú od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia všetkých motorových vozidiel po dobu 1 roka. Následne uznesením Okresného súdu Klatovy zo 14. novembra 2017, sp. zn. 3T/48/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2018, bolo rozhodnuté, že odsúdený P. C. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov vykoná. Krajský súd zároveň rozhodol o tom, že vyššie uvedené rozhodnutia sa vykonajú na území Slovenskej republiky. Druhým výrokom tohto rozhodnutia krajský súd podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku a § 48 ods. 3 písm. b) rozhodol o tom, že odsúdený P. C. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal písomným podaním z 10. júla 2020, podaným na poštovú prepravu 13. júla 2020, odvolanie odsúdený P. C.. V podanom odvolaní požiadal o započítanie vykonanej väzby, pričom uviedol, že už dvakrát napísal aj do Českej republiky o zápočet štyroch rokov väzby, ktorú vykonal na Pankráci. Poukázal taktiež na zásadu špeciality, ktorú nie je možné porušiť, ako aj na to, že má dve štátne občianstva, čo je súdu známe. Poukázal na porušenie zákona, a to zásadu špeciality, pričom podľa jeho názoru mu nemôže byť uložený trest vo výmere dlhšej ako 30 mesiacov. Rovnako tak požiadal o započítanie väzby vo výmere jeden a pol mesiaca, pretože v roku 2019 už bol vo výkone trestu odňatia slobody.
K odvolaniu odsúdeného sa podaním z 31. júla 2020 vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol verejne vyhlásený 30. júna 2020 v prítomnosti odsúdeného P. C. a prokurátorky. Zo zápisnice z tohto úkonu je podľa prokurátorky zrejmé, že odsúdený sa po vyhlásení rozsudku a poučení o svojom práve na podanie opravného prostriedku vzdal práva podať proti nemu odvolanie. Práva na podanie opravného prostriedku sa rovnako vzdala aj prokurátorka.
S prihliadnutím na uvedené, keďže odsúdený P. C. sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať proti nemu opravný prostriedok, prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odsúdeného zamietol.
Podané odvolanie odsúdený doplnil písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 12. augusta 2020, v ktorom uviedol, že v rozsudku bol poučený o tom, že môže podať odvolanie do 15 dní od doručenia, čo urobil. Odsúdený taktiež dal na vedomie, že musel podať trestné oznámenie, pretože jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Zároveň podrobne popísal svoj zdravotný stav a požiadal, aby mal súd k dispozícii všetky jeho zdravotné záznamy z rokov 2016 - 2020. Napokon požiadal, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.
Spis spolu s podaným odvolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 21. augusta 2020.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací predovšetkým skúmal, či sú splnené všetky formálno-procesné zákonné podmienky, teda najmä či bolo odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, osobou, ktorá sa ho výslovne nevzdala a znovu nepodala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Pri preskúmaní týchto zákonných podmienok najvyšší súd zistil, že odvolanie podal odsúdený po tom, ako sa v tej istej veci už predtým odvolania výslovne vzdal.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
Podľa § 15 ods. 5 veta prvá zákona č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor.
Podľa § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákonasa použije Trestný poriadok.
Podľa § 171 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Podľa § 310 ods. 1 Trestného poriadku ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 312 ods. 1 Trestného poriadku po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený P. C. bol osobne prítomný pri verejnom vyhlásení rozsudku sp. zn. 4Ntc/1/2020 dňa 30. júna 2020. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený priamo do zápisnice o verejnom vyhlásení rozhodnutia uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené (č. l. 60 spisu).
V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie najvyššieho súdu z 3. marca 2005, sp. zn. 2 Ntv 8/2005, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 13, roč. 2006 - I., v zmysle ktorého „Vyhlásenie obžalovaného, že sa vzdáva odvolania proti rozsudku, je neodvolateľné. Podanie odvolania obžalovaným po relevantnom vyhlásení, že sa vzdáva odvolania, je preto právne neúčinné.“
Keďže odsúdený sa práva na podanie odvolania po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal, nemohol už potom účinne podať v predmetnej veci odvolanie a najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť ako podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.