UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému E. R. pre zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 11. júna 2019 v Bratislave o odvolaní odsúdeného E. R. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2019, sp. zn. 1Ntc/18/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného E. R. zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. marca 2019, sp. zn. 1Ntc/18/2018, podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Jindřichově Hradci z 19. februára 2018, sp. zn. 7T 5/2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 17. apríla 2018, sp. zn. 4 To 155/2018, v časti, ktorou bol občan Slovenskej republiky E. R. odsúdený za zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, ktorý spáchal tak, že 6. decembra 2017 v čase 03:14 hodiny v E. P. v K. ulici vstúpil do P. C. v dome č. p. XXX, kde mal cez hlavu natiahnutú kapucňu od mikiny, požiadal tu obsluhujúcu barmanku Y. Y. o predanie krabičky cigariet a keď táto chcela cigarety nablokovať, tak obžalovaný bar obišiel, vytiahol nôž s ostrím 15 cm, ktorý držal vo svojej pravej ruke, pristúpil k Y. Y., namieril na ňu nôž so slovami „daj sem peniaze, prachy“, potom poškodenú Y. Y. uchopil ľavou rukou spredu za oblečenie, snažil sa ju strnúť na podlahu, to sa mu nepodarilo, nakoľko poškodená sa zmietala, aktívne sa mu bránila, chytil ju preto ľavou rukou zozadu pod krkom, pravou rukou jej priložil nôž k ľavej strane jej tela, znovu od nej požadoval vydanie peňazí a keď mu poškodená Y. Y. povedala, že sú v herni všade kamery, tak z miesta utiekol, pričom tovar v tejto herni patrí majiteľovi J. M. C. a.s., na trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov.
Súčasne krajský súd podľa § 517 ods. 2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. rozhodol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatiaslobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu, ktorý bol odsúdenému E. R. oznámený doručením jeho rovnopisu 22. marca 2019, podal odsúdený 28. marca 2019 odvolanie. V jeho dôvodoch uviedol, že v rámci resocializácie sa 1. septembra 2018 prihlásil na štúdium na Strednom odbornom učilišti, odbor obrábač kovov/CNC a v júli bude mať dokončený prvý školský rok štúdia. Následne mu už ostáva len jeden ďalší rok štúdia k úspešnému dokončeniu a dosiahnutiu výučného listu, ktorý je pre neho dôležitý vzhľadom k tomu, že má len základné vzdelanie, s ktorým, ako uvádza, sa práca na slobode hľadá ťažko. Ďalej uviedol, že po ukončení tohto študijného odboru, by chcel absolvovať kurz „programátor, obsluha CNC strojov“, ktorý môže absolvovať výlučne človek s výučným listom obrábač kovov a ktorý by zvýšil jeho vzdelanosť a uľahčil mu život po prepustení z výkonu trestu. Preto žiada o dôkladné zváženie vyššie uvedených dôvodov s tým, aby nebolo uznané vykonanie trestu na území Slovenskej republiky. V prílohe odvolania zároveň predložil potvrdenie o štúdiu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal na podklade odvolania odsúdeného E. R., ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade treba k veci uviesť, že všetky zákonné podmienky pre uznanie a výkon rozsudku Okresného súdu v Jindřichově Hradci z 19. februára 2018, sp. zn. 7T 5/2018 (ďalej len „rozsudok štátu pôvodu“), ktorým bol E. R. odsúdený, sú aj podľa najvyššieho súdu splnené.
Predovšetkým je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, keďže skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie štátu pôvodu vydané, je trestným činom aj podľa slovenského právneho priadku (§ 4 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí). Konkrétne zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. (trestný čin spáchaný so zbraňou), za ktorý by mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov.
Z obsahu predloženého spisu ďalej vyplýva, že proti odsúdenému nebolo pre ten istý skutok, ktorý je predmetom uznania a výkonu, právoplatne rozhodnuté slovenským súdom, a ani najvyšší súd nemá informáciu, žeby proti odsúdenému bolo pre totožný skutok vedené konanie v inom členskom štáte, ktoré sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený. Odsúdený zároveň nie je vyňatý z pôsobnosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní a súdu (§ 8 Tr. por.), podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je z dôvodu nedostatku veku v čase spáchania skutku, ktorý je predmetom uznávacieho konania, trestne nezodpovedný (§ 22 Tr. zák.) a výkon rozhodnutia nie je premlčaný, hoci na stíhanie predmetného trestného činu je daná aj právomoc slovenských orgánov (§ 4 Tr. zák.).
Odsúdený síce nesúhlasil s odovzdaním výkonu rozsudku štátu pôvodu Slovenskej republike jednak z dôvodu, že chce v Českej republike požiadať o podmienečné prepustenie a tiež preto, že tam žijú jeho otec, sestra a brat, ktorí ho navštevujú, no vzhľadom na to, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a rozsudkom štátu pôvodu mu bol zároveň uložený trest vyhostenia, jeho súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia sa nevyžaduje, ako správne konštatuje už súd prvého stupňa. Tým je zároveň splnená podmienka uznania a výkonu rozsudku štátu pôvodu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutia, ktorá je vzhľadom na uložené vyhostenie daná napriek existencii odvolateľom tvrdených (ale nepreukázaných) rodinných väzieb v štáte pôvodu. Z tohto pohľadu je potom bez významu aj skutočnosť, že v rámci programu zaobchádzania s odsúdenými si odvolateľ v rámci výkonu trestu v štáte pôvodu zvyšuje vzdelanie.
Osvedčenia a rozsudok štátu pôvodu obsahovo navzájom obsahovo zodpovedajú, osvedčenie je úplné a z jeho obsahu zároveň vyplýva, že odsúdený sa osobne zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu uznávaného rozhodnutia, pričom dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšiaako šesť mesiacov a nezahŕňa opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré nemožno vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky alebo na systém jej zdravotníctva vykonať.
Podľa lustrácie v informačnom systéme Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a podľa odpisu z registra trestov, nie je odsúdený na území Slovenskej republiky aktuálne trestne stíhaný pre iné trestné činy spáchané pred jeho prípadným odovzdaním a ani nemá vykonať trest odňatia slobody uložený mu za takýto trestný čin.
Napokon treba poukázať na to, že v posudzovanej veci neprichádza do úvahy čiastočné uznanie a výkon rozsudku štátu pôvodu a skutok, ktorého sa toto rozhodnutie týka, sa nepovažuje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky za spáchaný v celom rozsahu ani čiastočne na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej veci nie je daný žiaden dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku štátu pôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutia.
Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že odvolanie odsúdeného E. R., súc viazaný vytýkanými chybami, ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.