2Urto/4/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného I. E., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 353 ods. 1, ods. 2 písm. c) českého Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 358 ods. 1 českého Trestného zákona, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2017, sp. zn. 5Ntc/4/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4, veta druhá Tr. por. odvolanie odsúdeného I. E. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol tak, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) trestný rozkaz Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 32T 86/2015 zo dňa 7. augusta 2015, právoplatný dňa 22. septembra 2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 32T 86/2015 zo dňa 6. januára 2017, ktorým bol občanovi Slovenskej republiky I. E., nar. XX. M. XXXX v J. J., prihlásenom na pobyt v J. J., t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 353 ods. 1, ods. 2 písm. c) českého Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 358 ods. 1 českého Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

odsúdený I. E. dňa 19.06.2015 v dobe okolo 19,30 hod. v G., v bare G. v budove so súpisným číslom XXXX po predošlom požívaní alkoholických nápojov a následnom slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným P. L., nar. XX.XX.XXXX, kedy poškodený pridržal podozrivého na dlážke a uvoľnil ho potom ako podozrivý súhlasil, že opustí bar, za prítomnosti najmenej štyroch ďalších osôb vytiahol zatvárací vystreľovací nôž s dĺžkou čepele 6,5 cm, nôž otvoril, držal ho vo vystretej ruke nasmerovaný špičkou čepele k poškodenému, postupoval smerom k nemu so slovami, že je „mrdka“, „biela špina“ a vyzýval poškodeného, aby išiel von, že ho zabije, poškodený v obave o svoje zdravie ustúpil za barový pult a telefonicky privolal policajnú hliadku, ktorá podozrivého zadržala v okamihu, kedy opúšťal bar, uložený okrem iného aj trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do väznice s dozorom,

sa na území Slovenskej republiky uznáva a vykoná vo výroku o uloženom treste odňatia slobody,

pričom odsúdený I. E. vykoná trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože sú splnené podmienky na jeho zaradenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odsúdený I. E. odvolanie, v ktorom uviedol, že počas celého konania (i dlhú dobu po ňom) bol vystavený silnému nátlaku, vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany poškodeného a jeho „kumpánov“ a „mierne usmerňovaný“ i miestnymi orgánmi polície. Prakticky ihneď po incidente začal mať problémy so zamestnaním i ubytovaním, poškodeného mal stále v pätách. Akonáhle sa dozvedel, že po ňom pátra slovenská polícia, vrátil sa na Slovensko a sám sa prihlásil. Dúfal, že rozsudok (správne má byť trestný rozkaz) Okresného súdu Plzeň - mesto zostane v platnosti tak, ako bol pôvodne vynesený, ale nestalo sa tak, čiastočne i jeho vinou, pretože konanie poškodeného ho priviedlo do zúfalej situácie, v ktorej sa dopustil dvoch „prešľapov“, avšak sám a z vlastnej vôle spolupracoval pri ich urovnaní. Odsúdený požiadal Okresný súd Plzeň - mesto o tzv. „navýšenie podmienky“, ale jeho dôvody neboli akceptované a trest mu bol premenený. Z týchto dôvodov požiadal najvyšší súd o zrušenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Ntc/4/2017, o prešetrenie celej veci justičnými orgánmi Slovenskej republiky nestranne a nezaujato a o vynesenie spravodlivého rozsudku.

Odvolanie odsúdeného bolo dňa 2. mája 2017 doručené prokurátorke Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, ktorá sa k nemu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania odsúdeného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného I. E. nie je dôvodné.

Krajský súd pri uznaní predmetného trestného rozkazu Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 7. augusta 2015, sp. zn. 32T 86/2015, právoplatný dňa 22. septembra 2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 32T 86/2015 zo dňa 6. januára 2017 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorá preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii. Krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods. 1 zák. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 psím. a) zák. č. 549/2011 Z. z. - odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, po písomnom vyjadrení prokurátora v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. (č. l. 20 spisu). Z predloženého osvedčenia a pripojenej písomnej žiadosti (č. l. 7 spisu) je tiež zrejmé, že odsúdený udelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu, t. j. do Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 písm. g) zák. č. 549/2011 Z. z.).

Najvyšší súd sa stotožnil aj s výrokom napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bol odsúdený I. E. zaradený v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkontrestu so stredným stupňom stráženia, keďže z odpisu registra trestov je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že z obsahu odvolania odsúdeného I. E. je zrejmá predovšetkým snaha o prešetrenie jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Plzeň - mesto, ktorá je predmetom tohto konania, justičnými orgánmi Slovenskej republiky, jej opätovné prejednanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom konania o uznaní a výkone rozhodnutia nie je prieskum tohto rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (v tomto prípade trestného rozkazu Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 7. augusta 2015, sp. zn. 32T 86/2015, a konania, ktoré vydaniu tohto trestného rozkazu predchádzalo). Vykonávajúci justičný orgán v rámci konania o uznaní a výkone rozhodnutia skúma iba splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 549/2011 Z. z. na uznanie a výkon rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní v inom členskom štáte Európskej únie, nemôže však v tomto konaní skúmať správnosť rozhodnutia, ani revidovať konkrétne výroky tohto rozhodnutia. Ak odsúdený s vydaným trestným rozkazom nesúhlasil, mal možnosť využiť svoje právo podať voči nemu odpor, čím by sa trestný rozkaz zrušil a vo veci by bolo nariadené hlavné pojednávanie („hlavní líčení“), tak ako je to uvedené v poučení trestného rozkazu). Z obsahu predloženého spisu je však zrejmé, že odsúdený toto svoje právo nevyužil, v dôsledku čoho sa stal trestný rozkaz právoplatným. Z tohto dôvodu jeho súčasné odvolacie námietky týkajúce sa opätovného prešetrenia veci nemajú vplyv na uznanie a výkon citovaného trestného rozkazu Okresného súdu Plzeň - mesto v zmysle napadnutého rozsudku krajského súdu.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.