UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému U. M., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky, na neverejnom zasadnutí konanom 25. februára 2025 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného U. M. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. januára 2025, sp. zn. 2Ntc/26/2024, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku odvolanie odsúdeného U. M. s a zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 29. januára 2025, sp. zn. 2Ntc/26/2024, podľa § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 183/2011 Z. z.“) rozhodol o uznaní a vykonaní na území Slovenskej republiky trestného rozkazu Okresného súdu v Hodoníne z 8. apríla 2024, sp. zn. 19 T 55/2024, právoplatného 8. apríla 2024, ktorým bol U. M., nar. XX. L. XXXX v O. K., Slovenská republika, trvale bytom K. U., štátny občan Slovenskej republiky, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky na tom skutkovom základe, že
najmenej dňa 6. apríla 2024 v katastri obce Hodonín na ceste I/55 pred odbočkou na ulicu Veľkomoravská, kedy bol kontrolovaný hliadkou Polície ČR, Krajského riaditeľstva polície Juhomoravského kraja, Územný odbor Hodonín, Obvodného oddelenia polície Hodonín ako vodič osobného motorového vozidla továrenskej značky Citroen Berlingo registračnej značky XB XXXX, MPZ: CZ, sa zdržiaval na území Českej republiky, i keď mu bol rozsudkom Okresného súdu v Uhorskom Hradišti č. j. 13 T 52/2018 389 zo dňa 8. apríla 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne č. j. 6 To 253/2019 416 zo dňa 12. septembra 2019 uložený okrem iného trest vyhostenia z územia Českej republiky na dobu 5 rokov, ktorý bol realizovaný 3. augusta 2021, pričom v tejto súvislosti bol zaradený do evidencie nežiaducich osôb s platnosťou od 3. augusta 2021 do 3. augusta 2026,
za čo mu bol podľa § 337 ods. 1, § 67 ods. 2 písm. b) a § 68 ods. 1, ods. 2 Trestného zákonníka Českej republiky uložený peňažný trest vo výmere 100 denných sadzieb, pričom jedna denná sadzba tvorí 200 Kč, celkom teda 20 000 Kč.
Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. krajský súd odsúdenému U. M. uložil peňažný trest vo výške 788,83 eur a pre prípad úmyselného neuhradenia peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 200 dní.
V odôvodnení rozsudku krajský súd po citácii § 3 ods. 1, ods. 2, § 4, § 5 zákona č. 183/2011 Z. z. uviedol, že ako súd príslušný na konanie v zmysle § 9 ods. 2 veta prvá zákona č. 183/2011 Z. z. skúmal, či rozhodnutie možno uznať na území Slovenskej republiky a zistil, že justičný orgán štátu pôvodu skutok povinného v osvedčení nepriradil v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. pod žiadnu kategóriu trestných činov. Z tohto dôvodu krajský súd skúmal, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a zistil, že trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky - marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona.
Po citácii § 11 zákona č. 183/2011 Z. z. krajský súd ďalej poukázal na to, že krajský prokurátor v Nitre v písomnom vyjadrení uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali ktorýkoľvek z dôvodov odmietnutia uznania a výkonu trestného rozkazu Okresného súdu v Hodoníne z 8. apríla 2024, sp. zn. 19 T 55/2024, špecifikovaných v § 12 zákona číslo 183/2011 Z. z. a navrhol, aby súd podľa § 11 odsek 1 písmeno a) s poukazom na § 13 ods. 1 zákona číslo 183/2011 Z. z. uznal daný trestný rozkaz a rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť peňažný trest vo výške 788,83 eur na účet Krajského súdu v Nitre.
S poukazom na to, že krajský súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu uvedeného v § 12 zákona č. 183/2011 Z. z., rozhodol v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznaní a výkone tohto rozhodnutia, pričom vykonal prepočet peňažného trestu 20 000 Kč podľa referenčného výmenného kurzu ku dňu vydania trestného rozkazu dňa 8. apríla 2024, z čoho vyšla suma 788,83 eur.
Po citácii § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. krajský súd konštatoval, že štát pôvodu pripustil možnosť uloženia náhradného trestu odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest, a to podľa písm. i) bodu 1 a 2 osvedčenia, a to odňatie slobody tak, že každá celkom nezaplatená suma zodpovedajúca jednej dennej sadzbe tvorí dva dni odňatia slobody, teda v danom prípade pri neuhradení 100 denných sadzieb je dĺžka náhradného trestu odňatia slobody 200 dní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený U. M.. V podanom odvolaní uviedol, že si je vedomý peňažného trestu, ktorému sa nevyhýba, avšak momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, v rámci ktorého nie je pracovne zaradený a nemá žiadny príjem. Z tohto dôvodu požiadal krajský súd o odloženie peňažného trestu, prípadne po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody o určenie splátkového kalendára.
Spis spolu s podaným odvolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 13. februára 2025.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „ najvyšší súd“) preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzierozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že Krajský súd v Nitre pri uznaní trestného rozkazu Okresného súdu v Hodoníne z 8. apríla 2024, sp. zn. 19 T 55/2024, postupoval v súlade so zákonom č. 183/2011 Z. z. upravujúcim podmienky uznávania a výkonu rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii. Krajský súd v Nitre ako súd príslušný na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 9 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z., na základe doručeného osvedčenia o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii, po zistení, že odsúdený má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (čím je splnená jedna z podmienok uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 4 zákona č. 183/2011 Z. z.), po písomnom vyjadrení prokurátora podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 183/2011 Z. z., nezistiac existenciu žiadneho z dôvodov na odmietnutie uznania a výkonu peňažnej sankcie podľa § 12 zákona č. 183/2011 Z. z., rozhodol napadnutým rozsudkom o uznaní a výkone peňažnej sankcie. Správne pritom Krajský súd v Nitre postupoval pri prepočte meny podľa § 19 zákona č. 183/2011 Z. z., ako aj pri ukladaní náhradného trestu odňatia slobody podľa § 13 ods. 2 veta druhá zákona č. 183/2011 Z. z. Napadnutý rozsudok krajský súd náležite odôvodnil a so závermi v ňom uvedenými sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odsúdeného, spočívajúcu v nedostatku finančných prostriedkov na úhradu peňažného trestu a žiadosti o odklad peňažného trestu alebo o povolenie jeho splácania v splátkach, najvyšší súd dáva odsúdenému do pozornosti, že aktuálna neschopnosť uhradiť peňažný trest nie je v zmysle zákona č. 183/2011 Z. z. dôvodom na odmietnutie jeho uznania a výkonu.
Podľa § 23 zákona č. 183/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Podľa § 429 ods. 1 Trestného poriadku len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní, a upozorní ho, že inak bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.
Podľa § 430 ods. 1 Trestného poriadku na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov a) odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo b) povoliť splácať peňažný trest po častiach tak, aby bol celý zaplatený najneskôr do jedného roka, a ak bol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako 16 590 eur, do dvoch rokov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že odsúdený môže požiadať o odloženie výkonu peňažného trestu, ako aj o povolenie jeho splácania po častiach, avšak až v rámci vykonávacieho konania, po právoplatnosti rozhodnutia o uznaní a výkone peňažnej sankcie. Z tohto dôvodu je jeho odvolacia námietka v tomto štádiu konania nedôvodná a nemá vplyv na správnosť záverov krajského súdu uvedených v napadnutom rozsudku.
Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odsúdeného U. M. podľa § 518 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.