Najvyšší súd  

2 Tošs 33/2008

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obžalovanému M. Š. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 4. decembra 2008 v Bratislave sťažnosť, ktorú podal obžalovaný P. H. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. novembra 2008, sp. zn. PK- 2 T 16/2008 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného P. H. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 21. novembra 2008, sp. zn. PK- 2 T 16/2008, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného P. H. o prepustenie z väzby. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že u obžalovaného P. H. naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote obžalovaný P. H. podal sťažnosť. V jej odôvodnení namietal, že už v prechádzajúcom konaní (na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby 6. októbra 2008) nebol k ďalšiemu trvaniu väzby vypočutý, preto jeho ďalšie ponechanie vo väzbe je v rozpore so zákonom, o čom sa podrobne vyjadril aj v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného P.H. pre- skúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného P. H. nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný P. H. je na podklade obžaloby Úradu špeciál- nej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky stíhaný pre zločin založe- nia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok v bode 1. obžaloby) a pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. (skutky v bodoch 8., 11., 12., 13. a 15. podanej obžaloby), ktoré sú podrobne uvedené v napadnutom uznesení.

Obžalovaný P. H. bol do väzby vzatý na podklade uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Senica zo 6. októbra 2006, sp. zn. Tp 40/2006, v spojení s uznese- ním Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2006, sp. zn. 4 Tpo 47/2006, z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom lehota trvania jeho väzby začala plynúť 3. októbra 2006.

Následne bola lehota trvania väzby obžalovaného P.H. opakovane predĺžená (v pod- robnostiach pozri odôvodnenie napadnutého uznesenia), pričom uznesením sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku z 18. septembra 2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2007, sp. zn. 3 Tošs 16/2007, boli o.i. dôvody jeho väzby rozšírené aj pre dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Špeciálny súd v Pezinku na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní podanej obžaloby uznesením zo 6. októbra 2008, sp. zn. PK- 2T 16/2008 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2008, sp. zn. 3 Tošs 27/2008, rozhodol, že dôvody väzby obžalovaného P. H. podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. naďalej trvajú.  

Obžalovaný P. H. žiadosť o prepustenie z väzby podal 3. novembra 2008, poukazujúc na to, že na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby nebol k dôvodom väzby vypočutý. Touto žiadosťou sa súd prvého stupňa zaoberal na hlavnom pojednávaní 21. novembra 2008, pričom obžalovaný mal možnosť sa k ďalšiemu trvaniu väzby vyjadriť. Opakovane však poukázal iba na to, že podľa jeho názoru pri predbežnom prejednaní obžaloby nebol k okolnostiam, súvisiacim s jeho väzbou riadne vypočutý.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, ako na to poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom skoršom rozhodnutí z 15. októbra 2008, sp. zn. 3 Tošs 27/2008, mal obžalovaný P. H. možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôvodom jeho väzby a jej ďalšiemu trvaniu, pričom ponechal vyjadrenie na prednes svojho obhajcu. Z uvedeného je zrejmé, že neobstojí sťažnostná námietka obžalovaného P.H., že o jeho väzbe sa rozhodovalo nezákonným procesným postupom.

V ďalšom preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie preskúmal z pohľadu záveru špeciálneho súdu o tom, že u obžalovaného naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por., pričom zistil, že uvedený záver súdu prvého stupňa je vecne správny a podložený konkrétnymi zisteniami.

Predovšetkým treba súhlasiť so záverom v napadnutom uznesení, že v doterajšom konaní produkované dôkazy dostatočne opodstatňujú dôvodnosť podozrenia, že sa obžalovaný dopustil skutkov, pre ktoré na neho bola podaná obžaloba. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 12), kde sa podrobne a v súlade s obsahom spisového materiálu poukazuje práve na tie dôkazy, ktoré opodstatnenosť už skôr uvedeného podozrenia podporujú.

Správne a zistenými okolnosťami podporené je aj zistenie Špeciálneho súdu, že u obžalovaného P. H. naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. treba uviesť, že už samotné konanie, pre ktoré je obžalovaný postavený pred súd opodstatňuje obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu vplýval na svedkov. Z výpovedí svedkov totiž vyplýva, že mali byť zastrašovaní pre prípad oznámenia veci polícii, konanie obžalovaného (a spoluobžalovaných) malo spočívať v nátlaku na svedkov, vyhrážaní sa im fyzickým násilím a pod., z čoho možno vyvodiť záver, že obžalovaný by v prípade prepustenia na slobodu na dotknutých svedkov pôsobil rovnakým spôsobom, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti.

Rovnako z obsahu v spise sa nachádzajúcich dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie, že obžalovaní (vrátane obžalovaného P. H.) mali páchať súdenú trestnú činnosť koordinovane a po dlhšiu dobu s cieľom zabezpečiť si tak zdroj príjmov. Súd prvého stupňa v dôsledku uvedeného správne uzavrel, že je opodstatnená obava, že by v prípade prepustenia obžalovaného na slobodu hrozilo, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorá zakladá dôvod pre jeho ponechanie vo väzbe aj z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto sťažnosť obžalovaného P. H., ktorú proti nemu podal, ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. decembra 2008.

JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová