Najvyšší súd
2 Tošs 29/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Juraja Majchráka, v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. M. V., pre trestný čin prijímania úplatku podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane - ďalej len Tr. zák.) a iné, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2008 v Bratislave sťažnosť podanú obžalovaným JUDr. M. V. proti uzneseniu samosudcu Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn. PK-1 Tš 7/2006 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
O d ô v o d n e n i e :
Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku uznesením zo dňa 30. septembra 2008, č. k. PK- 1 Tš 7/2006-861, uložil podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) obžalovanému JUDr. M. V. poriadkovú pokutu vo výške desaťtisíc slovenských korún (10 000 Sk).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný bol predvolaný na hlavné pojedná– vanie určené na termín v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2008 včas a riadne (predvolanie podpisom doručenky prevzal dňa 31. júla 2008), avšak na tento úkon sa nedostavil, vo svojej podstate svoju neprítomnosť včas a riadnym spôsobom neospravedlnil, a tým neuposlúchol príkaz daný mu konajúcim prvostupňovým súdom. V deň konania hlavného pojednávania ráno o ôsmej hodine bolo Špeciálnemu súdu doručené faxové podanie obžalovaného JUDr. M. V. (odoslané 29. septembra 2008 o 19.21 hod.), v ktorom sám ozrejmil vedomosť, že jeho práceneschopný obhajca v ospravedlňujúcej písomnosti explicitne neuviedol, či dáva súhlas na vykonanie hlavného pojednávania. Z uvedeného dôvodu predmetným podaním oznámil, že nesúhlasí s vykonaním hlavného pojednávania bez prítomnosti svojho práceneschopného obhajcu. Náväzne v rovnakej ospravedlňujúcej písomnosti obžalovaný požiadal odročenie hlavného pojednávania a súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na úkone.
Na základe týchto faktov samosudca vyhodnotil, že obžalovaný sa konajúcemu súdu neospravedlnil náležitým spôsobom, pretože nepredložil ospravedlnenie včas (iba jednu hodinu pred začatím úkonu hlavného pojednávania). Rovnako podľa názoru prvostupňového súdu včas neuviedol dôveryhodný dôvod neúčasti na úkone. Keďže na hlavné pojednávanie prišli dvaja predvolaní svedkovia bola obžalovanému, zrejme z dôvodu údajného zmarenia tohto úkonu, uložená poriadková pokuta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obžalovaný JUDr. M. V. V písomných dôvodoch sťažnosti (č.l. 864-865 spisu) uviedol, že s postupom samosudcu Špeciálneho súdu nesúhlasí, toto uznesenie považuje za nezákonné a domáha sa zrušenia uloženej poriadkovej pokuty. Dôvodil tým, že predovšetkým nie sú pre tento postup splnené základné formálne podmienky, pretože na možnosť postupu nebol explicitne v predvolaní na úkon upozornený. Ďalej poukázal na včasné ospravedlnenie svojho obhajcu z neúčasti na predmetnom úkone, pričom rovnako za včasné považuje aj svoje ospravedlnenie neúčasti na úkone, oznámené konajúcemu súdu spoločne s tým stanoviskom, že nesúhlasí s vykonaním hlavného pojednávania bez osobnej prítomnosti obhajcu. Fax zaslal súdu bez prieťahov a v priamej náväznosti na okolnosť, kedy sa dozvedel že jeho obhajca sa úkonu nezúčastní. Keďže neprítomnosť jeho obhajcu na predmetnom úkone by sama osebe vyvolala nutnosť odročenia hlavného pojednávania, teda reálne existovala prekážka v konaní, nehľadal zmysel prvostupňového súdu v postupe, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.
Keďže k vykonaniu meritórneho hlavného pojednávania v kritický deň objektívne prísť nemohlo a obžalovaný sa včas a zrozumiteľne písomne ospravedlnil, navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z podnetu podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť sťažovateľa JUDr. M. V. je dôvodná.
Z obsahu procesného spisu je zrejmé, že samosudca Špeciálneho súdu určil dňa 25. júla 2008 termín hlavného pojednávania na dni 30. septembra 2008 až 1. októbra 2008 o 9.00 hod. v priestoroch špecifikovaných na č. l. 840 spisu.
Z č.l. 841 spisu vyplýva, že obžalovaný JUDr. M. V. prevzal predvolanie podpisom doručenky dňa 31. júla 2008 a jeho obhajca Mgr. M. G. dňa 28. júla 2008.
Z č.l. 846-847 spisu vyplýva, že dňa 26. septembra 2008 o 14.00 hod. bolo Špeciál- nemu súdu v Pezinku doručené podanie s hlavičkou advokátskej kancelárie Mgr. M. G. z B.B., ktorý aj v zastúpení obžalovaného V. a v podstate aj v jeho mene súdu oznámil skutočnosť, že Mgr. G. je práceneschopný od 26. septembra 2008. V písomnosti sa súčasne uvádza aj tá konkrétna skutočnosť, že týmto písomným podaním súčasne obžalovaný 26. septembra 2008 oznamuje, že trvá na osobnej účasti obhajcu na hlavnom pojednávaní (ergo nesúhlasí s konaním v jeho neprítomnosti), čím si zároveň dovoľuje požiadať o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 30. septembra 2008 až 1. októbra 2008. K žiadosti je priložený doklad číslo D 521418 zo dňa 26. septembra 2008 o práceneschopnosti Mgr. M. G.
Po uplynutí štyroch kalendárnych dní, konkrétne 30. septembra 2008 (z č. l. 852 spisu vyplýva, že dokument bol faxovaný dňa 29. septembra 2008 o 19.21 hod.) obžalovaný JUDr. M. V. doručil Špeciálnemu súdu ďalší list, ktorý podpísal. Z obsahu listu vyplýva, že dňa 29. septembra 2008 sa osobne dozvedel o chorobe a práceneschopnosti svojho obhajcu, pričom v tomto predchádzajúcom ospravedlnení sa obhajca nevysporiadaval s okolnosťou súhlasu s výkonom hlavného pojednávania bez prítomnosti zo zákona oprávne- nej procesnej strany. Súčasne oznámil, že nesúhlasí s vykonaním hlavného pojednávania bez prítomnosti svojho chorého obhajcu. Práve s poukazom na tento dôvod požiadal o odročenie hlavného pojednávania a zároveň požiadal z rovnakého dôvodu o ospravedlnenie svojej neúčasti na určenom hlavnom pojednávaní.
Z uvedeného je zrejmé, že obhajca Mgr. M. G. (expresívne aj v mene obžalovaného JUDr. M. V.) písomne už dňa 26. septembra 2008 adresoval konajúcemu prvostupňovému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní v dňoch 30. septembra 2008 až 1. októbra 2008 z dôvodu práceneschopnosti. Táto písomnosť bola doručená konajúcemu súdu s dostatočným predstihom a v predpísanej forme. Náväzne, hneď po tom, ako sa o tejto prekážke konania dozvedel obžalovaný, tento sám zaslal súdu prvého stupňa ďalší list, v ktorom oznámil, že na prítomnosti a účasti obhajcu na úkone trvá. Keďže za tohto stavu by došlo k objektívnemu zmareniu určeného hlavného pojednávania, písomne a včas požiadal o jeho odročenie a stanovenie nového termínu úkonu. Súčasne požiadal o akceptáciu svojej neúčasti na úkone.
Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obžalovaného JUDr. M. V. vyhovel a podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil. Obžalovaný úkon nezmaril, jeho ospravedlnenie z neúčasti na úkone je nutné považovať za včasné a vykonané štandardnou zákonnou formou. Práceneschopnosť jeho obhajcu je potvrdená ošetrujúcim lekárom oficiálnou písomnosťou, o ktorej niet pochybnosti, pričom práve práceneschopnosť Mgr. M. G. zmarila úkon, nakoľko obžalovaný s dostatočným časovým predstihom súdu oznámil, že na prítomnosti svojho obhajcu na úkone trvá. Z uvedeného je zrejmé, že k uskutočneniu hlavného pojednávania by v predmetný deň z dôvodu choroby Mgr. M. G. v žiadnom prípade nedošlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však obžalovaného JUDr. M. V. upozorňuje na to, že je povinný podriadiť sa výzvam súdu a tieto bezo zvyšku rešpektovať. V praxi to znamená, že je predovšetkým povinný sa dostaviť na každé predvolanie konajúceho súdu, a to bez výnimky, ak mu to jeho vlastný zdravotný stav dovolí. Obžalovaný nie je povolaný na to, aby hodnotil procesné postupy v prejednávanej veci, suploval činnosť súdu a sám vyjadroval svoje stanoviská v tom smere, či sa úkon môže alebo nemôže vykonať, resp. za akých podmienok k nemu môže dôjsť. K takýmto komentárom a hodnotiacim záverom ho neopráv- ňuje ani tá okolnosť, že je osobou znalou práva. Preto v prípade, že jeho obhajca bude v budúcnosti práceschopným, bude súčasne vždy jeho povinnosťou sa na úkon dostaviť a nekomentovať splnenie procesných podmienok konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. novembra 2008
JUDr. Ján M i h a l, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová



