Najvyšší súd  

2 Tošs 13/2008

  Slovenskej republiky

  U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenému Z. C., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 15. apríla 2008, sp. zn. BB-4 T 7/2008, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2008 v Bratislave,

  t a k t o :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e a Špeciálnemu súdu, pracovisko Banská Bystrica sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len špeciálny prokurátor) podala dňa 4. apríla 2008 pod číslom VII/1 Gv 106/07-26 na Špeciálny súd v Pezinku (k presunu veci na pracovisko Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici došlo dňa 8. apríla 2008) obžalobu, v ktorej obvinenému Z. C. kládla za vinu spáchanie prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa sľúbiť úplatok, pričom skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistený deň v mesiaci júni 2007 v N. sa v kaviarni nachádzajúcej sa v hyper- markete T. stretol s E. K., prostredníctvom ktorého sľúbil úplatok vo výške 200 000 Sk až 300 000 Sk pre správkyňu konkurznej podstaty úpadcu - Poľnohospodárskeho výrobno- obchodného družstva M. JUDr. E. R. - H. za to, ak menovaná vydá nehnuteľný majetok - lesy a ornú pôdu bývalého urbárneho spolku v M., patriaci do konkurznej podstaty, bývalým urbárnikom, následne v presne nezistený deň v polovici mesiaca júla 2007 v N. v kaviarni nachádzajúcej sa v obchodnom dome B. počas stretnutia s E. K. predložil písomnú dohodu o fyzickom odovzdaní majetkov bývalých urbárnikov v k. ú. M. a užívacích práv zo dňa 27. júna 2007 s tým, že v prípade, ak ju menovaná správkyňa podpíše, tak od neho dostane sumu 200 000 Sk až 300 000 Sk, pričom dňa 14. augusta 2007 v N. v reštaurácii P. H. nachádzajúcej sa v hypermarkete T. počas stretnutia s E. K. znížil uvedený sľub na sumu 20 000 Sk až 30 000 Sk.

Vyššia súdna úradníčka Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len Špeciálny súd) doručila dňa 14. apríla 2008 obvinenému a jeho obhajkyni obžalobu spoločne s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov a upozornenie podľa § 240 ods. 3, ods. 4, ods. X.. Trestného poriadku.

Samosudkyňa Špeciálneho súdu uznesením zo dňa 15. apríla 2008, č. k. BB-4 T 7/2008-507 podľa § 350 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v ustano- vení § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku pre závažné procesné chyby vyššie špecifikovanú obžalobu prokurátora odmietla. Vo výrokovej časti napadnutého uznesenia (čo napokon uniklo aj pozornosti samotného sťažovateľa ) síce obžalobu odmietla, avšak súčasne náväzne nepostupovala zákonom predpokladaným spôsobom, keďže v ňou aplikova- nom postupe výrokovo chýba akákoľvek zmienka aj o vrátení veci prokurátorovi.

Svoje rozhodnutie odôvodnila v rozsahu č.l. 507-510 trestného spisu tým ťažiskovým argumentom, že podstatný dôkazný prostriedok zadovážený vo veci v štádiu prípravného konania v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku v podobe informácie získanej použitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) postráda zákonom požadované náleži- tosti, a preto v konaní pred súdom ho nie je možné vykonať ako dôkaz. V tejto súvislosti citovala obsah ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku o výkone zvukového, obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu na technickom zariadení so zvýraznením okolnosti, že súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o spôsobe a autorovi získania a vyhotovenia záznamu. Uviedla, že ak sa majú informácie zadovážené formou ITP použiť ako dôkaz v trestnom konaní pred súdom, vyhotoví orgán štátu nielen doslovný prepis záznamu, ale aj písomný záznam (správu) s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia ITP, ktorý orgán štátu priloží k doslovnému prepisu. V skúmanej veci podľa samosudkyne spisový materiál obžaloby obvineného postráda správu o tom, akým spôsobom, a kým, bol záznam vyhotovený alebo získaný. Samosudkyňa súčasne dospela k záveru, že je povinnosťou prokurátora už v prípravnom konaní v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti zabezpečiť, aby konanie, ktoré predchádza podaniu obžaloby bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, a aby boli dodržané všetky procesné ustanovenia z neho vyplývajúce.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 241 ods. 4 Tresného poriadku sťažnosť špeciálny prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti (č.l. 512-513 trestného spisu) poukázaním na ustanovenie § 270 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že súčasťou výkonu zvukového, obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu ako dôkazu je síce aj správa o tom, akým spôsobom, a kým, bol záznam vyhotovený alebo získaný, avšak argumentoval tým, že zákon nikde neuvádza aké formálne náležitosti má uvedená správa obsahovať.

Z doslovného prepisu obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa nachádza na č. l. 86-95 vyšetrovacieho spisu je podľa sťažovateľa zrejmé, že obrazovo-zvukový záznam v prejedná- vanej veci bol získaný použitím ITP na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu zo dňa 14. augusta 2008 (zrejme 2007) zo stretnutia agenta E. K. s osobou vystupujúcou pod menom Z. C. v N. na B. ulici číslo X. v priestoroch hypermarketu T. N., a.s., v reštaurácii P. H. a na priľahlom parkovisku. Z podpisu v závere písomného prepisu je súčasne podľa sťažovateľa zrejmé, že obrazovo-zvukový záznam bol vyhotovený Odborom špeciálnych činností Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, za ktorý tento prepis vyhotovil zástupca. Náväzne na č.l. 96-100 spisu sa nachádzajú doslovné prepisy záznamu telekomunikačných činností, ktoré boli zaznamenané na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu zo dňa 14. augusta 2008 (správne zrejme 2007) číslo BB-ŠS-V-118-01/07-Ntt-454, pričom jednotlivé telefónne hovory sú označené presným dátumom a časom, kedy boli vykonané, ako aj osobami, medzi ktorými prebiehali. V závere písomného prepisu je podpísaný zástupca Oddelenia špeciálnych činností, Odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Sťažovateľ súčasne poukázal na skutočnosť, ktorej si bol sám Špeciálny súd vedomý, a síce, že súčasťou dotvorenia spisového materiálu je aj utajovaná príloha, z ktorej je zrejmé, že informácie získané použitím ITP majú zákonný pôvod.

S ohľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ namietal, že mu nie je jasné, aké ďalšie informácie mali byť získané správou o tom, akým spôsobom, a kým, bol záznam vyhotovený alebo získaný, pretože podľa jeho názoru by išlo len o formálne zopakovanie údajov, ktoré sú z písomných prepisov už známe.

Napokon sťažovateľ z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie Špeciálneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti v intenciách ustano- venia § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť špeciálneho prokurátora je plne dôvodná.

Okrem vyššie ozrejmeného formálneho nedostatku v postupe obsiahnutom vo výroko– vej časti napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, nezistil druhostupňový súd ani splnenie vecných materiálnych podmienok, odôvodňujúcich odmietnutie obžaloby z toho dôvodu, akým v postupe svojho konania argumentoval šeciálny súd, a súčasne nezistil ani z toho plynúce podmienky na vrátenie veci prokurátorovi.

Podľa § 350 ods. 1 Trestného poriadku samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie, a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

Podľa § 350 ods. 2 Trestného poriadku po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu samosudca urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a/ až písm. j/.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

V súvislosti s posledne citovaným zákonným ustanovením zákonodarca vykladá, že z formulácie tam uvedenej podmienky na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokuráto- rovi „najmä pre porušenie práva na obhajobu“ je evidentné, že môžu byť zistené prípadne aj ďalšie „závažné procesné chyby“, avšak ich vecný a procesný dopad na práva obvineného musí byť v závažnosti porovnateľný s porušením práva na obhajobu. Môže ísť napríklad o konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu, vykonanie konania orgánom, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, opretie obžaloby o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom a pod.

  Preskúmaním dosiaľ zhromaždeného kompletného spisového materiálu, oboznámiac sa súčasne aj s č.l. 1-15 utajovanej prílohy, senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok proklamovaných Špeciálnym súdom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, teda podmienok na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodov uvádzaných súdom prvého stupňa.

S argumentáciou i dôvodmi sťažovateľa sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňu- je, tieto si osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne aj odkazuje. Spisový materiál obsahuje nesporné faktografické údaje o tom, ktorý špecifikovaný orgán akými konkrétnymi spôsobmi a s koho súhlasom získal zaznamenané údaje, pričom tieto údaje premietol zodpovedajúcou zaužívanou písomnou formou do spisového materiálu. Ak má samosudkyňa pochybnosti o použiteľnosti predmetného dôkazu z hľadísk jeho hodno- vernosti či dokonca pravosti v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, je jej právom a zároveň i povinnosťou požiadať prokurátora (ako obžalobcu zastávajúceho právny názor, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd - § 234 ods. 1 Trestného poriadku) o ďalšiu súčinnosť za účelom bližšieho ozrejmenia požadovanej skutočnosti, resp. v rámci kontradiktórneho postupu súdneho konania podľa vlastnej úvahy dôkaz v danej podobe a obsahu vyhodnotiť.

Keďže postup Špeciálneho súdu založený výlučne na posudzovanej skutočnosti nespĺňa materiálne náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti špeciálneho prokurátora vyhovel a rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 6. novembra 2008

JUDr. Ján M i h a l, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová