2 Toš 39/2006

N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému

JUDr. Ing. J. M.   a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné

prejednal na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2006 v Bratislave sťažnosť

obžalovaného D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 24. augusta 2006, sp. zn. PK- 1Tš 8/2005 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006

sťažnosť obžalovaného D. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 24. augusta 2006, sp. zn. PK- 1Tš 8/2005

podľa § 72 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.)

zamietol žiadosť obžalovaného D. B. o prepustenie z väzby na slobodu.

Obžalovaný D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 24. augusta 2006,sp.zn.PK-1Tš 8/2005 podal v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť, ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného D. B.

postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. augusta 2006, sp. zn. PK-1 Tš 8/2005

a konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť

obžalovaného nie je dôvodná.

Proti obžalovanému D. B. (a proti ďalším spoluobžalovaným) sa na podklade

obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 28. októbra 2004, sp. zn. VII Gv 205/04, vedie na Špeciálnom súde v Pezinku trestné stíhanie pre trestné činy založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1

Tr. zák. a podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Najvyšší súd už vo svojich

skorších rozhodnutiach konštatoval, že obžalovaný D. B. je dôvodne podozrivý

zo spáchania obžalobnej trestnej činnosti a že neobstoja v tomto smere námietky,

že ide o vykonštruované trestné konanie. Najvyšší súd pritom podrobne poukázal

na tie dôkazy, ktoré uvedený záver opodstatňujú a ani dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa do súčasného obdobia nenasvedčujú takej zmene dôkaznej situácie,

ktorá by uvedené podozrenie výrazne spochybnila. Uvedená opodstatnenosť

dôvodnosti podozrenia, že sa obžalovaný D. B. dopustil súdených trestných skutkov

je dostatočným základom pre záver o tom, že je splnený materiálny predpoklad

pre jeho väzbu.

Väzba sa na obžalovanom D. B. vykonáva z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por.,

pričom lehota trvania jeho väzby bola ostatný raz predĺžená do 7. decembra 2006

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. mája 2006, sp. zn.

1 Ntvš 1/2006.

Z doteraz zabezpečených dôkazov, tvoriacich obsah spisu, je správny

v napadnutom uznesení uvedený záver prvostupňového súdu, že u obžalovaného

D. B. je naďalej konkrétnymi skutočnosťami podložená obava, že by v prípade

prepustenia na slobodu ušiel alebo sa skrýval, ktorá zakladá dôvod jeho väzby

podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. Okolnosť, že obžalovanému hrozí v prípade

uznania viny uloženie prísneho trestu odňatia slobody v spojení so zistením,

že opustil územie Slovenskej republiky, dlhodobo sa zdržiaval v Českej republike

a k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní bol až po tom, čo bol realizovaný

medzinárodný zatýkací rozkaz, dostatočne opodstatňujú obavu z jeho správania

sa spôsobom zakladajúcim dôvod tzv. útekovej väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 1

písm. a) Tr. por. Súd prvého stupňa správne v uvedenom smere poukázal aj na to,

že pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného do tzv. vydávacej väzby boli u neho

nájdené doklady na meno I. S., ktoré si obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia

zadovážil z politických dôvodov. Najvyšší súd už vo svojom skoršom rozhodnutí

poukázal na to, že obžalovaný D. B. sa správal tak, že to reálne opodstatnilo záver,

že by ušiel alebo sa skrýval, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Obžalovaný vyjadril svoj odmietavý postoj k trestnému stíhaniu, podľa vlastného vyjadrenia chcel

požiadať o politický azyl a v dôsledku dlhodobého pobytu mimo Slovenska nebol

dostupný pre orgány činné v trestnom konaní.

Z uvedeného pohľadu súd prvého stupňa vecne správne a argumentačne

výstižne odôvodnil svoj záver o pretrvávaní dôvodu väzby obžalovaného D. B.

podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. a najvyšší súd preto v podrobnostiach odkazuje

na odôvodnenie rozhodnutia Špeciálneho súdu v Pezinku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené sťažnosť, ktorú podal

obžalovaný D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. augusta 2006,

sp. zn. PK- 1Tš 8/2005, považoval za nedôvodnú, a preto ju podľa ustanovenia

§ 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. septembra 2006.

JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť :