2 Toš 39/2006
N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému
JUDr. Ing. J. M. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné
prejednal na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2006 v Bratislave sťažnosť
obžalovaného D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 24. augusta 2006, sp. zn. PK- 1Tš 8/2005 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
sťažnosť obžalovaného D. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 24. augusta 2006, sp. zn. PK- 1Tš 8/2005
podľa § 72 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.)
zamietol žiadosť obžalovaného D. B. o prepustenie z väzby na slobodu.
Obžalovaný D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 24. augusta 2006,sp.zn.PK-1Tš 8/2005 podal v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného D. B.
postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. augusta 2006, sp. zn. PK-1 Tš 8/2005
a konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
obžalovaného nie je dôvodná.
Proti obžalovanému D. B. (a proti ďalším spoluobžalovaným) sa na podklade
obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 28. októbra 2004, sp. zn. VII Gv 205/04, vedie na Špeciálnom súde v Pezinku trestné stíhanie pre trestné činy založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1
Tr. zák. a podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Najvyšší súd už vo svojich
skorších rozhodnutiach konštatoval, že obžalovaný D. B. je dôvodne podozrivý
zo spáchania obžalobnej trestnej činnosti a že neobstoja v tomto smere námietky,
že ide o vykonštruované trestné konanie. Najvyšší súd pritom podrobne poukázal
na tie dôkazy, ktoré uvedený záver opodstatňujú a ani dôkazy vykonané súdom
prvého stupňa do súčasného obdobia nenasvedčujú takej zmene dôkaznej situácie,
ktorá by uvedené podozrenie výrazne spochybnila. Uvedená opodstatnenosť
dôvodnosti podozrenia, že sa obžalovaný D. B. dopustil súdených trestných skutkov
je dostatočným základom pre záver o tom, že je splnený materiálny predpoklad
pre jeho väzbu.
Väzba sa na obžalovanom D. B. vykonáva z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
pričom lehota trvania jeho väzby bola ostatný raz predĺžená do 7. decembra 2006
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. mája 2006, sp. zn.
1 Ntvš 1/2006.
Z doteraz zabezpečených dôkazov, tvoriacich obsah spisu, je správny
v napadnutom uznesení uvedený záver prvostupňového súdu, že u obžalovaného
D. B. je naďalej konkrétnymi skutočnosťami podložená obava, že by v prípade
prepustenia na slobodu ušiel alebo sa skrýval, ktorá zakladá dôvod jeho väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. Okolnosť, že obžalovanému hrozí v prípade
uznania viny uloženie prísneho trestu odňatia slobody v spojení so zistením,
že opustil územie Slovenskej republiky, dlhodobo sa zdržiaval v Českej republike
a k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní bol až po tom, čo bol realizovaný
medzinárodný zatýkací rozkaz, dostatočne opodstatňujú obavu z jeho správania
sa spôsobom zakladajúcim dôvod tzv. útekovej väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 1
písm. a) Tr. por. Súd prvého stupňa správne v uvedenom smere poukázal aj na to,
že pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného do tzv. vydávacej väzby boli u neho
nájdené doklady na meno I. S., ktoré si obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia
zadovážil z politických dôvodov. Najvyšší súd už vo svojom skoršom rozhodnutí
poukázal na to, že obžalovaný D. B. sa správal tak, že to reálne opodstatnilo záver,
že by ušiel alebo sa skrýval, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Obžalovaný vyjadril svoj odmietavý postoj k trestnému stíhaniu, podľa vlastného vyjadrenia chcel
požiadať o politický azyl a v dôsledku dlhodobého pobytu mimo Slovenska nebol
dostupný pre orgány činné v trestnom konaní.
Z uvedeného pohľadu súd prvého stupňa vecne správne a argumentačne
výstižne odôvodnil svoj záver o pretrvávaní dôvodu väzby obžalovaného D. B.
podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. a najvyšší súd preto v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozhodnutia Špeciálneho súdu v Pezinku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené sťažnosť, ktorú podal
obžalovaný D. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. augusta 2006,
sp. zn. PK- 1Tš 8/2005, považoval za nedôvodnú, a preto ju podľa ustanovenia
§ 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. septembra 2006.
JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť :