N a j v y š š í   s ú d Slovenskej republiky

2 Toš 3/2008

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci obžalovaného Ing. P. S., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí 5. júna 2008 v Bratislave odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 28. januára 2008, sp. zn. BB – 4 Tš 38/2006, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Ing. P. S. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 28. januára 2008, sp. zn. BB – 4 Tš 38/2006, bol obžalovaný Ing. P. S. uznaný za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že

dňa 19. augusta 2006 okolo 15.00 hod. v B. na D., pri riešení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako vodič osobného motorového vozidla zn. A., ev. č. B., viedol toto vozidlo po požití alkoholu a prechádzal dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru, opakovane ponúkol členom hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka – Juh, M. T. a O. Š. finančné čiastky vo výške 5 000 Sk až 20 000 Sk za to, aby nepokračovali v objasňovaní priestupku a zaviezli ho domov.

Za to bol obžalovanému Ing. P. S. podľa § 333 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z vykonaných dôkazov sa nepreukázalo tvrdenie uvedené v obžalobe, že mal údajne ponúkať členom policajnej hliadky peniaze z dôvodu, aby nepokračovali v objasňovaní priestupku. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, na základe ktorých bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podplácania sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vyslovil názor, že výpovede svedkov T. a Š. sú vzhľadom na ich neurčitosť nevieryhodné a rozporné a v porovnaní s výpoveďami svedkov B. a O. nepreukazujúce, že by sa dopustil prečinu podplácania. Súd nehodnotil dôkazy, ktoré boli v jeho prospech, snažil sa vybrať a hodnotiť iba tie, ktoré by mohli svedčiť v jeho neprospech, čo je podľa jeho názoru porušenie zásady zisťovania objektívnej pravdy Na verejnom zasadnutí doplnil dôvody odvolania v tom smere, že pripustil, že obžalovaný sa voči členom policajnej hliadky síce nechoval v medziach slušného správania, ale výkon funkcie policajtov, resp. ich činnosť voči nemu pociťoval ako šikanovanie. Zo strany obžalovaného nešlo o úmyselné konanie smerujúce k ponuke úplatku verejným činiteľom za to, aby sa voči nemu nejakého konania zdržali. Na základe týchto skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby obžalovaného Ing. S. spod obžaloby oslobodil.

Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že nie je daný dôvod pre postup podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani pre postup podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

V posudzovanej veci už prvostupňový súd rozhodol rozsudkom z 5. marca 2007 tak, že podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného Ing. P. S. spod obžaloby pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Na podklade odvolania podaného prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. novembra 2007, sp. zn. 2 Toš 4/2007, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prvostupňový rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola okolnosť, že súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dôkazy nehodnotil aj v ich vzájomných súvislostiach. V rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd tiež dostatočne jasne v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje tvrdenie vedúce k oslobodzujúcemu rozsudku, že ponuka finančnej hotovosti obžalovaným Ing. S. službukonajúcim členom hliadky policajného zboru dokumentujúcej jeho dva závažné dopravné prostriedky nebola práve v tejto súvislosti. Neobjasnil, prečo časti výpovedi svedkov T. a Š. o ponuke peňazí neuveril, ale uveril im časť výpovede o požitom alkohole a agresívnom správaní sa obžalovaného.

Po zrušení veci, prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vykonal všetky vo veci dostupné dôkazy zákonným spôsobom, v smere a rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery, ustálil vinu obžalovaného a jeho konanie i správne právne kvalifikoval.

Obžalovaný Ing. S. v prvej výpovedi priznal, že po opakovanej výzve policajtov, aby sa podrobil dychovej skúške túto odmietol a začal sa priečiť. Pripustil aj to, že povedal, že čo chcú, či chcú úplatok. V ďalšej výpovedi z 29. septembra 2006 uviedol, že bol naštvaný, činnosť policajtov bral ako šikanovanie a reagoval na to slovami: „Čo odo mňa chcete, chcete úplatok?“ Ďalej obžalovaný vypovedal, že bol v strese a povedal: „Čo odo mňa chcete, peniaze, zavezte ma domov“ (č. l. 33). Až v ďalšej časti výpovede, na doplňujúce otázky obhajoby, obžalovaný tvrdil, že policajtom žiadne peniaze neponúkal. Na hlavnom pojednávaní 5. marca 2007 (č. l. 140) obžalovaný najskôr priznal, že sa pýtal policajtov, či chcú od neho úplatok 5 000 Sk až 20 000 Sk s vysvetlením, že to myslel ironicky a bral to ako obranu proti konaniu polície, ale vzápätí poprel, že spomínal konkrétnu sumu.

Výpoveď obžalovaného Ing. S. je rozporná najmä v otázke ponúkania peňazí príslušníkom polície, ktorí dokumentovali jeho dopravný priestupok a pokiaľ aj pripustil, že členom policajnej hliadky ponúkal peniaze, na svoju obhajobu uvádzal, že to nemyslel vážne, ale len ironicky a nemal úmysel im žiadne peniaze dať.

Takéto obhajobné tvrdenie obžalovaného však nemohol akceptovať ani odvolací súd, a to predovšetkým na základe jednoznačných výpovedí svedkov M. T. a O. Š.

Svedok M. T. vo výpovedi z 13. septembra 2006 uviedol, že obžalovaný S. bol drzý, arogantný a vulgárne ich osočoval. Po pozitívnom výsledku dychovej skúšky na alkohol v krvi sa ich pýtal, že koľko peňazí im má dať, že ich chce uplatiť, že sa určite dohodnú, aby ho zaviezli domov. Vypovedal, že obžalovaný im opakovane núkal peniaze, pýtal sa koľko chcú peňazí, či 5, 10 alebo 20 000 Sk, aby ho odviezli domov, že im dá peňazí koľko chcú (č. l. 38, 39). Svedok tiež uviedol, že obžalovaného upozornili, že sa dopúšťa protiprávneho konania. Na hlavnom pojednávaní svedok na svojej výpovedi zotrval a upresnil, že podľa jeho názoru im obžalovaný ponúkal peniaze preto, aby ho neriešili za dopravný priestupok

Ďalší člen hliadky, svedok O. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že po zistení pozitívneho výsledku skúšky na alkohol v krvi, sa ich obžalovaný spýtal, že koľko im má dať peňazí, že ich chce podplatiť a že sa určite dohodnú. Žiadal, aby ho zaviezli domov alebo mu zavolali taxík. Stále im ponúkal peniaze, vtedy ešte konkrétnu sumu nepovedal. S kolegom ho upozorňovali, aby upustil od takéhoto konania, lebo by mohlo ísť o podplácanie. Takéto upozornenia však obžalovaný nerešpektoval a stále im ponúkal peniaze (č. l. 45). Po opakovanej výzve na podrobenie sa dychovej skúške im obžalovaný znovu ponúkal peniaze, uviedol už aj konkrétnu sumu, doslova povedal: „Chlapi, koľko chcete peňazí 5, 10 alebo 20tisíc, odvezte ma domov a dám Vám toľko peňazí koľko chcete.“ Svedok aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný za to, aby ho nechali, im ponúkal, že koľko chcú 10 000 alebo 20 000 Sk a sprevádzali to aj vulgárne výrazy.

Výpovede oboch svedkov, službukonajúcich členov policajnej hliadky sú zhodné a ani odvolací súd nezistil dôvod im neveriť. Je nepochybné, že obžalovaný svedkom ponúkal peniaze v súvislosti s riešením dvoch závažných dopravných priestupkov (jazda pod vplyvom alkoholu a otáčanie sa na dvojitej pozdĺžnej súvislej čiare), iný dôvod ponúkať svedkom peniaze nemal. V tomto konaní dokonca pokračoval aj po tom, čo bol poučený, že sa dopúšťa protiprávneho konania a bol vyzvaný, aby od takého konania upustil.

Prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade so zákonom, v zmysle zásad pre ukladanie trestu uvedených v ustanovení § 34 Tr. por. Prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V danom prípade prvostupňový súd priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák. u obžalovaného nezistil. Zistil však poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. por.), ktorá okolnosť mala vplyv aj na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. Trest odňatia slobody uložený úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby považuje odvolací súd za zákonný a správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil i s názorom súdu prvého stupňa, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky pre podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu. Skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov je primeraná.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. júna 2008

JUDr. Ján M i h a l, v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: