2 Tost 9/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2012 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného R. T. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,

2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné, o sťažnosti obžalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. marca 2012, sp. zn. 1T/16/1999, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 149 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 napadnuté uznesenie

sa z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 26. marca 2012, č. k. 1T/16/1999-1367 rozhodol

podľa § 31 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 567c ods. 1 Tr. por. tak, že senát krajského súdu

zložený z predsedníčky senátu JUDr. Ľ. K. a členov senátu JUDr. Ľ. M. PhD. a JUDr. Š. H.,

nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného R. T. vedenej na

Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T/16/1999.  

Senát krajského súdu rozhodol tak po tom, ako obžalovaný vzniesol námietku

zaujatosti celého senátu, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie ako aj konanie senátu pociťuje

ako osobnú zaujatosť voči nemu, pričom bližšie dôvody nešpecifikoval.

Ďalej z rozhodnutia krajského súdu ako i spisového materiálu vyplýva nasledovné:

Obžalovaný R. T. predložil 26. marca 2012 (na hlavnom pojednávaní) krajskému súdu

sťažnosť proti postupu súdov, v ktorej namietal nezákonný postup maďarského justičného

orgánu, ktorý rozhodoval o dodatočnom súhlase s trestným stíhaním, ako i postup Krajského

súdu v Nitre, ktorý podľa jeho názoru nepostupoval v súlade s § 490 a § 499 Tr. por.

Na hlavnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Nitre 26. marca 2012

v nadväznosti na vyššie uvedené obžalovaný namietal i nesúlad dátumov uvedených

v rozhodnutí maďarského súdu ako i právnu kvalifikáciu skutkov. Ďalej žiadal

o preštudovanie spisu, na čo predsedníčka senátu uviedla, že po vykonaní hlavného

pojednávaniu bude toto obžalovanému umožnené.

Následne obžalovaný namietol zaujatosť celého senátu a žiadal, aby o tom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom iné dôvody na vznesenie námietky zaujatosti

nemal. Keďže išlo zo strany obžalovaného len o námietky proti procesnému postupu súdu,

predsedníčka senátu obžalovanému uviedla, že o nej konať nebude. Na to obžalovaný

namietol zaujatosť voči predsedníčke senátu ako i zaujatosť voči celému senátu, ktorú

odôvodnil slovami: „..ja to pociťujem ako osobnú zaujatosť, čo z vás vyžaruje ako slnko..“.

Až po tomto vyjadrení obžalovaného predsedníčka senátu prerušila hlavné

pojednávanie za účelom rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti a po tajnej porade

senátu vyhlásila vyššie uvedené uznesenie (prvý odsek odôvodnenia tohto rozhodnutia).

Rozhodnutie senátu odôvodnila tým, že ani ona a ani členovia senátu sa necítia byť zaujatí,

nakoľko nebol zistený žiadny pomer k obžalovanému R. T. a neboli teda zistené žiadne

dôvody uvedené v § 31 ods. 1 Tr. por. na vylúčenie senátu Krajského súdu z prejednávania

predmetnej trestnej veci.

Proti tomu rozhodnutiu podal obžalovaný sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení

do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorú neskôr písomne odôvodnil (č. l. 1370). Namietal

v nej, že krajský súd sa k jeho podanej sťažnosti vôbec nevyjadril. Podľa jeho názoru krajský

súd tiež porušil jeho ústavné právo na obhajobu, keď jeho žiadosť o preštudovanie spisu

zamietol. V závere krajskému súdu tiež vytýkal, že predsedníčka senátu stanovila termín

ďalšieho hlavného pojednávania pred rozhodnutím najvyššieho súdu o jeho sťažnosti proti

uznesenie o nevylúčení senátu krajského súdu z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej

veci. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd vyhovej jeho sťažnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom

prostriedku v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006

pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto predchádzajúce a zistil, že je potrebné napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušiť, nakoľko toto uznesenie nemalo byť vôbec urobené.

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov

činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá

je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd nepostupoval správne, keď rozhodol

o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným voči konajúcemu senátu. Obžalovaný touto

námietkou poukázal len na procesný postup predsedníčky senátu krajského súdu, ktorá

mu oznámila, že o jeho (procesných) námietkach nebude súd konať. Je zrejmé, že táto

okolnosť (procesný postup) podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nemôže byť dôvodom námietky

zaujatosti. Na nápravu prípadných pochybení v rozhodovacej činnosti súdov totiž slúžia

výlučne riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa obžalovaný môže domáhať

preskúmania jednotlivých rozhodnutí v jeho trestnej veci ako aj postupu konania, ktoré

im predchádzalo, vrátane toho, či začatím dokazovania predtým ako bolo obžalovanému

umožnené preštudovanie spisu došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Zo strany obžalovaného ide teda len o procesné námietky, o ktorých podľa § 32 ods. 6

Tr. por. sa nekoná.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom Najvyšší súd Slovenskej republiky

o sťažnosti obžalovaného rozhodol tak, že bez ďalšieho zrušil napadnuté uznesenie krajského

súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. apríla 2012

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková