N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky
2 Tost 9/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému V. V. a spol., pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí 18. júna 2008 v Bratislave sťažnosť obžalovaného I. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 8. júna 2008, sp. zn. 1 T 53/98, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, sťažnosť obžalovaného I. K. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre uznesením z 8. júna 2008, sp. zn. 1 T 53/98, podľa § 68 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) z dôvodu § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por. vzala obžalovaného I. K. do väzby s tým, že táto sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre a začína dňom 7. júna 2008 od 23.20 hod.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu do zápisnice o výsluchu zahlásil obžalovaný I. K. sťažnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Uviedol v nej, že s uznesením krajského súdu nesúhlasí. Do Španielska vycestoval najskôr s úmyslom, že tam zostane len tri mesiace. Napokon sa rozhodol zostať dlhšie. Od septembra 2007 bol už na Slovensku, ale na známe adresy nedostal súdne zásielky. Až do svojho zadržania býval u svojich rodičov v Bratislave na ul. J. X.
Z tohto všetkého vyplýva, že nemal úmysel sa vyhýbať trestnému stíhaniu. Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného I. K. nie je dôvodná.
Proti obžalovanému I. K. sa viedlo na Krajskom súde v Nitre trestné stíhanie pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
Krajský súd v Nitre na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. novembra 2007 v predmetnej trestnej veci meritórne rozhodol, uznal obžalovaného I. K. vinným zo spáchania žalovaného trestného činu a uložil mu nepodmiečený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov a pre jeho výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd proti obžalovanému I. K. konal ako proti ušlému, pretože tento sa od novembra 2006 nezúčastňoval hlavného pojednávania a miesto jeho pobytu nebolo známe.
Rozsudok krajského súdu doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania obžalovaného I. K. a spoluobžalovaného V. V. a spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní obžalovaných.
Zo spisového materiálu je zároveň preukázateľné, že obžalovaný I. K. v tejto trestnej veci bol už vo väzbe na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava-vidiek z 21. júna 1996, sp. zn. Ntp 327/96, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 1996, sp. zn. 4 To 194/96, z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b/ Tr. por. pričom väzba započala dňom 19. júna 1996.
Z výkonu väzby bol obžalovaný I. K. prepustený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 1996, sp. zn. Z-2-4 To 298/96.
Podľa § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por. ak bol obvinený prepustený z väzby môže byť v tej istej veci okrem iného vzatý do väzby ak je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, alebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní, nepreberá zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní.
Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd konštatuje, že v danom štádiu trestného stíhania na základe vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa naďalej existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu obžalobou krajského prokurátora.
Toto podozrenie je okrem toho zosilnené aj meritórnym rozhodnutím krajského súdu, ktoré v dôsledku odvolania obžalovaného doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Rovnako správny a zákonný je aj záver krajského súdu, že u obžalovaného sú dané dôvody podľa § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Zo samotnej výpovede obžalovaného totiž vyplýva, že v priebehu novembra 2006 odišiel do Španielska, kde sa zdržiaval takmer rok. O mieste svojho pobytu nepodal žiadnu správu a nebolo mu možné doručiť z tohto dôvodu žiadnu zásielku.
Krajský súd preto v ďalšom konaní musel proti nemu viesť konanie ako proti ušlému.
Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že obžalovaný I. K. svojim konaním naplnil všetky znaky útekovej väzby podľa § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por., a preto sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. júna 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: