2 Tost 7/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému M.   J. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 10. marca 2011 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a členov senátu JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Miroslava Osifa o sťažnosti obvinených M. J. a P. S. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 5. marca 2011, sp. zn. Tp 22/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvinených M. J. a P. S. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica na podklade návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave vzal do väzby M. J. a P. S. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Tr. por. s tým, že väzba M. J. začína dňom 2. marca 2011 od 9.32 hod. a P. S. od 2. marca 2011 od 10.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Vzatiu do väzby obvinených predchádzalo vznesenie obvinenia vyšetrovateľom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite z 3. marca 2011 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.

Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie do zápisnice o svojom výsluchu zahlásili sťažnosť obaja obvinení, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu obvinený M. J. aj odôvodnil.

V písomnom odôvodnené svojej sťažnosti M. J. namietal jednak, že konajúci súd sa nedostatočne zaoberal existenciou väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keď tento dôvod odôvodnil len podnikateľskými aktivitami obvineného resp. riešením jeho „iných“ podnikateľských problémov.

Predovšetkým však namietal, že v danej veci absentuje základná podmienka väzobného stíhania t.j., dôvodné podozrenie, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu vôbec spáchal. V tomto smere poukazuje na to, že je usvedčovaný výpoveďou spoluobvineného P. S., ktorého vzhľadom k rozporom v jeho výpovediach je potrebné považovať za nevierohodnú osobu. Okrem toho vypovedal jednak v postavení svedka a jednak v postavení zadržanej osoby, ale bez prítomnosti obhajcu.

Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a prepustil ho z väzby na slobodu.

Rovnako tak aj P. S. v zápisnici o úkone (výsluchu) žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na podklade takto uvedených sťažností preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvinených nie je dôvodná.

Tento záver sa týka nielen záveru, ktorý prijal prvostupňový súd ohľadne dôvodnosti podozrenia, že obvinení mali spáchať skutok tak, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ale rovnako tak aj danosti dôvodov útekovej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Tr. por.

Pokiaľ sa týka sťažnostných námietok obvineného M. J. ohľadne usvedčujúcich výpovedí spoluobvineného P. S. najvyšší súd k tomu uvádza, že jednak jeho výpoveď v pozícii podozrivého (zadržaného) zodpovedala kritériám ustanoveniu § 85 ods. 6 Tr. por., keď P. S. bol poučený o práve zvoliť si obhajcu – čo však výslovne odmietol.

Na druhej stane P. S. svoju usvedčujúcu výpoveď zopakoval aj v postavení obvineného a za prítomnosti obhajcu. Uvedené dôkazy spolu s ostatnými dôkazmi nazhromaždenými v spise (utajení svedkovia, domové prehliadky a previerka výpovedí) aj podľa názoru najvyššieho súdu zakladajú dôvodné podozrenie, že obvinení sa skutku mali dopustiť tak ako je to uvedené v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľa. Tým je daná aj základná podmienka väzobného stíhania.

Rovnako správne postupoval prvostupňový súd keď ustálil, že u oboch obvinených sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Tr. por.

Obaja obvinení sú totiž trestne stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. c/ Tr. zák., za ktorý im hrozí v prípade preukázania viny až výnimočný trest. Uvedená skutočnosť obavu z konania predpokladaného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. podporuje v spojení so samotným charakterom trestného skutku a spôsobom ako mal byť vykonaný (arogancie a odhodlanosti).

V plnom rozsahu je treba sa stotožniť aj s odôvodnením väzby u oboch obvinených tak ako ich uvádza Špecializovaný trestný súd vo svojom uznesení ohľadne väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (preventívna väzba).

Aj v tomto prípade, a to aj v reakcii na sťažnostné námietky obvineného M. J., najvyšší súd zvýrazňuje, že motívom konania obvinených mala byť skutočnosť, aby poškodený nemohol naďalej vynášať informácie o spôsobe podnikania firiem M. J.. Pritom je treba vziať do úvahy, že firmy ako „živý“ organizmus sú tvorené nielen ich zamestnancami, ale aj množstvom ekonomicko – obchodných vzťahov a tým aj informácii, s ktorými takéto subjekty môžu nielen disponovať, ale môžu aj použiť. Takéto reálne nebezpečenstvo preto existuje a zvyšuje ho dokonca aj výpoveď utajeného svedka, ktorý sa vyjadril, že bol to obvinený M. J., ktorý sa vyjadril, že obdobným spôsobom skončí každý, ktorý by chcel konať ako poškodený. Reálnosť tejto hrozby zvýrazňuje samozrejme aj spôsob, akým postupoval už v tomto prejednávanom prípade spolu s P. S. s ktorým sú nielen v blízkom osobnom a rodinnom vzťahu, a ktorý aj materiálne je na ňom závislý, a ktorý sa mal významne podieľať na výkone skutku a aktívne zabezpečovať likvidáciu stôp. Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ u P. S. podporuje v tomto ohľade aj nález ďalších zásob kyseliny sírovej v jeho nebytových priestoroch.

Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Špecializovaného trestného súdu ohľadne procesného postupu v tejto veci, vrátane zachovania zákonných lehôt rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. marca 2011

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková