N a j v y š š í s ú d
2 Tost 6/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej
veci proti vyžiadanej osobe M. D. pre trestný čin nezákonného obchodovania s narkotikami
a psychotropnými látkami podľa § 28a rakúskeho zákona o návykových látkach na
neverejnom zasadnutí konanom 27. februára 2017 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby
M. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. februára 2017, sp. zn. 3Ntc/3/2017,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. D.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 3. februára 2017,
sp. zn. 3Ntc/3/2017, vzal vyžiadanú osobu M. D. (ďalej len „vyžiadaná osoba“
alebo „sťažovateľ“) podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom
rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) do predbežnej väzby s tým,
že táto začala u vyžiadanej osoby plynúť 2. februára 2017 o 10:00 hod.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podala proti nemu vyžiadaná osoba sťažnosť.
V jej dodatočne (prostredníctvom zvoleného obhajcu) predložených dôvodoch tvrdí,
že v jeho prípade nie sú dané dôvody pre vzatie do predbežnej väzby, nakoľko má na území
Slovenskej republiky tak silné rodinné, pracovné a sociálne zázemie, že ani s ohľadom
na možný trest, nie je možné predpokladať vyhýbanie sa konaniu o európskom zatýkacom rozkaze. V tejto súvislosti poukázal na to, že na území Slovenskej republiky má trvalý pobyt,
rodičov, družku, maloleté deti, riadnu prácu, pričom nikdy v minulosti nebol trestne stíhaný za obdobný trestný čin. Podľa sťažovateľa tak nemôže byť daný ani predpoklad,
že by sa vyhýbal vydávaciemu konaniu alebo ho inak maril alebo sťažoval.
Ďalej sťažovateľ namieta, že pokiaľ súd I. stupňa vychádza v napadnutom uznesení
zo závažnosti skutku predpokladaného rakúskymi orgánmi činnými v trestnom konaní,
tak tejto, ako aj nutnosti vykonať trestné stíhanie nezodpovedá skutočnosť, že v jeho prípade
neboli vykonané domové prehliadky, prehliadka vozidla a ani iné zaisťovacie úkony,
ktoré by mohli preukázať (v neskoršom konaní) spáchanie skutku jeho osobou alebo jeho účasť na skutku inej osoby, či osôb. Zdôraznil pritom, že v rámci jeho zadržania
neboli zaistené žiadne omamné látky ani hotovosť väčšej hodnoty a ani iné veci pochádzajúce
z trestnej činnosti. Podľa sťažovateľa je takýto prístup rakúskych orgánov činných v trestnom
konaní z pohľadu drogových trestných činov atypický.
Napokon vo vzťahu k argumentácii súdu I. stupňa, že vzhľadom na hrozbu hornej
sadzby 15 rokov je aj v rámci Trestného poriadku na území Slovenskej republiky
pre možnosť nahradenia väzby miernejšími prostriedkami nutná existencia mimoriadnych
okolností, sťažovateľ uvádza, že práve jeho dlhodobá a sústavná starostlivosť o maloleté
postihnuté dieťa je takouto okolnosťou.
V podstate z týchto dôvodov sťažovateľ prostredníctvom obhajcu navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby.
Postupujúc podľa § 1 ods. 2 zákona o EZR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti,
ktorú podala oprávnená osoba včas, podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým podala vyžiadaná osoba sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
V prvom rade treba k veci uviesť, že v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu
predchádzalo, boli dodržané lehoty, ktorých zachovanie je základným predpokladom vzatia
vyžiadanej osoby do predbežnej väzby.
Z obsahu predloženého spisu totiž vyplýva, že sťažovateľ bol zadržaný postupom
podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR 2. februára 2017 o 10:00 hod. a to na základe záznamu,
ktorý bol do Schengenského informačného systému vložený na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom verejného prokurátora pre Krajskom súde
Korneuburg, číslo spisu 13St 141/16h, na účely jeho trestného stíhania pre trestný čin
nezákonného obchodovania s narkotikami a psychotropnými látkami podľa § 28a rakúskeho
zákona o návykových látkach, ktorého podstata má spočívať v nelegálnej preprave 6.000 g
„pika“ metamfetamínu zo Slovenska do Rakúska a v jeho následnom predaji v Rakúsku v období od júla do novembra 2016. Návrh na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby
podal prokurátor príslušnému krajskému súdu ešte v ten istý deň o 15:30 hod., pričom sudca
tohto súdu vypočul sťažovateľa 3. februára 2017 v čase od 10:00 hod. do 11:00 hod. a v rámci
tohto výsluchu zároveň rozhodol napadnutým uznesením o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Je teda zrejmé, že prokurátor podal návrh na vzatie sťažovateľa do predbežnej väzby
do 48 hodín od jeho zadržania a sudca krajského súdu rozhodol o jeho vzatí do predbežnej
väzby do 48 hodín od doručenia tohto návrhu a prevzatia zadržaného (§ 13 ods. 2, § 15 ods. 2
zákona o EZR).
Najvyšší súd ďalej zistil, že v súlade s § 14 zákona o EZR bolo v doterajšom konaní
rešpektované právo vyžiadanej osoby na obhajcu.
Po zistení, že v posudzovanej veci boli splnené všetky procesné podmienky
pre rozhodnutie o vzatí sťažovateľa do predbežnej väzby, podrobil najvyšší súd prieskumu
záver prvostupňového súdu o existencii materiálnych dôvodov tejto väzby.
K tomu je potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že pri rozhodovaní
o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por. (§ 15 ods. 2 zákona
o EZR), ale tieto vyplývajú výlučne z jej v zákone vymedzeného účelu, ktorým je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem
na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho
jazyka, ak sa preklad vyžaduje (§ 15 ods. 1 zákona o EZR).
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že sťažovateľ mal trestnú činnosť páchať
v cudzine nie jednorázovo ale v priebehu piatich mesiacov. To spochybňuje hodnovernosť
jeho tvrdenia, že jeho rodinné a ďalšie väzby na Slovensko sú tak silné, že mu bránia v tom,
aby opustil jeho územie, a aj v spojení s trestom, ktorého uloženie mu v prípade odsúdenia
v Rakúsku hrozí (za stíhaný trestný čin možno v Rakúskej republike uložiť trest odňatia slobody až na 15 rokov), odôvodňuje reálnu obava, že v prípade prepustenia na slobodu ujde,
aby sa vyhol svojmu odovzdaniu do štátu pôvodu, čím by nepochybne došlo k zmareniu tohto
konania o európskom zatýkacom rozkaze. Vzhľadom na možnosť voľného pohybu vnútri
schengenského priestoru nemožno zároveň dôvodne (rozumne) predpokladať, že niektoré z primeraných opatrení alebo obmedzení, ktorých uloženie by prichádzalo do úvahy, zabráni
vyžiadanej osobe v tom, aby opustila Slovenskú republiku. Treba pritom zdôrazniť, že musí
ísť o také opatrenia alebo obmedzenia, ktoré zabezpečia splnenie materiálnych podmienok
na účinné odovzdanie vyžiadanej osoby v prípade, že bude rozhodnuté o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu.
V neposlednom rade je potrebné k veci uviesť, že slovenským justičným orgánom
nebol doposiaľ doručený európsky zatýkací rozkaz s prekladom do slovenského jazyka
a údaje vložené do Schengenského informačného systému, ktoré sú aktuálne k dispozícii,
nesvedčia pre žiaden dôvod povinného odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho
rozkazu podľa § 23 zákona o EZR. Slovenské súdy ako vykonávajúce justičné orgány pritom
nie sú oprávnené akokoľvek posudzovať zákonnosť, prípustnosť alebo dôvodnosť trestného
stíhania prebiehajúceho v štáte pôvodu. Napokon je nutné uviesť, že konečné zistenie
podmienok na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu bude predmetom až následného
predbežného vyšetrovania.
Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave, 27. februára 2017
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
vypracoval: JUDr. František Mozner
za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová