Najvyšší súd
2 Tost 5/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci vyžiadaného T. S. v konaní o návrhu krajského prokurátora v Trenčíne na vykonanie Európskeho zatýkacieho rozkazu
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Juraja Majchráka prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 2. apríla 2009
v Bratislave sťažnosť vyžiadaného T. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3 Ntc 1/2009, zo 6. marca 2009 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EZR) Európsky zatýkací rozkaz vydaný Krajinským súdom pre trestné veci Viedeň, Rakúska republika z 13. marca 2006, sp. zn. 224 Ur 4/06s
sa v y k o n á
a vyžiadaná osoba T. S., nar. X. v P., trvale bytom P., ul. D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov od 14. januára 2009 od 14.15 hod., občan Slovenskej republiky
sa o d o v z d á
na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre skutky uvedené v Európskom zatýkacím
rozkaze Krajinského súdu pre trestné veci vo Viedni zo dňa 13. marca 2006, sp. zn. 224 Ur 4/06s, právne posúdené ako trestný čin ťažkej krádeže vlámaním podľa §§ 127, 128 ods. 1 číslo 4, 129 číslo 1, 130 druhá veta rakúskeho Trestného zákona spočívajúce v tom, že
1/ s M. I. a Z. P. medzi 1. októbra 2005 18.00 hod a 3. októbra 2005 o 10.00 hod. vlámaním vnikli do kaderníckeho salónu V., N.,
2/ s R. P. a M. P. medzi 28. septembrom 2005 o 23.30 hod. a 29. septembrom 2005 5.30 hod vlámaním vnikli do P. vo V. na M., X.,
3/ so Z. P., R. P., M. P. a doposiaľ neznámym páchateľom dňa 11. októbra 2005 od 23.34 hodiny až 12. októbra 2005 02.26 hodiny vlámaním vnikli do obchodu vo V. 1200, A. (T.) a odcudzili jeden televízor, dve DVD hry, playstation, jeden videorekordér, 150 batérii, cca 20 DVD nosičov, asi 50 Eur v hotovosti
4/ s R. P. a M. P. medzi 21. septembrom 2005 od 22.45 hod až 22. septembrom 2005 05.50 hod vlámaním vnikli do P. „M.“ V., M., odcudzili hotovosť 300 – 400 Eur, ako i rozličné nápoje a iný tovar
5/ so Z. P. a R. P. medzi 30. septembrom 2005 18.30 hod. a 1. októbrom 2005 05.15 hod. vlámaním vnikol do trafiky vo V. 1160, H., odcudzili cigarety a hotovosť, doposiaľ
nezistenej ceny, avšak každopádne presahujúcej 3000 Eur
6/ s R. P. a M. P. medzi 28. septembrom 2005 18.00 hod. a 29. septembrom 2005
03.15 hod. sa vlámali do priestorov spoločnosti S. na adrese X., K. a odcudzili rádio, fotokameru, rôzne perá a svietidlá, všetko zatiaľ v nezistenej cene.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne na návrh krajského prokurátora v Trenčíne z 21. februára 2009, sp. zn. 2 Kpt 1/2009 uznesením zo 6. marca 2009, sp. zn. 3 Ntc 1/2009 rozhodol podľa § 21 ods. 1, ods. 3 zák. č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze), že Európsky zatýkací rozkaz vydaný Krajinským súdom vo Viedni, Rakúska republika, dňa 13. marca 2006, sp. zn. 224 Ur 4/06s sa vykoná a vyžiadaná osoba T. S., nar. X. v P., trvale bytom P., ul. D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov od 14. januára 2009 od 14.15 hod., občan Slovenskej republiky sa odovzdá na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre skutky uvedené v Európskom zatýkacím rozkaze Krajinského súdu vo Viedni. zo dňa 13. marca 2006, sp. zn. 224 Ur 4/06s, právne posúdené ako trestný čin ťažkej krádeže vlámaním podľa § 127, 128 ods. 1 číslo 4, 129 číslo 1, 130 druhá veta rakúskeho Trestného zákona spočívajúce v tom, že
1/ s M. I. a Z. P. medzi 1. októbra 2005 18.00 hod a 3. októbra 2005 o 10.00 hod. vlámaním vnikli do kaderníckeho salónu V., N.,
2/ s R. P. a M. P. medzi 28. septembrom 2005 o 23.30 hod. a 29. septembrom 2005 5.30 hod vlámaním vnikli do P. vo V. na M., X.,
3/ so Z. P., R. P., M. P. a doposiaľ neznámym páchateľom dňa 11. októbra 2005 od 23.34 hodiny až 12. októbra 2005 02.26 hodiny vlámaním vnikli do obchodu vo V. 1200, A. (T.) a odcudzili jeden televízor, dve DVD hry, playstation, jeden videorekordér, 150 batérii, cca 20 DVD nosičov, asi 50 Eur v hotovosti
4/ s R. P. a M. P. medzi 21. septembrom 2005 od 22.45 hod až 22. septembrom 2005
05.50 hod vlámaním vnikli do P. „M.“ V., M., odcudzili hotovosť 300 – 400 Eur, ako i rozličné nápoje a iný tovar
5/ so Z. P. a R. P. medzi 30. septembrom 2005 18.30 hod. a 1. októbrom 2005 05.15 hod. vlámaním vnikol do trafiky vo V. 1160, H., odcudzili cigarety a hotovosť, doposiaľ nezistenej ceny, avšak každopádne presahujúcej 3000 Eur
6/ s R. P. a M. P. medzi 28. septembrom 2005 18.00 hod. a 29. septembrom 2005 03.15 hod. sa vlámali do priestorov spoločnosti S. na adrese X., K. a odcudzili rádio, fotokameru, rôzne perá a svietidlá, všetko zatiaľ v nezistenej cene.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vyžiadaný T. S. v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
V písomnom odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že krajskou prokuratúrou v Trenčíne bol podaný návrh na vykonanie EZR na Krajský súd v Trenčíne (21. februára 2009) tak, že ak by Slovenská republika prevzala jeho trestné stíhanie v bodoch 5 a 6 EZR boli by tieto skutky kvalifikované podľa § 212 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s hornou hranicou trestnej sadzby tri roky t.j. ako prečin, teda miernejšie ako v Rakúskej republike.
Vyjadril názor, že ako občana Slovenskej republiky má Slovenská republika povinnosť chrániť ho pred vydaním do iného štátu kde mu hrozí neprimerane vysoký trest – v tomto prípade v Rakúskej republike, kde by boli skutky po právnej stránke kvalifikované ako ťažká krádež s trestnom v rozpätí 1 až 10 rokov.
Poukázal tiež na to, že za trestný čin krádeže spáchaný na území Slovenskej republiky bol odsúdený na 28 mesiacov a tento trest aj vykonal. Začiatkom roku 2008 bol prepustený na slobodu a trest u neho splnil svoj účel, je zamestnaný a vedie riadny život.
Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie, nevydal ho na trestné stíhanie do Rakúskej republiky, ale aby sa trestné stíhanie za skutky 5 a 6 spáchané v Rakúskej republike vykonalo na Slovensku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku prvostupňového uznesenia o vykonaní Európskeho zatýkacieho rozkazu, proti ktorému sťažovateľ mohol podať sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadaného T. S. nie je dôvodná.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že zákon o EZR v ustanovení § 21 ods. 6 síce pripúšťa možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, opravný prostriedok (sťažnosť) prokurátorom a vyžiadanou osobou, avšak len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14.
Podľa 14 ods. 1 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak
a) na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b) bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia, že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo tretieho štátu,
c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 ods. 8 v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu len preto, že slovenský právny poriadok neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel, alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
f) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,
g) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na trestné stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
h) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
i) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môže jeho vykonanie podmieniť tým, že štát pôvodu poskytne dostatočné záruky, že vyžiadaná osoba môže podľa jeho právneho poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu požiadať v tomto štáte o obnovu konania, ak v konaní, ktorému
predchádzalo rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, nebola vyžiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona ak štát pôvodu neposkytne dostatočné záruky podľa vyššie citovaného odseku 2 § 14, môže súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnúť, že sa tento rozkaz nevykoná. Podľa § 14 ods. 4 zákona o EZR skutočnosť, že vyžiadaná osoba je občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacie rozkazu. Rovnako sa postupuje aj vo vzťahu k vyžiadanej osobe, na ktorú sa podľa medzinárodného práva vzťahuje rovnaké zaobchádzanie ako na občana Slovenskej republiky.
Z obsahu predložené spisu vyplýva, že krajský súd vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony potrebné pre vyslovenie záveru o tom, či možno rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a správne konštatoval, že v posudzovanom prípade nie je daná žiadna z okolností predpokladaných v citovanom ustanovení § 14 zákona č. 403/2004 Z.z., ktorá by bránila rozhodnutiu o tom, že sa tento európsky zatýkací rozkaz vykoná.
Ako už bolo skôr uvedené, vyžiadaná osoba môže rozhodnutie krajského súdu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu napadnúť sťažnosťou len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré sú taxatívne uvedené v citovanom ustanovení § 14 zák. č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pre posúdenie veci preto námietky sťažovateľa, že predtým vykonaný trest odňatia slobody za inú jeho trestnú činnosť spáchanú na území Slovenskej republiky splnil svoj účel a v súčasnom období žije riadnym životom sú irelevantné.
Okrem toho z EZR vydaného Krajinským súdom pre trestné veci vo Viedni vyplýva, že skutky v ňom označené tvoria jeden pokračovací trestný čin pričom horná hranica trestnej sadzby podľa rakúskeho Trestného zákona prevyšuje tri roky (rovnako tak trestná sadzba podľa slovenského trestného zákona účinného do 1. januára 2006, ale rovnako aj trestného zákona účinného od 1. januára 2006 prevyšuje hranicu troch rokov a nie ako sa domnieva
sťažovateľ, že by dosiahla len najviac tri roky).
Pokiaľ sa týka námietky T. S., že je občanom Slovenskej republiky, ktorej povinnosťou je zabrániť jeho vydaniu na trestné stíhanie do iného štátu pokiaľ mu hrozí v ňom vyšší trest, najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa už citovaného § 14 ods. 4 zákona o EZR
skutočnosť namietaná T. S., že je občanom Slovenskej republiky nie je vôbec dôvodom na odmietnutie vykonania EZR.
Správne a v súlade so zákonom preto rozhodol aj krajský súd pokiaľ o návrhu krajského prokurátora v Trenčíne o EZR vydaným Krajinským súdom pre trestné veci vo Viedni vyhovel a rozhodol o vydaní T. S. na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre skutky uvedené v EZR. Napokon krajský súd svoje rozhodnutie podrobne a vecne správne aj odôvodnil, a preto s týmito dôvodmi sa najvyšší súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
So zreteľom na špeciálnu zákonnú úpravu rozhodovania nadriadeného súdu o sťažnosti vyžiadanej osoby nerozhodoval najvyšší súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ale v zmysle § 21 ods. 7 o EZR, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenie.
Pokiaľ sa týka žiadosti T. S. o prepustenie z väzby, ktorá bola doručená najvyššiemu súdu 20. marca 2009 najvyšší súd o nemohol rozhodovať, pretože rozhodol o vydaní T. S. na trestné stíhanie do Rakúskej republiky.
Jeho prepustenie z väzby podľa § 17 ods. 4 zákona o EZR predsedom senátu krajského súdu by prichádzalo do úvahy (okrem pre potreby vydania dožadujúcemu štátu) len z dôvodov predpokladaných pod písm. a/ - e/ citovaného zákonného ustanovenia, ktoré však v predmetnej trestnej veci nie sú dané.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 2. apríla 2009
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková