N a j v y š š í s ú d
2 Tost 42/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej
veci odsúdeného J. B., o návrhu na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí dňa
15. decembra 2016 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného J. B. proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 27. septembra 2016, sp. zn. 2Ntok/1/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. B. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením z 27. septembra 2016,
sp. zn. 2Ntok/1/2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného J. B. na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 1T/25/2000 zamietol, pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne odôvodnil uznesenie tým, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy
a skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Odsúdený
návrhy na vykonanie dôkazov v rozsahu a spôsobom uvedeným v návrhu na povolenie
obnovy konania prednášal už v pôvodnom konaní tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred
odvolacím súdom, pričom krajský súd i Najvyšší súd SR sa návrhmi odsúdeného dôsledne
zaoberali, avšak vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy návrhy odsúdeného na vykonanie
ďalších dôkazov neakceptovali a v odôvodnení rozhodnutí sa s nimi vysporiadali. Krajský
súd v Trenčíne poukázal tiež na to, že návrh na vykonanie dôkazov – opätovný výsluch znalca
MUDr. V. M. a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku – nemožno v zmysle § 394
ods. 1 Tr. por. považovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce
povolenie obnovy konania. Za nové skutočnosti ani dôkazy nemožno považovať tvrdenie odsúdeného, že nespáchal skutok, ani jeho námietky vo vzťahu k dôkazom vykonaným v pôvodnom konaní. Tieto tvrdenia odsúdeného boli známe v pôvodnom konaní a súdy sa
nimi zaoberali. Nejde teda o nové dôkazy, súdu skôr neznáme.
Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne v predmetnej veci, odsúdený zdôraznil, že
bol nespravodlivo odsúdený za konanie, ktorého sa nedopustil, jeho vina
je nesprávna a skutok ustálený až od stredu času jeho diania, pričom podstata jeho návrhu
spočíva v tom, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že smrť poškodeného bola
spôsobená úderom železnou tyčou a to bez akýchkoľvek pochybností, pričom jeho konanie –
keď mal poškodeného kopnúť do hlavy – čo sa ale nestalo, by smrť poškodeného určite
nespôsobilo, preto je k tejto otázke potrebné vypočuť opätovne znalca MUDr. M..
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal
sťažnosť odsúdený J. B.. Sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním, doručený Krajskému súdu v Trenčíne dňa 16. novembra 2016.
V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený J. B. poukázal na to, že za účelom
riadneho rozhodnutia o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, mal Krajský súd
v Trenčíne vykonať výsluch znalcov MUDr. M. a MUDr. M., ktorí vypracovali v pôvodnom
konaní znalecký posudok, pričom z týchto výsluchov by vzišla nová skutočnosť
odôvodňujúca povolenie obnovy konania. Namietal, že Krajský súd v Trenčíne sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu
nevykonal navrhované dokazovanie/vyšetrenie podľa § 368 ods. 1 Tr. por., resp. o jeho
návrhoch na vykonanie dokazovania/vyšetrovania, vôbec nerozhodol. Poukázal tiež na závery
znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný a výsluch znalca na hlavnom
pojednávaní dňa 16. novembra 2000.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne z 27. septembra 2016, sp. zn. 2Ntok/1/2015, zrušil a krajskému súdu uložil,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Prokurátor sa k sťažnosti, ktorú podal odsúdený, nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie
od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,
ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť
prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť,
pričom dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli
známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Pre povolenie
obnovy konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť súčasne dodržané aj dve podmienky, a to musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr
neznáme a musia tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav,
ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.
Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými
dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol
vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým
obsahom.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné,
než pôvodne právoplatné rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov
a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia,
s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov.
Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto
skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd dospel k záveru, že Krajský súd
v Trenčíne, postupoval správne, keď obnovu konania v danej veci nepovolil. Odsúdeným
uvádzaný dôkaz – výsluch znalcov, nenapĺňa jednu z podmienok pre povolenie obnovy
konania, a to dôkaz súdu predtým neznámy, preto nie je táto skutočnosť spôsobilá viesť
k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie. Najvyšší súd, majúc
na pamäti judikatúru, že dôkazom súdu skôr neznámym môže byť aj dôkaz v pôvodnom
konaní vykonaný, ale v novom konaní sa očakáva jeho vykonanie s novým obsahom,
poukazuje na návrh odsúdeného, z ktorého vyplýva návrh na opätovné vypočutie znalcov
poukazujúc na to, že smrť poškodeného bola spôsobená úderom železnou tyčou
a to bez akýchkoľvek pochybností, pričom jeho konanie – keď mal poškodeného kopnúť
do hlavy – čo sa ale nestalo, by smrť poškodeného určite nespôsobilo, preto je k tejto otázke
potrebné vypočuť opätovne znalca MUDr. M..
Ku skutočnostiam uvádzaným odsúdeným je potrebné uviesť, že zo znaleckého
posudku nachádzajúceho sa v spise Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/25/2000 vyplýva,
že znalci z odboru zdravotníctva sa vyjadrili podrobne k zraneniam, ktoré utrpel poškodený a konštatovali, že aj keby poškodený nebol utrpel devastačné poranenie lebky a mozgu
(spôsobené kovovou tyčou), bolo by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote došlo
taktiež k jeho smrti v dôsledku ďalších poranení, ktoré vznikli kombináciou pôsobenia
brachiálneho násilia a kopancov do oblastí tváre a hlavy.
Konajúce súdy v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne mali k dispozícii dôkazy, na
ktoré poukazuje odsúdený v konaní o povolení obnovy konania. Vyplýva
to aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To/2/2000
zo dňa 21. februára 2001, v ktorom konštatuje, že o úmysle obžalovaného B. usmrtiť
poškodeného svedčí, že spolu s B. kopli bezbranného starca najmenej desaťkrát do oblasti hlavy, veľkou intenzitou, B. koženými poltopánkami a B. koženými zimnými
topánkami a spôsobenie tak závažných poranení poškodeného, ktoré by viedli k jeho smrti aj vtedy, keby ho B. nedorazil železnou rúrou.
Je zrejmé, že odsúdený obdobné námietky, ako tie, ktoré uvádza v konaní o povolenie
obnovy konania, uplatňoval aj v základnom konaní a konajúce súdy sa nimi zaoberali.
Nemožno ich preto považovať za dôkazy súdu predtým neznáme. Odsúdený sa fakticky
domáha nového hodnotenia dôkazov, ktoré už bolo vykonané. Nejde však o nové skutočnosti
a dôkazy a ani dôkazy s novým obsahom.
Pokiaľ odsúdený v podanej sťažnosti namieta odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne, k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že krajský súd v odôvodnení
uznesenia stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých
dôvodov dospel k záveru o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Z uvedeného dôvodu
ani túto námietku Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasne s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
skonštatoval, že v danom prípade neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto sťažnosť odsúdeného J. B. nepovažoval
za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ju zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. decembra 2016
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Dana Wänkeová
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová