2 Tost 42/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému J. B. pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2012 v Bratislave o sťažnosti obvineného J. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 12. decembra 2012, sp. zn. Tp 44/2008, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 12. decembra 2012, sp. zn. Tp 44/2008, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal do väzby obvineného J. B., holandského štátneho príslušníka, s tým, že väzba začala plynúť 11. decembra 2012 o 20,50 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Zároveň sudca pre prípravné konanie podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nevyhovel návrhu obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti citovanému rozhodnutiu o väzbe podal obvinený J. B. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Špecializovaného trestného súdu preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného J. B. nie je dôvodná.

Predovšetkým treba uviesť, že obvinený J. B. bol do Slovenskej republiky vydaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu z 30. novembra 2004, sp. zn. Pš 60/2004, ktorého pôvodcom bol ešte Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu (§ 64 zák. č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) ako predchodca Špecializovaného trestného súdu, a preto sudca pre prípravné konanie ostatne označeného súdu, ktorého pôsobnosť v predmetnej veci je daná vzhľadom na ustanovenie § 14 písm. k/ Tr. por., bol zákonným sudcom na rozhodnutie o väzbe obvineného J. B., vydaného na základe už citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu zo Španielskeho kráľovstva.

Okrem toho sťažnostný súd skúmal dodržanie zákonných lehôt na rozhodnutie o väzbe vydanej a následne zadržanej osoby ako aj existenciu dôvodného podozrenia o spáchaní trestného činu skutkami, ktoré sú predmetom uznesenia o vznesení obvinenia, citovaného v napadnutom uznesení sudcu pre prípravné konanie, ktoré podozrenie predstavuje esenciálnu podmienku vzatia obvinenej osoby do väzby a tiež existenciu konkrétnych väzobných dôvodov pričom dospel k zisteniu, že v prípade obvineného J. B. všetky uvedené zákonné predpoklady vzatia do väzby splnené boli.

Okrem existencie dôvodného podozrenia zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu so spôsobením škody veľkého rozsahu, v danom prípade škody v zmysle § 14 písm. k/ Tr. por. presahujúcej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona existuje u obvineného aj konkrétny väzobný dôvod, a to podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. založený na obave z úteku alebo skrývania sa v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Uvedenú obavu vyvolávajú konkrétne skutočnosti podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, vychádzajúce najmä zo správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 7. februára 2005, z ktorej je zrejmé, že obvinený už v roku 2004 v súvislosti s konaním o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu v Holandsko kráľovstve nedodržal svoje sľuby dané tamojším justičným orgánom a domovskú krajinu opustil napriek prísľubu, že tam zotrvá. Je dostatočne zrejmé, že už vtedy vedel o trestnom stíhaní na území Slovenskej republiky a že sa žiada z tohto dôvodu o jeho vydanie z Holandského kráľovstva. Vzhľadom na uvedené sudca pre prípravné konanie postupoval správne keď nepovažoval za dostatočný prostriedok náhrady väzby sľub obvineného, že sa bude zdržiavať na území Slovenskej republiky na konkrétnej adrese, odkiaľ by mal byť dostihnuteľný pre orgány činné v trestnom konaní a keď nevyhovel ani jeho návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a na uloženie primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze vycestovania do zahraničia.

Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť obvineného J. B. za nedôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 18. decembra 2012

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková