2Tost/41/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci vyžiadanej osoby H. T. pre trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona Českej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2017 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby H. T. pre nečinnosť v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Ntc/5/2009 z 25. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 55 ods. 5 písm. a) Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby H. T. pre nečinnosť sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Vyžiadaná osoba H. T. (ďalej tiež „sťažovateľ“) podal 25. septembra 2017 sťažnosť pre nečinnosť v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2Ntc/5/2009. Z obsahu tejto sťažnosti, ktorá bola krajskému súdu doručená 26. septembra 2017, vyplýva, že sťažovateľ sa ňou v podstate domáha odstránenia prieťahov v súvislosti s nazretím do spisu, o ktoré požiadal krajský súd 19. júna 2017, a tiež pre nekonanie o jeho návrhu na prepustenie na slobodu zo 14. augusta 2017 a o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol voči predsedovi senátu krajského súdu JUDr. Kamilovi Ivánekovi podaním z 28. augusta 2017. Ďalej spochybňuje zákonnosť rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016, sp. zn. 3 Tost 30/2016, ktoré bolo v tejto veci vydané, a žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetnú vec vrátil späť na ďalšie

konanie o európskom zatýkacom rozkaze krajskému súdu, alebo sám rozhodol tak, že odmietne vykonať európsky zatýkací rozkaz Mestského súdu Brno z 30. októbra 2009 z dôvodu porušenia jeho práv, keďže bol 21. decembra 2009 nezákonne vydaný.Podaním zo 16. októbra 2017 H. T. vyhlásil, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá, napriek tomu, že krajský súd uznesením z 2. októbra 2017 rozhodol, že mu nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 6,50 eura za zaslanie súdneho spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby do neho mohol nahliadnuť, a zároveň mu listom z toho istého dňa oznámil, že na konanie o vznesenej námietke nie sú splnené zákonné podmienky. Obe písomnosti boli sťažovateľovi doručené 12. októbra 2017. Následne, 23. novembra 2017 predložil krajský súd predmetnú sťažnosť pre nečinnosť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a to spolu so stanoviskami predsedu senátu a predsedu krajského súdu k nej. V týchto stanoviskách obaja po

zrekapitulovaní doterajšieho priebehu konania v podstate zhodne uvádzajú, že postup krajského súdu bol zákonný a od momentu, kedy mu bolo doručené podanie sťažovateľa z 19. júna 2017, ktorým sa domáha nazretia do spisu, ním neboli spôsobené žiadne neodôvodnené či zbytočné prieťahy.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd v zmysle § 55 ods. 3 Tr. por. preskúmal na podklade predloženej sťažnosti pre nečinnosť sťažovateľom namietaný postup krajského súdu a dospel k záveru, že zo strany krajského súdu nedošlo k prieťahom.Podľa § 55 ods. 3 Tr. por. ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. Podľa § 55 ods. 4 Tr. por. ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť. Podľa § 55 ods. 5 Tr. por. o sťažnosti pre

nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne [písm. a)]; ak je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu [písm. b)].Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sťažnosť pre nečinnosť je procesný nástroj, ktorý zákon priznáva stranám s cieľom odstrániť prípadné prieťahy v konaní súdu tak, že buď priamo súd, voči ktorému sťažnosť smeruje, do pätnástich pracovných dní vykoná namietaný úkon alebo vykonanie úkonu v primeranej lehote nariadi nadriadený súd, pokiaľ zistí, že podaná sťažnosť je opodstatnená. V konaní o sťažnosti pre nečinnosť však nadriadený súd nepreskúmava vecnú správnosť procesného postupu (a už vôbec nie predchádzajúcich rozhodnutí) súdu, ktorého nečinnosť strana napáda. Takýto prieskum je totiž vyhradený konaniu o opravných prostriedkoch. V konaní podľa § 55 ods. 5 Tr. por. posudzuje nadriadený súd iba to, či súd postupuje pri vybavovaní veci riadne, t. j. koná bez prieťahov.So zreteľom na uvedené treba vo vzťahu k predloženej veci predovšetkým uviesť, že konanie, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o európskom zatýkacom rozkaze z 30. októbra 2009, ktorý na sťažovateľa vydal príslušný justičný orgán Českej republiky, je právoplatne skončené. Krajský súd totiž uznesením z 15. decembra 2009, sp. zn. 2Ntc/5/2009, v spojení s uznesením najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016, sp. zn. 3Tost/30/2016, rozhodol, že sa predmetný európsky zatýkací rozkaz vykoná, pričom k realizácii vydania sťažovateľa došlo ešte 21. decembra 2009 (prieťahy pri predkladaní sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu najvyšší súd konštatoval v opatrení zo 4. januára 2017, sp. zn. 6 Tost 44/2016). Námietky sťažovateľa, ktorými spochybňuje zákonnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016, sp. zn. 3 Tost 30/2016, a domáha sa opätovného rozhodnutia vo veci, tak vecne nezodpovedajú námietkam, ktoré možno uplatniť v rámci sťažnosti pre nečinnosť, a preto sa nimi najvyšší súd nemohol v tomto konaní zaoberať.Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú nečinnosť krajského súdu v súvislosti s nazretím do spisu, o ktoré požiadal podaním zo 16. júna 2017, ktoré bolo krajskému súdu doručené 21. júna 2017, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že sťažovateľ zároveň požiadal súd o zabezpečenie účasti prokurátorky na tomto úkone. Krajský súd preto ešte v ten istý deň zaslal žiadosť sťažovateľa na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Bratislave a potom, čo 6. júla

2017 obdržal jej odpoveď, listom zo 17. júla 2017 (doručeným sťažovateľovi 24. júla 2017) informoval sťažovateľa, že prokurátorka sa nahliadnutia do spisu nemieni zúčastniť. Súčasne ho v

súlade s § 196 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6,50 eur za zaslanie spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici, v ktorého obvode sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody, aby mohol do neho nahliadnuť. Keďže podaním z 25. júla 2017, doručeným krajskému súdu 28. júla 2017, požiadal sťažovateľ o oslobodenie od súdneho poplatku, krajský súd ho listom z toho istého dňa vyzval na preukázanie majetkových pomerov. Po tom, čo mu boli 30. augusta a 4. septembra 2017 doručené potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa, o jeho príjme ako zamestnanca a o stave jeho konta, uznesením z 2. októbra 2017 (doručeným sťažovateľovi 12. októbra 2017) mu nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku, pričom sťažovateľ opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nepodal.Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd postupoval pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o nahliadnutie do spisu a jeho nadväzujúcich podaní riadne, bez akýchkoľvek prieťahov, a nazretie do spisu je aktuálne podmienené zaplatením súdneho poplatku za zaslanie spisu, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom zo 7. novembra 2017, ktorý mu bol doručený 14. novembra 2017.Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa na prepustenie na slobodu zo 14. augusta 2017, ktorý bol krajskému súdu doručený 15. augusta 2017, z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že krajský súd na tento návrh odpovedal listom z 21. augusta 2017 (doručeným sťažovateľovi 28. augusta 2017). V tejto odpovedi pritom jasne a zrozumiteľne sťažovateľovi vysvetlil, že z vydávacej väzby bol v tejto veci prepustený ešte 21. decembra 2009, kedy bol odovzdaný do Českej republiky a aktuálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody uznaného Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 4Ntc/3/012. Z tohto dôvodu konanie a rozhodnutie o jeho návrhu na prepustenie na slobodu v predloženej veci neprichádza do úvahy.Napokon listom z 2. októbra 2017 odpovedal krajský súd aj na námietku zaujatosti, ktorú podaním z 28. augusta 2017 (doručeným krajskému súdu 31. augusta 2017) vzniesol sťažovateľ voči predsedovi senátu JUDr. Kamilovi Ivánekovi. Aj v tejto odpovedi krajský súd sťažovateľovi dostatočne vysvetlil, že námietku zaujatosti podľa § 31 Tr. por. možno relevantne uplatniť len v rámci prebiehajúceho trestného konania, pričom konanie v predmetnej veci bolo právoplatne skončené. Zároveň zdôraznil, že aj v prípade splnenia tejto podmienky sa o námietke zaujatosti nekoná, ak je jej dôvodom len procesný postup súdu.Z uvedeného vyplýva, že krajský súd postupoval bez prieťahov aj pri vybavovaní podaní sťažovateľa zo 14. augusta

2017 a z 28. augusta 2017. Pritom treba mať na zreteli, že predmetná vec je v merite právoplatne skončená. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že sa sťažovateľ so spôsobom (procesnou formou) vybavenia jeho podaní nestotožňuje a domáha sa rozhodnutí, na vydanie ktorých však nie sú splnené podmienky.Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že zo strany krajského súdu nedošlo k prieťahom a preto sťažnosť H. T. pre nečinnosť zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.