Najvyšší súd  

2 Tost 40/2012

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému Ing. A.. O. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2012

v Bratislave o   sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. novembra 2012 sp. zn. Tp 100/12, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. A. O. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na podklade uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite z 13. novembra 2012, sp. zn. PPZ - 340/BOK-BA-2011, sa vedie

trestné stíhanie proti obvinenému Ing. A... O. pre skutky kvalifikované ako zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., a obzvlášť závažný

zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom

skutkovom základe ako je to uvedené v citovanom uznesení vyšetrovateľa.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal 22. novembra 2012 návrh na vzatie obvineného Ing. A. O. do väzby

z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), a c) Tr. por.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu uznesením

z 23. novembra 2012, sp. zn. Tp 100/2012, vzal obvineného podľa § 72 ods. 1 Tr. por.

do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. s tým, že väzba začala

plynúť dňom 21. novembra 2012 od 9. 45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Proti citovanému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu do zápisnice o svojom výsluchu zahlásil sťažnosť obvinený, ktorú neskôr odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu.

Obvinený vo svojej sťažnosti namietal, že sudca Špecializovaného trestného súdu

nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, keď len mechanicky a všeobecne prevzal závery

uvádzané v odôvodnení prokurátora z návrhu na jeho vzatie do väzby. Rozhodnutie sudcu

je preto nepreskúmateľné, lebo doposiaľ nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý

by naznačoval akékoľvek skutočnosti smerujúce ku kolúznemu správaniu. Ani argumentácia

ohľadne preventívnej väzby nemá logický podklad, pretože sa zakladá len na abstraktných

úvahách bez konkrétnych dôkazov. Zdôraznil tiež, že jeho finančná situácia je priaznivá

a jeho príjmy pochádzajú z legálnych zdrojov, pretože pôsobí a je konateľom z viacerých

spoločností.

Uviedol, že aj z doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá

korešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v prípade

rozhodovania o vzatí do väzby musí po formálnej stránke existovať uznesenie o vznesení

obvinenia a po materiálnej stránke musia existovať skutočnosti osvedčujúce kvalifikované

podozrenie, že sa obvinený trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu dopustil. Napokon

musí existovať aj niektorý z väzobných dôvodov uvedených v ustanovení § 71 Tr. por.,

o ktorých musí súd rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností a nielen na základe

abstraktnej úvahy.

Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie

a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej sťažnosti preskúmal podľa

§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného Ing. A. O. nie je dôvodná. Námietky

obvineného, že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe je len abstraktné

a nemá doposiaľ dostatočnú podporu vo vykonanom dokazovaní najvyšší súd pokladá

za neopodstatnené. Práve naopak odôvodnenie sťažnosťou napadnuté uznesenie obsahuje

podrobnú argumentáciu tak pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia, že obvinený Ing. A. O. sa

mal dopustiť skutkov tak ako sú uvedené a právne kvalifikované v citovanom uznesením

vyšetrovateľa, ale aj pokiaľ ide o konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava zo vzniku následkov predpokladaných v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného

poriadku. Pritom je nerozhodné, či súd sa, resp. do akej miery, stotožnil s návrhom

prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Rozhodujúce je, že závery prvostupňového súdu

majú svoj základ v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Preto ich nemožno považovať

za abstraktné, alebo ako to tvrdí vo svojej sťažnosti obvinený, len za mechanicky a všeobecne

prevzaté z návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby.

Materiálny základ väzby v preskúmavanej trestnej veci podľa zistenia sťažnostného

súdu je založený podľa doteraz vykonaného dokazovania nielen na usvedčujúcich

výpovediach svedkov V. M. a P. F., ale aj listinných dôkazoch a ďalších dôkazoch

zabezpečených v rámci domovej prehliadky u obvineného. Súhrn doposiaľ vykonaných

dôkazov aj vrátane prepisov telefonických rozhovorov obvineného v súčasnej etape trestného

stíhania poskytuje preto spoľahlivý podklad o opodstatnenosti vedenia trestného stíhania Ing. A. O..

V súvislosti s dôvodmi väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré sú už uvedené

v napadnutom uznesení sudcu a s ktorými sa Najvyšší súd stotožňuje, v reakcii na sťažnostné

námietky obvineného treba dodať, že väzobný dôvod upravujúci tzv. kolúznu väzbu

nevyžaduje už preukázané pôsobenie na spoluobvinených, či svedkov ako by tomu bolo,

napríklad v prípade takzvanej opakovanej väzby podľa § 71 ods. 2 Tr. por. V danom prípade

je postačujúca existencia obavy z takéhoto pôsobenia na tieto subjekty.

V posudzovanej trestnej veci je táto obava odôvodnená predovšetkým listinnými

dôkazmi zaistenými pri domovej prehliadke u obvineného, ako aj z obsahu /prepisu/

telefonických rozhovorov a napokon aj z kontaktov obvineného na JUDr. D. D., ktorý okrem

toho, že je sám trestne stíhaný, takéto aktivity mal aj vyvíjať o čom svedčí výpoveď svedka

V. M.. V neposlednej rade je treba tiež poukázať na samotný charakter tejto trestnej činnosti

/skupiny/, pre ktorú násilné správanie je vôbec charakteristické.

Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. založený na obave

z pokračovania v trestnej činnosti, kritériom vylučujúcim existenciu tejto obavy nemôže byť

bez ďalšieho len to, či obvinená osoba má aj iný napr. legálny zdroj obživy. Toto tvrdenie

obvineného v sťažnosti neoslabuje správnosť zistenia prvostupňového súdu, že tým

podstatným zdrojom malo byť páchanie trestnej činnosti, a to po obdobie viacerých rokov

v štruktúre zločineckej skupiny. Práve jej charakter a spôsob činnosti v tomto prípade zameraný na vydieranie a výpalníctvo predpokladá finančný alebo iný profit a na základe

dôkazov doteraz nazhromaždených v spise je dôvodné podozrenie, že obvinený by pokračoval

v páchaní trestnej činnosti. O to viac keď tieto dôkazy nasvedčujú, že sa tak dialo aj

po zatknutí vrcholných riadiacich zložiek skupiny „P.“, ku ktorým obvinený má patriť.

Vzhľadom k uvedenému, ako aj k tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil

žiadne pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ sa týka formálnych náležitostí o vzatí

obvineného Ing. A. O. do väzby, o jeho sťažnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. decembra 2012

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková