Najvyšší súd
2 Tost 40/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému Ing. A.. O. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2012
v Bratislave o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. novembra 2012 sp. zn. Tp 100/12, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. A. O. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite z 13. novembra 2012, sp. zn. PPZ - 340/BOK-BA-2011, sa vedie
trestné stíhanie proti obvinenému Ing. A... O. pre skutky kvalifikované ako zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., a obzvlášť závažný
zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v citovanom uznesení vyšetrovateľa.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal 22. novembra 2012 návrh na vzatie obvineného Ing. A. O. do väzby
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), a c) Tr. por.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu uznesením
z 23. novembra 2012, sp. zn. Tp 100/2012, vzal obvineného podľa § 72 ods. 1 Tr. por.
do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. s tým, že väzba začala
plynúť dňom 21. novembra 2012 od 9. 45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Proti citovanému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu do zápisnice o svojom výsluchu zahlásil sťažnosť obvinený, ktorú neskôr odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu.
Obvinený vo svojej sťažnosti namietal, že sudca Špecializovaného trestného súdu
nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, keď len mechanicky a všeobecne prevzal závery
uvádzané v odôvodnení prokurátora z návrhu na jeho vzatie do väzby. Rozhodnutie sudcu
je preto nepreskúmateľné, lebo doposiaľ nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý
by naznačoval akékoľvek skutočnosti smerujúce ku kolúznemu správaniu. Ani argumentácia
ohľadne preventívnej väzby nemá logický podklad, pretože sa zakladá len na abstraktných
úvahách bez konkrétnych dôkazov. Zdôraznil tiež, že jeho finančná situácia je priaznivá
a jeho príjmy pochádzajú z legálnych zdrojov, pretože pôsobí a je konateľom z viacerých
spoločností.
Uviedol, že aj z doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá
korešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v prípade
rozhodovania o vzatí do väzby musí po formálnej stránke existovať uznesenie o vznesení
obvinenia a po materiálnej stránke musia existovať skutočnosti osvedčujúce kvalifikované
podozrenie, že sa obvinený trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu dopustil. Napokon
musí existovať aj niektorý z väzobných dôvodov uvedených v ustanovení § 71 Tr. por.,
o ktorých musí súd rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností a nielen na základe
abstraktnej úvahy.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a prepustil ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej sťažnosti preskúmal podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného Ing. A. O. nie je dôvodná. Námietky
obvineného, že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe je len abstraktné
a nemá doposiaľ dostatočnú podporu vo vykonanom dokazovaní najvyšší súd pokladá
za neopodstatnené. Práve naopak odôvodnenie sťažnosťou napadnuté uznesenie obsahuje
podrobnú argumentáciu tak pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia, že obvinený Ing. A. O. sa
mal dopustiť skutkov tak ako sú uvedené a právne kvalifikované v citovanom uznesením
vyšetrovateľa, ale aj pokiaľ ide o konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava zo vzniku následkov predpokladaných v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku. Pritom je nerozhodné, či súd sa, resp. do akej miery, stotožnil s návrhom
prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Rozhodujúce je, že závery prvostupňového súdu
majú svoj základ v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Preto ich nemožno považovať
za abstraktné, alebo ako to tvrdí vo svojej sťažnosti obvinený, len za mechanicky a všeobecne
prevzaté z návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby.
Materiálny základ väzby v preskúmavanej trestnej veci podľa zistenia sťažnostného
súdu je založený podľa doteraz vykonaného dokazovania nielen na usvedčujúcich
výpovediach svedkov V. M. a P. F., ale aj listinných dôkazoch a ďalších dôkazoch
zabezpečených v rámci domovej prehliadky u obvineného. Súhrn doposiaľ vykonaných
dôkazov aj vrátane prepisov telefonických rozhovorov obvineného v súčasnej etape trestného
stíhania poskytuje preto spoľahlivý podklad o opodstatnenosti vedenia trestného stíhania Ing. A. O..
V súvislosti s dôvodmi väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré sú už uvedené
v napadnutom uznesení sudcu a s ktorými sa Najvyšší súd stotožňuje, v reakcii na sťažnostné
námietky obvineného treba dodať, že väzobný dôvod upravujúci tzv. kolúznu väzbu
nevyžaduje už preukázané pôsobenie na spoluobvinených, či svedkov ako by tomu bolo,
napríklad v prípade takzvanej opakovanej väzby podľa § 71 ods. 2 Tr. por. V danom prípade
je postačujúca existencia obavy z takéhoto pôsobenia na tieto subjekty.
V posudzovanej trestnej veci je táto obava odôvodnená predovšetkým listinnými
dôkazmi zaistenými pri domovej prehliadke u obvineného, ako aj z obsahu /prepisu/
telefonických rozhovorov a napokon aj z kontaktov obvineného na JUDr. D. D., ktorý okrem
toho, že je sám trestne stíhaný, takéto aktivity mal aj vyvíjať o čom svedčí výpoveď svedka
V. M.. V neposlednej rade je treba tiež poukázať na samotný charakter tejto trestnej činnosti
/skupiny/, pre ktorú násilné správanie je vôbec charakteristické.
Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. založený na obave
z pokračovania v trestnej činnosti, kritériom vylučujúcim existenciu tejto obavy nemôže byť
bez ďalšieho len to, či obvinená osoba má aj iný napr. legálny zdroj obživy. Toto tvrdenie
obvineného v sťažnosti neoslabuje správnosť zistenia prvostupňového súdu, že tým
podstatným zdrojom malo byť páchanie trestnej činnosti, a to po obdobie viacerých rokov
v štruktúre zločineckej skupiny. Práve jej charakter a spôsob činnosti v tomto prípade zameraný na vydieranie a výpalníctvo predpokladá finančný alebo iný profit a na základe
dôkazov doteraz nazhromaždených v spise je dôvodné podozrenie, že obvinený by pokračoval
v páchaní trestnej činnosti. O to viac keď tieto dôkazy nasvedčujú, že sa tak dialo aj
po zatknutí vrcholných riadiacich zložiek skupiny „P.“, ku ktorým obvinený má patriť.
Vzhľadom k uvedenému, ako aj k tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil
žiadne pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ sa týka formálnych náležitostí o vzatí
obvineného Ing. A. O. do väzby, o jeho sťažnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. decembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková