Najvyšší súd
2 Tost 40/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obvineného A. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2011 v Bratislave o sťažnosti obvineného A. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu zo 16. novembra 2011, sp. zn. Tp 35/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného A. P. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosti obvinených P. a O. o prepustenie z väzby, podľa § 80 ods. 1 Tr. por. odmietol písomný sľub obvineného P. a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odmietol jeho väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti uzneseniu podal sťažnosť obvinený P. v zákonnej lehote vlastným písomným podaním i prostredníctvom obhajcu. V oboch podaniach namieta pretrvávanie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ako aj právnu kvalifikáciu skutku kladeného mu za vinu resp. vinu v samotnej jej podstate. Poukazuje na obsah výsluchov poškodených na Ukrajine, ktorý podľa neho nepreukazuje spáchanie trestnej činnosti v intenciách vzneseného obvinenia. Ďalej poukazuje na dĺžku vykonávanej väzby, rozsah vykonávaných úkonov a na svoje osobné pomery, najmä vo vzťahu k maloletému dieťaťu, vychovávaného družkou, ktoré majú predstavovať mimoriadne okolnosti prípadu, umožňujúce nahradiť väzbu ním ponúknutým sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Obvinený osobitne zdôrazňuje, že pre spoločnosť L. s.r.o. poskytoval výlučne právne služby, je spoločníkom obchodnej spoločnosti V. s.r.o., taktiež poukazuje na svoje osobné a rodinné pomery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal vec v rozsahu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti (§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal bol konajúcim sudcom vykonaný v súlade so zákonom.
Vo vzťahu k obsahu jeho rozhodnutia platí nasledovné:
Ak bola väzba obvineného v septembri 2011 predĺžená do 12. februára 2012, bol tým pre orgány prípravného konania vytvorený priestor pre zavŕšenie tejto fázy trestného konania s výsledkom buď podania obžaloby, alebo zastavenia trestného stíhania. Prepustenie obvinených na slobodu je síce aj v tejto lehote možné, ale len ak by bolo podozrenie zo spáchania predmetnej trestnej činnosti rozptýlené, ak by väzobné dôvody pominuli, alebo ak by väzba bola v súlade so zákonom nahradená.
Ani jedna z týchto alternatív nenastala, čím sa dostatočne zaoberal sudca pre prípravné konanie v obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia v nadväznosti aj na konkretizované stanovisko prokurátora k žiadosti obvinených o prepustenie z väzby. Argumenty napadnutého rozhodnutia ani predchádzajúceho stanoviska nie je potrebné duplicitne prezentovať.
Ku sťažnostným námietkam (ktoré sú prevažne opakovaním argumentov žiadosti obvineného a jeho predchádzajúcich vyjadrení) je potom potrebné uviesť, že v štádiu prípravného konania nie je úlohou súdu detailne hodnotiť obsah vykonaných dôkazov. Z hľadiska dokazovania viny nemusí byť jeho obsahom podložená v tomto smere istota. Pominutie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti nemožno aktuálne konštatovať, v čom je opäť potrebné súhlasiť so stanoviskom prokurátora, a to aj v súvislostiach jednotlivých vykonaných dôkazov.
Obava z pokračovania v trestnej činnosti nelegálnym zadovažovaním si príjmov je naďalej aktuálna, nakoľko v rovine podozrenia išlo o rozsiahlu organizovanú trestnú činnosť a počas pobytu vo väzbe obvinený iné zdroje príjmu nezískal.
Vo vzťahu ku výnimočným okolnostiam prípadu, resp. im zodpovedajúcemu obmedzeniu možnosti náhrady väzby v zmysle § 80 ods. 2 Tr. por. je potrebné uviesť, že osobné pomery páchateľa by principiálne mohli mať na dotknutú otázku vplyv, v reáliách prejednávanej veci však tomu tak nie je. Okolnosť, že obvinený P. je otcom maloletého dieťaťa, a že doposiaľ nebol súdne trestaný, nezakladá výnimočnosť prípadu. Ide o bežne sa vyskytujúce osobné pomery obvinených, bez eliminácie dôvodu preventívnej väzby. Špecifikom prípadu je v oveľa väčšej miere jeho cezhraničný prvok, komplikujúci a spomaľujúci konanie nutnosťou právnej pomoci, poskytovanej Ukrajinou.
Od predchádzajúceho rozhodnutia o predĺžení lehoty väzby došlo k vykonávaniu procesných úkonov orgánmi Slovenskej republiky, aj k doručeniu dokladov o právnej pomoci, uvedenej vyššie, ako to zodpovedá obsahu zväzku č. 27 vyšetrovacieho spisu. Táto okolnosť súvisí s využitím predĺženej lehoty väzby a adekvátne urýchleným postupom vo vyšetrovaní.
V súhrne je potom potrebné prisvedčiť podloženosti záverov sudcu pre prípravné konanie vo všetkých troch častiach výroku napadnutého uznesenia, teda vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti obvineného P. o prepustenie z väzby, neprijatiu jeho písomného sľubu, ako aj v zamietnutí návrhu na nahradenie väzby sľubom probačného a mediačného úradníka. Preto najvyšší súd sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. decembra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková