N a j v y š š í s ú d
2 Tost 4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému P. M., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 13. februára 2012 v Bratislave o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP SR) a obvineného P. M. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 5. februára 2012, sp. zn. Tp 6/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ÚŠP GP SR a obvineného P. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade uznesení vyšetrovateľky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania o začatí trestného stíhania podľa § 190 ods. 1, ods. 2 Tr. por. z 31. januára 2012, ČVS: PPZ-36/BOK-BA-2012, a o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. z 1. februára 2012, ČVS: PPZ-36/BOK-BA-2012, sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému P. M. (a ďalším šiestim spoluobvineným) pre skutky kvalifikované u obvineného P. M. ako zločin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., a obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 4 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1/ až 3/ sťažnosťami napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 5. februára 2012.
Prokurátor ÚŠP GP SR podal 3. februára 2012 návrh na vzatie obvineného P. M. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom v tomto návrhu nesprpávne uviedol, že k zadržaniu obvineného podľa § 86 ods. 1 Tr. por. došlo 1. februára 2012 o 7.20 hod., pretože v skutočnosti sa tak stalo 2. februára 2012 o 7.20 hod. (zv. 9, č.l. 10 a 11, ovšem v zápisnici o zadržaní obvineného je zase iná, a to zjavná nesprávnosť, keď namiesto roku 2012 sa uvádza rok 2011).
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu uznesením z 5. februára 2012, sp. zn. Tp 6/2012, vzal obvineného P. M. podľa § 72 ods. 2 Tr. por. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť 2. februára 2012 o 7.20 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Žiline. Tomuto rozhodnutiu predchádzal obligatórny výsluch obvineného v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por.
Proti citovanému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu podali v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor ÚŠP GP SR a obvinený P. M..
Prokurátor v stručne odôvodnenej sťažnosti ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia označil toto rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že obvinený nebol vzatý do väzby aj z dôvodu uvedeného v §71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Obvinený P. M. v sťažnosti o odôvodnenej prostredníctvom obhajcu namietal nezákonnosť rozhodnutia o jeho vzatí do väzby s tým, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo sa týka dôvodnosti podozrenia zo spáchania konania vykazujúceho znaky trestného činu a tiež existencie konkrétnych skutočnosti zakladajúcich väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Sťažovateľ poukázal na to, že nebol predložený žiadny objektívny dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho kolúzne pôsobenie na osoby uvedené v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Takým dôkazom nie sú ani lístočky nájdené pri domovej prehliadke, lebo viaceré z nich nemožno spájať s jeho osobou. Neobstojí ani ten záver sudcu pre prípravné konanie, o ktorý oprel existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že jeho hlavným a v podstate jediným zdrojom obživy bolo páchanie trestnej činnosti, pretože od 1. mája 2010 vykonáva na základe zmluvy pomoc užívateľovi osobnej asistencie, ktorá činnosť je honorovaná a okrem toho na základe príkaznej zmluvy z 9. decembra 2011 vykonáva zmluvne dohodnuté činnosti pre zahraničnú obchodnú spoločnosť. Ostatne uvedené skutočnosti pri výsluchoch pred vyšetrovateľom a sudcom neuviedol len preto, že bol pod veľkým psychickým tlakom zo vzneseného obvinenia.
Keďže napadnuté uznesenie sa z väčšej miery opiera o indície a predpoklady, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní, obvinený P. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a prepustilo ho z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti prokurátora ÚŠP GP SR a obvineného P. M. nie sú dôvodné.
Námietky ostatne uvedeného sťažovateľa (obvineného), že rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe nemá oporu v zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ale že vychádza iba z indícií a predpokladov, sú neopodstatnené. Odôvodnenie sťažnosťami napadnutého uznesenia obsahuje podrobnú argumentáciu tak pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia, že obvinený P. M. sa mal dopustiť skutkov vykazujúcich v jednom prípade znaky zločinu a v ďalších dvoch obzvlášť závažného zločinu ako aj pokiaľ ide o konkrétne okolnosti z ktorých vyplýva dôvodná obava zo vzniku následkov predpokladaných v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/, Tr. por. Pritom závery prvostupňového súdu majú základ v doteraz vykonanom dokazovaní, a preto ich nemožno považovať za svojvoľné ako to uvádza obvinený P. M. v podanej sťažnosti.
Materiálny základ väzby v preskúmavanej veci aj podľa zistenia sťažnostného súdu je založený podľa doteraz vykonaného dokazovania najmä na usvedčujúcich výpovediach J. B. a P. B., pričom nejestvujú vo veci také dôkazy, z ktorých by bolo možné dôvodne robiť uzáver o neopodstatnenosti trestného stíhania obvineného P. M. pre skutky, ktoré sú predmetom uznesenia o vznesení obvinenia.
V súvislosti s dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uznesení a v reakcii na sťažnostné námietky obvineného P. M. treba dodať, že uvedený väzobný dôvod upravujúci tzv. kolúznu väzbu nevyžaduje už preukázané pôsobenie na svedkov, znalcov, či spoluobvinených ako tomu je v prípade tzv. opakovanej väzby podľa § 71 ods. 2 Tr. por., ale postačuje existencia obavy z pôsobenia na také osoby. V posudzovanej veci je nepochybne odôvodnená predovšetkým listinnými dôkazmi nájdenými v nočnom stolíku a v skrini v spálni obvineného, ktorých obsah jednoznačne svedčí o prípravnom štádiu na kolúzne konanie v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom najmä s prihliadnutím na miesto nálezu nemožno akceptovať vyjadrenie obvineného, že tieto dôkazy nemožno spájať s jeho osobou.
Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm., c/ Tr. por. založený na obave z pokračovania v trestnej činnosti, kritériom vylučujúcim existenciu tejto obavy nemôže byť bez ďalšieho to, či obvinená osoba má aj iný zdroj obživy, ako je páchanie trestnej činnosti. Tvrdenie obvineného v sťažnosti (ovšem žiadnym spôsobom zatiaľ nedoložené) o iných zdrojoch obživy neobsahuje správnosť zistenia prvostupňového súdu, že tým podstatným zdrojom malo byť páchanie trestnej činnosti, a to po obdobie viacerých rokov v štruktúre zločineckej skupiny, už ktorej zákonná definícia predpokladá finančný alebo iný profit, ktorý aj podľa popisu skutku v bode 1/ a výpovede svedka J. B. mal byť zabezpečovaný aj pre obvineného P. M..
Napokon Najvyšší súd za správny považuje postup sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu aj v tom smere, pokiaľ nevyhovel návrhu prokurátora ÚŠP GP SR na vzatie obvineného P. M. do väzby aj z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., upravujúceho tzv. útekovú väzbu. So zreteľom na to, že sťažnosť prokurátora v porovnaní s podaným návrhom neprináša žiadne nové momenty vo vzťahu k tomuto väzobnému dôvodu a zároveň napadnuté uznesenie dostatočne a výstižne argumentuje prečo väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nie je daný, najvyšší súd ďalej len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie, s ktorou sa stotožňuje.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti prokurátora ÚŠP GP SR a obvineného P. M. ako nedôvodné podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. februára 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová