2 Tost 4/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému L. V., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 13. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a členov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jána Mihala o sťažnosti odsúdeného L. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januá- ra 2008, sp. zn. 2 Ntok 2/2004 rohodol
t a k t o:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e:
Uznesením z 29. januára 2008, sp. zn. 2 Ntok 2/2004 Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného L. V. na povolenie obnovy konania v trestnej veci tohto súdu, sp. zn. 3 T 12/00, v ktorej bol rozsudkom z 03. apríla 2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 2001, sp. zn. 6 To 25/01 uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák., pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák., trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu útok na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a to na skutkovom základe ako je uvedené vo výrokových častiach týchto rozsudkov. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 29 ods. 2 a § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) rokov a pre jeho výkon bol zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný k náhrade spôsobenej škody poškodeným J. S., P. G., M. Š., S. R. Z. R., E. Č. a S. P. vo Z., v rozsahu ako je to uvedené v citovanom rozsudku, pričom S. P. Z. a poškodený J. S. so zvyškami ich nárokov na náhradu škody v zmysle § 229 ods. 2 Tr. por. boli odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych, rovnako ako poškodený V. Ž. s celým svojim nárokom podľa § 229 ods. 1 Tr. por.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného L. V. na povolenie obnovy konania podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil a to aj prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch poukázal na to, že ešte 30. januára 2008 podal trestné oznámenie na predsedu senátu JUDr. Mikluša, prokurátora JUDr. Mojžiša ako aj vyšetrovateľa predmetnej trestnej veci, ale konajúci senát tomu nevenoval patričnú pozornosť vrátane toho, že napriek viacerým jeho žiadostiam doposiaľ nebola vykonaná grafologická expertíza zápisníc z prípravného konania, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili rozhodnutie o jeho vine. S týmito zápisnicami podľa jeho názoru bolo manipulované aj predsedom konajúceho senátu JUDr. Miklušom.
Je síce pravdou, že v tomto konaní o obnove došlo k zmene v zložení pôvodného senátu, napriek tomu (nový senát bez JUDr. Mikluša) koná tak, ako by bol predĺženou rukou pôvodného senátu, pretože rovnako využil posudok Inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na odôvodnenie, že namietané zápisnice z prípravného konania sú použiteľné v trestnom konaní. Rovnako je paradoxné, že napriek tomu, že podal trestné oznámenie na prokurátora JUDr. Mojžiša, tento prokurátor bol účastný na verejnom zasadnutí krajského súdu o povolení obnovy.
Odsúdený L. V. vo svojej sťažnosti tiež uviedol, že doposiaľ nebol vykonaný ani vyšetrovací pokus so svedkyňou H., či ho mohla vidieť na mieste činu, čo zároveň považuje za novú skutočnosť a žiada, aby táto svedkyňa okrem toho bola znovu vypočutá v konaní o obnove.
Doposiaľ sa krajský súd nezaoberal ani účinkami zahladenia odsúdenia vo veci, sp. zn. Nt 10/03 a nezohľadnil ani skutočnosť, že znalecký posudok z odboru psychiatrie bol vykonaný nezákonným spôsobom, a preto bude potrebné predvolať a vypočuť príslušného znalca. Takisto bude potrebné vypočuť aj znalca z odboru balistiky, ktorého výpoveď potvrdí, že verzia polície (policajti P. a P.) bola vymyslená, je v nej časové vákuum a trestný čin útoku na verejného činiteľa z jeho strany nebol nikdy spáchaný.
Ako ďalší nový dôkaz predložil svojim podaním, ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu 12. mája 2008 písomné vyhlásenie M. U., ktorý sa mal priznať k vražde M. S..
Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť a zároveň, aby rozhodol o jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na podklade sťažnosti odsúdeného L. V. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné, t.j. krajský súd rozhodol bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav veci.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. sa obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré, by upustenie od potrestania, alebo upustenie od súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, resp. v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že odsúdeným navrhnuté dôkazy boli vykonané už v pôvodnom konaní, boli teda súdu známe a obhajobu odsúdeného nepotvr- dzovali.
S uvedeným záverom krajského súdu nie je možné doposiaľ celkom súhlasiť, predovšetkým s jeho odôvodnením, prečo nebol krajským súdom vypočutý svedok I. B. z M., ktorý mal potvrdzovať obhajobu odsúdeného. Bez samotného vypočutia tohto svedka na verejnom zasadnutí tvrdenie súdu, že sa môže jednať o svedka ovplyvneného obžalovaným, je predčasné. Predčasný je potom aj záver súdu o vierohodnosti jeho výpovede, resp. či výpoveď tohto svedka má takú dôkaznú hodnotu, že po jej vyhodnotení s už doteraz vykonanými dôkazmi, by bola spôsobilá odôvodniť iné rozhodnutie v predmetnej trestnej veci.
Okrem toho odsúdený L. V. v rámci svojich sťažnostných námietok, ako aj podaním adresovaným najvyššiemu súdu využil svoje právo § 189 ods. 2 Tr. por. tým, že uviedol nové skutočnosti a dôkazy vrátane už citovaného vyhlásenia (priznania) M. U. k vražde M. S., ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú iné rozhodnutie v predmetnej trestnej veci. Uvedené skutočnosti teda objektívne krajský súd pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii a nemohol k nimi ani prihliadnuť.
Z uvedeného je potom zrejmé, že doterajší záver krajského súdu o tom, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania tak, ako sú obsiahnuté v už citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. je zatiaľ predčasný bez toho, aby krajský súd aj keď z objektívnych dôvodov, riadne zistil skutkový stav veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por.
V novom konaní bude preto úlohou krajského súdu dôsledne preveriť obhajobné tvrdenia odsúdeného, vrátane zvlášť tzv. prehlásenia M. U. o tom, že to bol on, kto sa dopustil vraždy M. S. (a to aj v nadväznosti na už obdobné prehlásenie M. U. v trestnej veci Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5 Ntok 1/2006).
Až po doplnení dokazovania v uvedených smeroch, prípadne aj ďalších, ktoré sa pre rozhodnutie budú javiť ako potrebné, bude možné o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti odsúdeného L. V. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. mája 2008
JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r.
predseda senátu
Vypracoval JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: