N a j v y š š í s ú d
2 Tost 37/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera v trestnej
veci obvineného Ing. V. V., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2016
v Bratislave o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 3. júna 2016, sp. zn. 1T 19/1999, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa napadnuté
uznesenie z r u š u j e a Krajskému súdu v Trenčíne sa ukladá, aby vo veci znovu k o n a l
a r o z h o d o l.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením z 3. júna 2016, sp. zn. 1T 19/1999
podľa § 231 ods. 1, 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, z dôvodov § 11 ods. 1
písm. h/ Tr. por. účinného do 01. januára 2006, trestné stíhanie proti obvinenému
Ing. V. V., nar. X.. X. X. (ďalej len,,obvinený“), pre skutky kvalifikované I. obžalobou
Krajskej prokuratúry v Trenčíne ako pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a II. obžalobou Okresnej prokurátorky Prievidza ako
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, ktoré spáchal na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom
uznesení, zastavil, lebo tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná.
Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len
,,prokurátor“) písomne dňa 16. septembra 2016. Dňa 23. septembra 2016 bolo súdu doručené
písomné odôvodnenie sťažnosti.
Prokurátor sa stotožnil s tým, že ku spáchaniu najzávažnejšieho trestného činu,
a to pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, ako i väčšina skutkov došlo viac ako pred 21 rokmi. Podľa názoru
prokurátora sa však na neprimeranej dĺžke trestného konania rozhodujúcou mierou podieľal
predovšetkým samotný obvinený, ktorý sa opakovane napriek predvolaniam súdu
nedostavoval na hlavné pojednávania bez akceptovateľného dôvodu, nepreberal zásielky súdu
v odbernej lehote, opakovane a účelovo podával námietky proti členom senátu Krajského
súdu v Trenčíne a návrhy na odňatie a prikázanie veci voči konajúcemu súdu. Rovnako
k mareniu súdneho konania dochádzalo aj tým, že obvinený vo svojich podaniach namietal
súdom ustanovených obhajcov, v dôsledku čoho muselo dôjsť aj k pozbaveniu obhajoby
týchto obhajcov ustanovených obvinenému. Rovnaký dosah malo aj konanie obvineného,
ktorý účelovo vypovedal zmluvy svojim zvoleným obhajcom a znemožňoval realizáciu
hlavných pojednávaní uvádzaním zdravotných dôvodov, avšak napriek výzvam súdu tieto
nedeklaroval potrebnými lekárskymi správami.
Pokiaľ ide o predĺženie trestného konania z hľadiska objektívnych kritérií, prokurátor
podotkol, že prerušením výkonu funkcie sudcov a ich následnou náhradou, tieto trvali
cca 1 rok a nemajú na celkovej dĺžke trestného konania zásadný význam.
Podľa názoru prokurátora, vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trenčíne
dostatočne nebral pri posudzovaní veci do úvahy a neprimerane aplikoval čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd na uvedený prípad v smere zastavenia trestného
stíhania z dôvodu § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z hľadiska
jeho neprípustnosti z dôvodu viazanosti medzinárodnou zmluvou.
Na vyššie uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že obvinený bol počas
trestného konania vo väzbe 5 rokov, 5 mesiacov a 11 dní, nakoľko obvinenému
len pre najzávažnejší trestný čin pokusu vraždy podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 219 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 hrozí trest odňatia slobody vo výmere 10 až 15 rokov. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd druhého stupňa na podklade podanej sťažnosti podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
účinného do 1. januára 2006, zrušil uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 1T/19/1999
z 3. júna 2016 a tomuto súdu uložil nariadiť a vykonať vo veci hlavné pojednávanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,Najvyšší súd“) vec preskúmal v rozsahu
uvedenom v § 147 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a zistil, že sťažnosť
je dôvodná. Krajský súd v Trenčíne nepostupoval správne ak zastavil trestné stíhanie vedené
proti obvinenému podľa § 231 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
z dôvodov § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, pretože na to neboli
splnené zákonné podmienky, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 trestné stíhanie
nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje vyššie citované zákonné ustanovenie však
musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania.
Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení, ktorým zastavil trestné stíhanie proti
obvinenému z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
odkazuje na článok 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len,,Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
z 18. marca 2012, sp. zn. 5To 14/2009, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod číslom 10 v čiastke 1/2011, v ktorom prezentuje názor, že nápravu
porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného
stíhania z článku 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vyvodiť, ale ide o takú okolnosť prípadu,
ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
Dohovor teda zakotvuje, že neprimeraná dĺžka konania je zásahom do práv
obvineného na spravodlivý proces, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného
konania. Dôvody pre zastavenie trestného stíhania treba chápať ako zákonom predpokladaný
a presne stanovený zásah do zásady oficiality a legality patriace medzi základné zásady
trestného konania a nemôžu byť dané na úvahu súdu o možnosti alebo nemožnosti zastavenia
trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2005.
Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, s prihliadnutím aj na účel trestného
konania, na naplnenie ktorého je nutné prihliadať nielen na práva obvineného na spravodlivý
proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujem
verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľa, trestné stíhanie obvineného nie je možné
z dôvodu použitého Krajským súdom v Trenčíne zastaviť, preto Najvyšší súd napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 zrušil a uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
V prerokúvanom prípade je nevyhnutné vykonať dokazovanie. So zreteľom
na uplynutie času však už nie je vhodné opakovane najmä predvolávať svedkov a vypočúvať
ich najmä ak pred súdom vypočutí už boli, resp. ich nemožno vypočuť napr. preto,
že už nežijú.
Z tohto pohľadu a z dôvodu zabezpečenia prítomnosti obvineného na hlavnom
pojednávaní, je nevyhnutné ho predvolať a poučiť o možnosti požiadať o vykonanie hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti za jeho i prokurátorovho súčasného súhlasu s vykonaním
dôkazov prečítaním zápisníc (§ 202 ods. 3, ods. 4 a 211 ods. 1, veta prvá, ods. 4 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006).
Vzhľadom na dlhodobú, často aj neospravedlnenú neúčasť obžalovaného
na dvadsiatich troch vytýčených hlavných pojednávaniach by mal predseda senátu vyhodnotiť
postup obžalovaného, ktorý na jednej strane deklaruje vôľu zúčastniť sa hlavného
pojednávania, avšak fakticky ani v jednom termíne si nevytvoril priestor pre účasť na ňom
a vyvodiť z toho patričné závery pre ďalší možný postup.
Ako už v minulosti bolo opakovane rozhodnuté, postup zvolený v napadnutom
uznesení neprichádza do úvahy, pretože Trestný zákon nepozná prieťahy v konaní zapríčinené
súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, ako dôvod pre zastavenie trestného stíhania
a obchádzanie takéhoto zákonného postupu použitím článku medzinárodnej zmluvy,
z ktorého priamo taktiež takýto postup nevyplýva, ale je len odvodený.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. decembra
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová