N a j v y š š í   s ú d

2 Tost 37/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera v trestnej

veci obvineného Ing. V. V., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2016

v Bratislave o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 3. júna 2016, sp. zn. 1T 19/1999, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa napadnuté

uznesenie z r u š u j e a Krajskému súdu v Trenčíne sa ukladá, aby vo veci znovu k o n a l  

a r o z h o d o l.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením z 3. júna 2016, sp. zn. 1T 19/1999

podľa § 231 ods. 1, 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, z dôvodov § 11 ods. 1

písm. h/ Tr. por. účinného do 01. januára 2006, trestné stíhanie proti obvinenému

Ing. V. V., nar. X.. X. X. (ďalej len,,obvinený“), pre skutky kvalifikované I. obžalobou

Krajskej prokuratúry v Trenčíne ako pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods.

1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a II. obžalobou Okresnej prokurátorky Prievidza ako

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, ktoré spáchal na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom

uznesení, zastavil, lebo tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná.

Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len

,,prokurátor“) písomne dňa 16. septembra 2016. Dňa 23. septembra 2016 bolo súdu doručené

písomné odôvodnenie sťažnosti.

Prokurátor sa stotožnil s tým, že ku spáchaniu najzávažnejšieho trestného činu,

a to pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, ako i väčšina skutkov došlo viac ako pred 21 rokmi. Podľa názoru

prokurátora sa však na neprimeranej dĺžke trestného konania rozhodujúcou mierou podieľal

predovšetkým samotný obvinený, ktorý sa opakovane napriek predvolaniam súdu

nedostavoval na hlavné pojednávania bez akceptovateľného dôvodu, nepreberal zásielky súdu

v odbernej lehote, opakovane a účelovo podával námietky proti členom senátu Krajského

súdu v Trenčíne a návrhy na odňatie a prikázanie veci voči konajúcemu súdu. Rovnako

k mareniu súdneho konania dochádzalo aj tým, že obvinený vo svojich podaniach namietal

súdom ustanovených obhajcov, v dôsledku čoho muselo dôjsť aj k pozbaveniu obhajoby

týchto obhajcov ustanovených obvinenému. Rovnaký dosah malo aj konanie obvineného,

ktorý účelovo vypovedal zmluvy svojim zvoleným obhajcom a znemožňoval realizáciu

hlavných pojednávaní uvádzaním zdravotných dôvodov, avšak napriek výzvam súdu tieto

nedeklaroval potrebnými lekárskymi správami.

Pokiaľ ide o predĺženie trestného konania z hľadiska objektívnych kritérií, prokurátor

podotkol, že prerušením výkonu funkcie sudcov a ich následnou náhradou, tieto trvali

cca 1 rok a nemajú na celkovej dĺžke trestného konania zásadný význam.

Podľa názoru prokurátora, vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trenčíne

dostatočne nebral pri posudzovaní veci do úvahy a neprimerane aplikoval čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd na uvedený prípad v smere zastavenia trestného

stíhania z dôvodu § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z hľadiska

jeho neprípustnosti z dôvodu viazanosti medzinárodnou zmluvou.

Na vyššie uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že obvinený bol počas

trestného konania vo väzbe 5 rokov, 5 mesiacov a 11 dní, nakoľko obvinenému

len pre najzávažnejší trestný čin pokusu vraždy podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 219 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 hrozí trest odňatia slobody vo výmere 10 až 15 rokov. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd druhého stupňa na podklade podanej sťažnosti podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

účinného do 1. januára 2006, zrušil uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 1T/19/1999

z 3. júna 2016 a tomuto súdu uložil nariadiť a vykonať vo veci hlavné pojednávanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,Najvyšší súd“) vec preskúmal v rozsahu

uvedenom v § 147 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a zistil, že sťažnosť

je dôvodná. Krajský súd v Trenčíne nepostupoval správne ak zastavil trestné stíhanie vedené

proti obvinenému podľa § 231 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006

z dôvodov § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, pretože na to neboli

splnené zákonné podmienky, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 trestné stíhanie

nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,

ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje vyššie citované zákonné ustanovenie však

musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania.

Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení, ktorým zastavil trestné stíhanie proti

obvinenému z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006,

odkazuje na článok 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len,,Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

z 18. marca 2012, sp. zn. 5To 14/2009, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod číslom 10 v čiastke 1/2011, v ktorom prezentuje názor, že nápravu

porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného

stíhania z článku 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vyvodiť, ale ide o takú okolnosť prípadu,

ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia

podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

Dohovor teda zakotvuje, že neprimeraná dĺžka konania je zásahom do práv

obvineného na spravodlivý proces, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného

konania. Dôvody pre zastavenie trestného stíhania treba chápať ako zákonom predpokladaný

a presne stanovený zásah do zásady oficiality a legality patriace medzi základné zásady

trestného konania a nemôžu byť dané na úvahu súdu o možnosti alebo nemožnosti zastavenia

trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 1. januára 2005.

Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, s prihliadnutím aj na účel trestného

konania, na naplnenie ktorého je nutné prihliadať nielen na práva obvineného na spravodlivý

proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujem

verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľa, trestné stíhanie obvineného nie je možné

z dôvodu použitého Krajským súdom v Trenčíne zastaviť, preto Najvyšší súd napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného

do 1. januára 2006 zrušil a uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V prerokúvanom prípade je nevyhnutné vykonať dokazovanie. So zreteľom

na uplynutie času však už nie je vhodné opakovane najmä predvolávať svedkov a vypočúvať

ich najmä ak pred súdom vypočutí už boli, resp. ich nemožno vypočuť napr. preto,

že už nežijú.

Z tohto pohľadu a z dôvodu zabezpečenia prítomnosti obvineného na hlavnom

pojednávaní, je nevyhnutné ho predvolať a poučiť o možnosti požiadať o vykonanie hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti za jeho i prokurátorovho súčasného súhlasu s vykonaním

dôkazov prečítaním zápisníc (§ 202 ods. 3, ods. 4 a 211 ods. 1, veta prvá, ods. 4 Tr. por.

účinného do 1. januára 2006).

Vzhľadom na dlhodobú, často aj neospravedlnenú neúčasť obžalovaného

na dvadsiatich troch vytýčených hlavných pojednávaniach by mal predseda senátu vyhodnotiť

postup obžalovaného, ktorý na jednej strane deklaruje vôľu zúčastniť sa hlavného

pojednávania, avšak fakticky ani v jednom termíne si nevytvoril priestor pre účasť na ňom

a vyvodiť z toho patričné závery pre ďalší možný postup.

Ako už v minulosti bolo opakovane rozhodnuté, postup zvolený v napadnutom

uznesení neprichádza do úvahy, pretože Trestný zákon nepozná prieťahy v konaní zapríčinené

súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, ako dôvod pre zastavenie trestného stíhania

a obchádzanie takéhoto zákonného postupu použitím článku medzinárodnej zmluvy,

z ktorého priamo taktiež takýto postup nevyplýva, ale je len odvodený.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. decembra

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová