Najvyšší súd
2 Tost 37/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci vyžiadanej osoby R. T. pre trestný čin krádeže podľa § 316, článok 1, 2 písm. c/, písm. d/, 4 písm. b/1 Trestného zákona Maďarskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2011 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 4. novembra 2011, sp. zn. Ntc 18/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby R. T. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudkyňa Krajského súdu v Košiciach (ďalej len krajský súd) rozhodla o vzatí R. T. do predbežnej väzby podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR), a to na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry v Košiciach.
Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba ústne do zápisnice po jeho vyhlásení, ktorému predchádzal výsluch sudkyňou krajského súdu.
Písomne sťažnosť odôvodnil R. T. prostredníctvom ustanoveného obhajcu aj vlastnými podaniami.
V dôvodoch týchto podaní zdôrazňuje, že spáchanie skutku, pre ktorý je stíhaný v Maďarskej republike, popiera. V čase vydania európskeho zatýkacieho rozkazu (7. decembra 2010) bol vo výkone trestu odňatia slobody v Slovenskej republike, trest vykonával od 17. októbra 2010 do 17. júla 2011. V súčasnosti pracuje v Nemecku, ale pricestoval na Slovensko keďže sa od spoluobvineného dozvedel, že sa má v Maďarskej republike konať 16. novembra súdne pojednávanie v dotknutej trestnej veci. Bol tým prekvapený, keďže vec už považoval za uzavretú. Konaniu sa nevyhýbal ani nevyhýba a žiada o prepustenie z predbežnej väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako nadriadený súd krajského súdu preskúmal vec v rozsahu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sú citované relevantné ustanovenia zákona o EZR.
Z nich vyplýva, že pri rozhodovaní o predbežnej väzbe sa neskúma otázka viny ani danosť väzobných dôvodov, zodpovedajúcich úprave obsiahnutej v § 71 Trestného poriadku. Rozhodnutie o väzbe tu zabezpečuje prítomnosť vyžiadanej osoby do predloženia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý doposiaľ predložený nebol, a v tomto zmysle nemala konajúca sudkyňa ako inak rozhodnúť.
Na jej uznesenie potom nadviaže rozhodovanie o vydávacej väzbe, podmienené však návrhom prokurátora v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR, a rozhodovanie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 označeného zákona.
Pokiaľ ide o námietky uplatnené v sťažnostných podaniach, odpisom registra trestov a potvrdením ústavu na výkon trestu je overený výkon súhrnného trestu odňatia slobody R. T. v Slovenskej republike od 17. októbra 2010 do 17. júla 2011, čo zodpovedá údajom vyžiadanej osoby. Uvedenými okolnosťami sa však pri rozhodovaní o predbežnej väzbe, ako bolo uvedené vyššie, nie je možné zaoberať.
Väzobné zabezpečenie vyžiadanej osoby na účel konania o európskom zatýkacom rozkaze bude po doručení jeho originálu závisieť od vyššie popísaného nadväzujúceho postupu príslušných orgánov, upraveného zákonom o EZR. V tomto štádiu nemožno ich rozhodovanie prejudikovať.
Keďže boli splnené i formálne náležitosti konania, ako je to komentované v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s predloženým spisovým materiálom, najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby zamietol ako nedôvodnú.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. novembra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková