UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänekovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2017 v Bratislave v trestnej veci odsúdenej J. X. pre pokračovací trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017, sp. zn. 5T/4/2004, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej J. X. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 13. septembra 2017, sp. zn. 5T/4/2004, podľa § 409 ods. 2 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdenej J. X. o odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2007, sp. zn. 5T/4/2004, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn. 1To 15/2007, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2016, sp. zn. 4To 3/2015. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená dňa 25. septembra 2017 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie považuje za predčasné a nesprávne, pretože jej žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody bola zamietnutá na základe stanoviska Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, v ktorom sa uvádza, že odsúdená je na základe priložených lekárskych správ schopná výkonu trestu a v prípade potreby jej bude poskytnutá potrebná starostlivosť. S uvedenými závermi nemocnice pre obvinených a odsúdených odsúdená nesúhlasí a domnieva sa, že v prípade závažných podozrení na jej duševnú chorobu je nutné relevantným spôsobom vyhodnotiť jej zdravotný stav. Ak existujú pochybnosti o možnosti, resp. nemožnosti nástupu odsúdenej do výkonu trestu odňatia slobody, s ohľadom na možný fatálny následok v prípade dokonania suicidiálneho konania odsúdenej, je podľa jej názoru potrebné vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, ktoré jednoznačne ustáli, či je odsúdená schopná výkonu trestu. V tejto súvislosti odsúdená poukázala aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch (v sťažnosti odcitovala časť z odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa upustenia od výkonu trestu, bez uvedenia spisovej značky predmetného rozhodnutia). Na základe uvedeného odsúdená navrhla, aby najvyšší súd po dôkladnom zvážení vyššie uvedených skutočností zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako predčasné, vrátil ho krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie ohľadom duševného stavu odsúdenej, ktoré jednoznačne preukáže, či odsúdená je schopná výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.Zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdená bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2007, sp. zn. 5T/4/2004, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn. 1To 15/2007, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2016, sp. zn. 4To 3/2015, uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ju súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Podaním zo dňa 19. apríla 2016 odsúdená prostredníctvom svojho obhajcu požiadala o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Táto žiadosť bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 12. júla 2016, sp. zn. 5T/4/2004, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. augusta 2016, sp. zn. 5T/4/2004, pričom sťažnosť odsúdenej proti predmetnému uzneseniu najvyšší súd uznesením zo dňa 2. novembra 2016, sp. zn. 4Tost 32/2016, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol. Podaním zo dňa 9. decembra 2016 odsúdená prostredníctvom svojho obhajcu opätovne požiadala o odklad výkonu trestu odňatia slobody, pričom uvedená žiadosť bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 12. januára 2017, sp. zn. 5T/4/2004, a sťažnosť odsúdenej proti tomuto uzneseniu bola uznesením najvyššieho súdu zo dňa 4. apríla 2017, sp. zn. 4Tost 6/2017, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnutá. Podaním zo dňa 11. mája 2017 odsúdená prostredníctvom svojho obhajcu opätovne požiadala o odklad výkonu trestu odňatia slobody, pričom o tejto jej žiadosti krajský súd nekonal, nakoľko sa mu javila jednoznačne ako účelová, o čom odsúdenú informoval listom z 3. júla 2017. Podanie zo dňa 19. júla 2017, ktorým odsúdená prostredníctvom obhajcu opätovne požiadala o odklad výkonu trestu a ktoré bolo napadnutým uznesením súdu prvého stupňa zamietnuté, je tak už štvrtým v poradí, ktorým odsúdená žiada o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 409 ods. 1 Tr. por. ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu, že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní; v žiadosti je povinný uviesť aj adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného poučí.Podľa § 409 ods. 2 Tr. por. na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či zdravotnícke zariadenie Zboru väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému, ktorý požiadal o odklad výkonu trestu podľa odseku 1, potrebnú zdravotnú starostlivosť, alebo na aký čas navrhuje odložiť výkon trestu. Predseda senátu na potrebný čas odloží výkon trestu odňatia slobody, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže nemožno poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.Po preskúmaní predloženého spisu najvyšší súd zistil, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdenej dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Trestného poriadku a dodržal všetky nimi predpokladané procesné podmienky. Vyzval odsúdenú na doplnenie jej žiadosti, keďže táto neobsahovala potrebné náležitosti podľa § 409 ods. 1 Tr. por. (č.l. 2057 spisu), následne požiadal v zmysle § 409 ods. 2 Tr. por. o stanovisko Nemocnicu pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Zo stanoviska tohto zdravotníckeho zariadenia vyplýva, že odsúdenej je schopné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne (č.l. 2066 spisu).V odôvodnení svojej sťažnosti odsúdená poukázala na ustálenú súdnu prax najvyššieho súdu, citujúc časť rozhodnutia neuvedenej spisovej značky, z ktorého vyvodila, že aj v jej prípade je potrebné pribrať do konania znalca na posúdenie jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že predmetom odsúdenou citovaného rozhodnutia (uznesenia najvyššieho súdu z 24. januára 2017, sp. zn. 4Tost 45/2016) nebolo rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu, ale rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o upustenie od výkonu trestu. Pri rozhodovaní o upustení od výkonu trestu podľa § 413 ods. 2 Tr. por. súd skúma, či odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu (pričom na zistenie, či skutočne ide o nevyliečiteľnú chorobu, ktorá odôvodňuje upustenie od výkonu trestu, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie aktuálneho zdravotného stavu odsúdeného, závažnosti a prognózy jeho choroby) a na základe zistenia takejto choroby súd môže (ide o fakultatívne, nie obligatórne rozhodnutie) rozhodnúť o upustení výkonu trestu odňatia slobody. Naopak, pri rozhodovaní o odklade výkonu trestu súd neskúma závažnosť choroby odsúdeného, pre ktorú dočasne nemôže nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, ale zisťuje len to, či zdravotnícke zariadenie pre obvinených a odsúdených je schopné zabezpečiť mu (podľa predložených lekárskych správ o jeho zdravotnom stave) potrebnú zdravotnú starostlivosť - ak zdravotnícke zariadenie nie je schopné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, výkon trestu sa na potrebný čas odloží, v opačnom prípade súd žiadosť odsúdeného o odklad výkonu trestu zamietne. Z uvedeného je zrejmé, že pri odklade výkonu trestu nie je rozhodujúca závažnosť ochorenia odsúdeného, ale len skutočnosť, či zdravotnícke zariadenie pre odsúdených je alebo nie je schopné poskytnúť mu potrebnú zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu by nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preskúmania zdravotného stavu odsúdenej v konaní o odklad výkonu trestu nebolo účelné, pretože bez ohľadu na jeho výsledok, v zmysle § 409 ods. 2 Tr. por. toto nie je pre súd rozhodujúce pri posudzovaní žiadosti o odklad výkonu trestu. V predmetnej veci je z predloženého stanoviska nemocnice pre obvinených a odsúdených zrejmé, že odsúdenej J. X. je schopné zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď jej žiadosť o odklad výkonu trestu zamietol. Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd sťažnosť odsúdenej nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.