N a j v y š š í s ú d
2 Tost 31/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra. Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí dňa 8. septembra 2015 v Bratislave v trestnej veci vyžiadanej osoby českého štátneho občana P. P., nar. X. v J., pre prečin podvodu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. augusta 2015, sp. zn. 2 Ntc 3/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1, písm. c) Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. P. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením bolo podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EZR) rozhodnuté, že sa vykoná Európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa 15. apríla 2015, pod sp. zn. 102T/100/2014, Obvodným súdom pre Prahu 9, Česká republika, na P. P., nar. X. v J., trvale bytom P., ul. P., adresa na doručovanie P., ul. O., občana Českej republiky, t. č. vo vydávacej väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava v inej jeho trestnej veci a vyžiadaná osoba P. P., nar. X. v J. sa odovzdá do Českej republiky na trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 30. júna 2013 uzatvoril so zástupcom poškodenej š spoločnosti nájomnú zmluvu k vozidlu zn. Seat Ibiza r. z. X. bielej farby, s dobou nájmu od 30. júna 2013 do 8. júla 2013, kedy bola stanovená cena vo výške 890,- Kč za deň užívania a táto zmluva bola po vzájomnej telefonickej dohode zo strany poškodenej spoločnosti predĺžená až do dňa 12. júla 2013 a takto bola vystavená aj faktúra č. 13074028, na čiastku 12.923,- Kč so splatnosťou do 16. júla 2013, ktorú do súčasnej doby obžalovaný neuhradil.
2/ dňa 12. júla 2013 uzatvoril so zástupcom poškodenej spoločnosti nájomnú zmluvu k vozidlu Audi A3, r. z. X., červenej vínovej farby, s dobou dohodnutého nájmu do 15.08.2013, avšak faktického uskutočneného nájmu od 12. júla 2013 do 31. júla 2013, za čo mu dňa 12. júla 2013 bola vystavená faktúra č. 13074027, na celkovú čiastku 32.307,- Kč so splatnosťou do 16. júla 2013, ktorú do súčasnej doby obžalovaný ani čiastočne neuhradil.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba P. P., v ktorej okrem požiadaviek na vylúčenie konajúcich sudcov Krajského súdu v Trenčíne a na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a prikázanie veci inému krajskému súdu namietal, že zákon o EZR nepozná pojem prečin, ale len trestný čin a zločin, k európskemu zatýkaciemu rozkazu nebol pripojený opis príkazu na zatknutie a na Slovensku nie je možné trestne stíhať právnické osoby.
Podľa § 22 ods. 7 Zákona o EZR, proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o EZR, vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak
a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
f) súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
Preskúmaním predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu najvyšší súd zistil, že vyžiadaná osoba P. P., uviedol okrem dôvodov vylúčenia sudcov Krajského súdu v Trenčíne a návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktoré nie sú taxatívne uvedenými dôvodmi obsiahnutými v ustanoveniach § 23 ods. 1 Zákona o EZR na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, pre ktoré by bolo možné sťažnosť zamietnuť ako neprípustnú, aj dôvody ktoré sú v uvedenom ustanovení obsiahnuté.
Rovnako ako uviedol v napadnutom uznesení už krajský súd predmetný Európsky zatýkací rozkaz, o vykonanie ktorého ide, bol vydaný príslušným justičným orgánom členského štátu, na účely trestného stíhania pre skutky, ktoré sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku Českej republiky (ako štátu pôvodu) trestným činom, podľa právneho poriadku štátu pôvodu možno za takéto skutky uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov (v prejednávanom prípade až 2 roky) a nezistil ani žiadny dôvod na odmietnutie jeho vykonania, uvedený v ustanovení § 23 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. o EZR.
Zákon o EZR v citovanom ustanovení § 23 používa pojmy trestný čin a skutok a naozaj nepozná pojem prečin ani ho nepoužíva. Krajský súd však správne a v súlade s citovaným zákonom o EZR uviedol, že skutok, resp. skutky, pre ktoré bol európsky zatýkací rozkaz vydaný, sú trestným činom podľa právnych poriadkov Českej i Slovenskej republiky. Nie je preto z hľadiska rozhodovania o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu významné, že podľa Trestného zákona Českej republiky možno takýto skutok, resp. skutky podradiť pod § 209 ods. 1, ktorý má v súlade s ďalšími ustanoveniami tohto trestného zákona pomenovanie prečin podvodu.
Vyžiadaná osoba v sťažnosti tvrdila, že bol porušený § 5 ods. 2 zákona o EZR, podľa ktorého súčasťou európskeho zatýkacieho rozkazu má byť aj opis príkazu na zatknutie, čo v jeho prípade nebolo dodržané. Na strane 4 spisu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Ntc/3/2015, sa nachádza prvá strana európskeho zatýkacieho rozkazu a v kolónke b) 1. je uvedené: „Zatýkací rozkaz nebo soudní rozhodnutí se stejným účinkem: príkaz k zatčení vydaný na osobu obvineného P. P. dne 17. února 2015, spisová značka 102 T 100/2014, Obvodním soudem pro Prahu 9“. Námietku preto najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú.
Pokiaľ ide o námietku, že na Slovensku nemožno trestne stíhať právnické osoby, k tomu je treba uviesť jediné, že P. P. je za skutky uvedené v európskom zatýkacom rozkaze označený ako fyzická a nie právnická osoba. Rovnako je ako fyzická osoba trestne stíhaný.
Pre úplnosť je nutné uviesť, že vyžiadaná osoba P. P. sa v súčasnej dobe v inej trestnej veci Krajského súdu v Trenčíne vedenej pod sp. zn. 2Ntc/2/2015 – inej než je táto - nachádza vo vydávacej väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením sudcu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. júna 2015, sp. zn. 2Ntc/2/2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 18/2015, zo dňa 16. júna 2015 podľa § 16 ods. 1 zák. o EZR. V uvedenej trestnej veci bolo podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EZR) rozhodnuté, že sa vykoná Európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa 15. apríla 2015, pod sp. zn. 2T/5/2014, Obvodným súdom pre Prahu 8, Česká republika, na P. P. a vyžiadaná osoba P. P. sa odovzdá do Českej republiky na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý bol P. P. uložený rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 8, sp. zn. 2 T 5/2014, zo dňa 25. apríla 2014, právoplatným dňa 2. júla 2014, pre prečin sprenevery podľa § 206 ods. 1, 3 Trestného zákonníka Českej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc ostatné námietky vyžiadanej osoby týkajúce sa vylúčenia sudcov a delegácie uvedenej veci ako neprípustné (mimo rámca § 23 zákona o EZR), sťažnosť vyžiadanej osoby P. P. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 8. septembra 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková