N a j v y š š í s ú d
2 Tost 28/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obvinenému Z. N. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 6. septembra 2016 v Bratislave o sťažnosti obvineného Z. N. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 16. augusta 2016, sp. zn. 2Tp/6/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Z. N. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo 16. augusta 2016, sp. zn. 2Tp/6/2016, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 73 ods. 6 Tr. por. vzal obvineného Z. N. do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že táto začala u neho plynúť 15. augusta 2016 o 21.45 hod. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného a jeho väzbu nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podal proti nemu obvinený Z. N. sťažnosť. V jej dodatočne, prostredníctvom obhajcu predložených dôvodoch namieta jeho vzatie do väzby ako aj nezákonné ustálenie dôvodov väzby, keďže ich existencia v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. je podľa neho neopodstatnená a nedôvodná. Uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe považuje za nepodložené, nepravdivé, diskriminačné a účelové, založené len na svedectvách závadových osôb bez existencie a podpory akéhokoľvek forenzného dôkazu, ktorý by ho usvedčoval z jemu pripisovanej závažnej trestnej činnosti. S prihliadnutím na charakter a procesnú kvalitu nadobudnutých dôkazov je tak podľa sťažovateľa okrem iného daná pochybnosť o dôvodnosti jeho väzby. Osobitne pritom poukázal na zásadu primeranosti a zdržanlivosti pri rozhodovaní o väzbe a citujúc ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a čl. 5 ods. 4 Dohovoru tvrdí, že prvostupňový súd dôsledne nerešpektoval obsah jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože ak sa rozhodol na neho uvaliť väzbu, malo byť takéto rozhodnutie založené na konkrétnych skutočnostiach a nie na abstraktnej a nepodloženej úvahe. Zároveň mal podľa neho súd prvého stupňa uviesť v rozhodnutí argumenty pre a proti existencii verejného záujmu, ktorý odôvodňuje – s náležitým zreteľom aj na princíp prezumpcie neviny – odchýlenie sa od pravidla rešpektovania osobnej slobody jedinca. Vyslovil pritom názor, že ak je dôvodnosť trestného stíhania založená len na dvoch nepravdivých a neoveriteľných výpovediach, tak nie je naplnená materiálna stránka dôvodnosti vzatia do väzby, pričom podľa neho neexistuje odpoveď na otázku, akým spôsobom sa môže akýkoľvek bezúhonný človek brániť voči absolútne nepodloženým a pochybným svedectvám o jeho údajnej účasti na závažnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že ho usvedčuje vrah L. H., ktorý sa sám ku skutkom úkladných vrážd doznal a ktorému je zo strany OČTK za jeho svedectvo nepochopiteľne ponúknutá odmena beztrestnosti, pričom sa pohybuje bez obmedzení na slobode. Preto podľa sťažovateľa neexistuje žiaden dostatočne podložený argument, pre ktorý by nemalo prípravné konanie plynulo prebiehať aj vtedy, ak by bol prepustený na slobodu.
Pokiaľ ide o útekovú väzbu, sťažovateľ pripustil, že sa tri mesiace nezdržiaval v mieste trvalého pobytu, keďže sa dozvedel, že určité osoby ho chcú krivo obviniť zo závažných zločinov. Preto vediac ako funguje zložka polície NAKA, keď na dlhoročné väzobné stíhania a bezdôvodné obvinenie jednotlivca jej netreba dôkazy, ale si vystačí aj s účelovým, nepravdivým a prispôsobeným svedectvom vraha L. H., sa na krátky čas vyhol nespravodlivému a inkvizičnému stíhaniu. Zároveň poukázal na to, že väzba obvineného, ktorému hrozí vysoký trest, je dôvodná v zmysle § 71 písm. a/ Tr. por. len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej skutočnosti, týkajúcej sa napr. osoby páchateľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že je bezúhonný a nikdy predtým nebol vo väzbe, pričom skutočná dôkazná situácia voči jeho osobe je nedostačujúca, a preto sa domnieva, že ak aj existuje dôvod útekovej väzby, je možné jeho ustálenie nahradiť inštitútmi, ktoré ponúkol.
Ďalej namieta existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktorý považuje za vymyslený, účelový, neopodstatnený a nedôvodný, keďže sa nikdy nesnažil kolúzne pôsobiť na akúkoľvek stranu konania, je bezúhonný, nebol v kontakte so svedkami a skutky, ktoré sa mu pripisujú, sa udiali pred mnohými rokmi. Údajný posledný skutok má byť spáchaný v roku 2007, a teda pokiaľ neexistuje žiaden konkrétny prípad ovplyvňovania nejakého svedka, je odôvodňovanie kolúznej väzby účelové a neudržateľné.
Rovnako namieta aj existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže nepokračuje v trestnej činnosti, poškodeného J. D. nikdy nevidel ani nepoznal, nepatril do zločineckej skupiny a o výrobe falošných cigariet nemá vedomosť. Zároveň uviedol, že väzba nemôže nahrádzať samotný trest, má plniť len preventívny charakter, pričom v jeho prípade plní zjavne represívny charakter. Osobitne pritom poukázal na to, že je podnikateľ a v rámci živnosti mal za posledné tri roky preukázateľný príjem z podnikania v sume cca 30 000 eur, stály príjem má aj jeho družka, s ktorou vychovávajú maloletú dcéru, má čistý register trestov a nie je odkázaný na páchanie trestnej činnosti.
V podstate z týchto dôvodov sťažovateľ žiada, aby pre neexistenciu dôvodov väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. bolo napadnuté uznesenie zrušené a bolo rozhodnuté o jeho prepustení na slobodu. Pokiaľ by sa najvyšší súd úplne nestotožnil s jeho sťažnosťou a domnieval sa, že konanie sudcu pre prípravné konanie bolo ako tak správne, a teda po preskúmaní sťažnosti ustáli existenciu niektorého z dôvodov väzby, alternatívne navrhol nahradiť väzbu jeho písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade vyššie uvedenej sťažnosti, ktorá bola podaná oprávnenou osobou včas, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k nasledujúcim zisteniam.
Obvinený Z. N. je v preskúmavanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetro- vateľa Národnej protizločineckej jednotky – expozitúra Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“) zo 16. mája 2016, ČVS: PPZ-334/NKA-PZ-BA-2016, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že potom, čo sa mal spolčiť s nebohým Ľ. S., L. H. a ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, a to za účelom usmrtenia pôvodne ne- stotožnenej osoby mužského pohlavia, ktorej kostrové pozostatky boli v rámci obhliadky miesta činu 3. mája 2016 nájdené v neoznačenom hrobe a ktorá bola neskôr identifikovaná ako J. D., mal túto osobu obvinený Z. N. v období medzi novembrom 2006 a 2. decembrom 2010 na pozemku v areáli bývalého družstva – slepačej farmy v Č., katastrálne územie M., okres D., ktorý užíva L. H., uškrtiť (ďalej tiež „úkladná vražda J. D.“).
Uznesením vyšetrovateľa zo 16. mája 2016, sp. zn. ČVS: PPZ-335/NKA-PZ-BA- 2016, bolo Z. N. zároveň vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák., ktorý mal spáchať s J. B. v podstate tak, že potom, čo sa mali obaja spolčiť s nebohým Ľ. S., L. H. a ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, a to za účelom usmrtenia doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia, ktorej kostrové pozostatky boli v rámci obhliadky miesta činu 5. mája 2016 nájdené v neoznačenom hrobe, mal túto osobu obvinený J. B. v období medzi novembrom 2006 a 2. decembrom 2010 na pozemku v areáli bývalého družstva – slepačej farmy v Č., katastrálne územie M., okres D., ktorý užíva L. H., uškrtiť, pričom mu mal obvi- nený Z. N. pomáhať tak, že mal poškodeného počas škrtenia držať (ďalej tiež „úkladná vražda neznámeho muža“).
Obe tieto trestné veci boli uznesením vyšetrovateľa zo 16. mája 2016, sp. zn. ČVS:PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016, spojené na spoločné konanie s trestnými vecami obvinených K. K. a F. Z. vedenými na vyššie uvedenom útvare Policajného zboru pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 a pod ČVS: PPZ-333/NKA-PZ-BA-2016 s tým, že spoločné konanie je ďalej vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016.
Následne uznesením vyšetrovateľa z 18. mája 2016, sp. zn. ČVS: PPZ-292/NKA-PZ- BA-2016, bolo Z. N. vznesené obvinenie pre dva trestné činy vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), ktoré mal spáchať v podstate tak, že 1) sa mal s nebohými Ľ. S. a A. N., so spoluobvinenými K. K., J. B., P. V., S. K., R. S., A. M. a s T. O. a E. M. (u ktorých bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené) spolčiť za účelom usmrtenia B. K. a V. É., pričom za týmto účelom si mali 9. apríla 2003 vo večer- ných hodinách rozdeliť a skoordinovať úlohy s tým, že obvinený Z. N. mal byť vyzbrojený vlastnými dvomi bližšie nezistenými zbraňami a spoločne s A. N., P. V., J. B., S. K., R. S. a A. M. mal byť určený ako strelec, a potom čo 9. apríla 2003 v čase asi o 22:00 hod. sa mali menovaní na ul. Na P. v B. rozostaviť do pozície strelcov, a potom čo sa mal K. K. po zname- ní udelenom neznámou osobou presunúť vozidlom zn. Audi do dráhy vozidla Škoda Fábia, ktorého posádku tvorili B. K. ako vodič a V. É. ako spolujazdec a ktoré v dôsledku toho mu- selo zastaviť, pričom za týmto vozidlom mal zastať Ľ. S. s vozidlom Škoda Superb, aby mu tak znemožnil pohyb vzad, malo dôjsť k prestrelke, pri ktorej došlo k usmrteniu B. K., bezprostrednou príčinou smrti, ktorého bolo zakrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny pri nástrele hrudníka a vykrvácanie navonok z priestrelu ľavého ramena; 2) po tejto prestrelke sa mal spoločne s už menovanými a s nebohým A. R. zmocniť poškodeného V. É., naložiť ho spútaného do vozidla zn. Audi, ktoré mal viesť K. K. v sprievode minimálne ďalších dvoch motorových vozidiel, pričom poškodeného mali odviezť k pásu stromov na ceste medzi obcami T. a T., pričom asi 200 metrov od cesty mali tohto A... R. a Ľ. S. uškrtiť pomocou lana (ďalej tiež „vraždy B. K. a V. É.“). Aj táto trestná vec bola uznesením vyšetrovateľa z 2. augusta 2016, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016, spojená na spoločné konanie s trestnou vecou sťažovateľa a ďalších obvinených vedenou na uvedenom útvare Policajného zboru pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016.
Ďalej bolo uznesením vyšetrovateľa z 19. júla 2016, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA- 2016, sťažovateľovi rozšírené obvinenie aj pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že v presne nezistenú dobu si mal zabezpečiť falzifikát preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby č. 956701 s dátumom 20. jún 2000 a jeho fotkou spolu s falzifikátom vložky k tomuto služobnému preukazu a s falzifikátom kovového odznaku s nápisom Slovenská informačná služba a tiež dva kusy falzifikátov povolenia na prepravu utajovaných písomnosti evidenčného č. P56/00 k uvedenému falzifikátu služobného preukazu, ktoré mál prechovávať od presne nezistenej doby až do 17. mája 2016 na rôznych miestach, okrem iného aj v rodinnom dome v obci P., časť Č., okres D., kde býva a zdržuje sa (ďalej tiež „falšovanie služobného preukazu SIS“).
Okrem toho uznesením vyšetrovateľa z 1. augusta 2016, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA- 2016, bolo mimo iných aj Z. N. rozšírené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že spoločne s nebohými Ľ. S., A. R., A. N., A. S., Z. S., T. V., C. R., S. R., S. K. a Š. F., so spoluobvinenými P. V., K. K., F. Z., J. B., R. S., A. M. a s T. O., E. M., P. D. a L. H., ktorým bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, mal byť členom zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „S.“, ktorá mala pôsobiť od presne nezistenej doby, minimálne od roku 1999 do konca roku 2010 na rôznych miestach, najmä v D. a okolí a v okresoch G., K., ale aj na iných miestach na území Slovenskej republiky a Maďarska, pričom v rámci štruktúry uvedenej zločineckej skupiny mal Z. N. pôsobiť priamo pod nebohým Ľ. S., ktorý mal byť na najvyššej pozícii, pričom táto zločinecká skupina sa mala zaoberať páchaním rôznej ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti za účelom získavania finančných prostriedkov, a to najmä trestnou činnosťou súvisiacou s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, podvodov a nedovolenou výrobou cigariet ako aj páchaním násilnej trestnej činnosti, najmä vrážd, ktoré mali byť páchané z rôzneho motívu, najmä z dôvodu likvidácie osôb, ktoré mali patriť do konkurenčnej skupiny „P.“, likvidácie tzv. „bielych koní“ – potencionálnych svedkov, ktorí by mohli vypovedať najmä o ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná členmi zločineckej skupiny, likvidácie osôb, ktoré by mohli prezradiť pohyb a miesta úkrytov nebohého Ľ. S., likvidácie osôb na objednávku a z rozmaru ako aj z dôvodu likvidácie svojich členov v rámci zločineckej skupiny, ktorí sa jej mali nejakým spôsobom spreneveriť (ďalej tiež „založenie zločineckej skupiny“).
Napokon uznesením z 1. augusta 2016, sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016, rozšíril vyšetrovateľ obvinenie Z. N. aj pre zločin porušovania predpisov o štátnych technic- kých opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 alinea druhá, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., ktoré mal spáchať spoločne s obvinenými F. Z., J. C., R. R., P. R., P. F., P. K., L. H. a M. Š. v podstate tak, že ako členovia zločineckej skupiny „S.“ sa mali menovaní aj s nebohými Ľ. S. a A. R. a tiež s K. K., ktorému bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, ešte od roku 2006 spolčiť za účelom zriadenia nelegálnej továrne na výrobu cigariet ako aj nelegálnej výroby cigariet zn. Marlboro, v rámci ktorej mali 4. októbra 2007 v areáli S., spol. s r. o., v obci O., okres Dunajská Streda, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi pred- pismi prechovávať sušený, nefermentovaný, narezaný tabak určený na fajčenie v množstve 12.800 kg, tabakové výrobky v množstve 2.600 kusov spotrebiteľského balenia cigariet a 235.550 kusov cigariet názvu Marlboro bez kontrolných technických opatrení na jeho označenie na účely ustanovené zák. č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov účinnom v čase spáchania skutku, čím mali skrátiť spotrebnú daň vo výške 592 952,10 eura (17 863 275 Sk) a mali prechovávať uvedený tovar bez kontrolných známok a iných kontrolných technických opatrní na jeho označenie na daňové a iné účely ustanovené uvedeným zákonom (ďalej tiež „nelegálna výroba cigariet“).
Podľa zápisnice o zatknutí osoby bol obvinený Z. N. zatknutý 15. augusta 2016 o 21:45 hod., a to jednak na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu z 30.mája 2016, sp. zn. 2Tp/6/2016, vydaného vo veci vedenej pod ČVS: PPZ- 275/NKA-PZ-BA-2016 (úkladná vražda J. D. a iné) a tiež na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I z 27. mája 2016, sp. zn. 0Tp/232/2016, ktorý bol vydaný vo veci vednej pôvodne pod ČVS: PPZ-292/NKA-PZ-BA- 2016 (vraždy B. K. a V. É.). Zatknutý obvinený bol 16. augusta 2016 o 09.15 hod. dodaný špecializovanému trestnému súdu, sudca pre prípravné konanie ktorého ho ešte v ten istý deň v čase od 14.30 hod. do 16.05 hod. vypočul a v rámci tohto výsluchu zároveň rozhodol o jeho vzatí do väzby.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený Z. N. bol dodaný súdu, ktorého sudca vydal príkaz na zatknutie do 24 hodín od jeho zatknutia a príslušný sudca pre prípravné konanie rozhodol o jeho vzatí do väzby do 72 hodín od jeho prevzatia.
Na tomto mieste je zároveň potrebné uviesť, že ak boli proti obvinenému pôvodne vedené samostatné konania, pričom v niektorom z nich alebo vo viacerých z nich boli vydané príkazy na jeho zatknutie, a k spojeniu týchto vecí na spoločné konanie došlo ešte pred jeho zatknutím, sudcom (predsedom senátu alebo v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie) príslušným na rozhodnutie o väzbe zatknutého obvineného je v zmysle § 73 ods. 4, ods. 5 Tr. por. sudca súdu, ktorý je príslušný vykonať spoločné konanie podľa § 18 a nasl. Tr. por. Pritom platí, že rozhodnutie o väzbe sa skutkovo vzťahuje na všetky trestné činy, o ktorých sa v čase zatknutia obvineného vedie spoločné konanie.
Vyšetrovateľ preto postupoval správne, ak po zatknutí sťažovateľa na základe príkazov vydaných jednak Okresným súdom Bratislava I a tiež špecializovaným trestným súdom tohto v zákonnej lehote dodal špecializovanému trestnému súdu, keďže podľa doposiaľ zabezpečených dôkazov vraždy B. K. a V. É. vecne súvisia so založením zločineckej skupiny, čím sa podľa § 14 písm. n/ Tr. por. vzťahuje pôsobnosť tohto súdu i na tieto trestné činy a po spojení týchto vecí na spoločné konanie bola (a je) tak daná aj jeho príslušnosť na úkony v prípravnom konaní (§ 24 Tr. por.).
Po zistení, že boli splnené všetky formálno-procesné podmienky pre vzatie obvineného Z. N. do väzby (§ 73, § 72 ods. 2), najvyšší súd ďalej skúmal, či sú dané aj materiálne podmienky pre obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou; v prvom rade to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, tieto majú znaky konkrétnych trestných činov a či je dané podozrenie, že ich mal spáchať aj sťažovateľ, a to s takou mierou istoty, ktorá zodpovedá súčasnému štádiu trestného konania (§ 71 ods. 1 Tr. por.).
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu o väzbe obvineného dospel aj sťažnostný súd k názoru, že doposiaľ zistené skutočnosti odôvodňujú vo svojom súhrne, s takým stupňom pravdepodobnosti, ktorý zodpovedá tejto fáze konania, záver, že všetky skutky, pre ktoré je obvinený Z. N. v tejto veci aktuálne trestne stíhaný, sa stali a tieto vykazujú znaky vyššie uvedených trestných činov, na ktorých spáchaní sa mal podieľať aj on.
V tomto štádiu konania sú to predovšetkým (ale nie iba, ako to naznačuje obvinený v sťažnosti) výpovede svedka L. H., ktorý podrobne a bez podstatných rozporov popísal aké postavenie a úlohy mal mať sťažovateľ ako člen zločineckej skupiny a tiež jeho účasť na úkladných vraždách J. D. a neznámeho muža. Ak obvinený spochybňuje hodnovernosť tohto svedka, je potrebné uviesť, že jeho výpovede potvrdzujú kostrové pozostatky týchto obetí, ktoré boli nájdené vďaka ním poskytnutým informáciám. Navyše jeho výpovede, v častiach týkajúcich sa skutkov kladených za vinu Z. N. a miery jeho účasti na nich, v podstate korešpondujú s výpoveďami obvineného K. K., ktorý sťažovateľa súčasne označil za jedného z páchateľov vrážd B. K. a V. É.. To, že obvinený mal byť členom zločineckej skupiny potvrdzujú aj svedkovia P. D., E. M. a T. O., pričom ostatne menovaný tiež podrobne popísal konanie, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť pri vraždách B. K. a V. É.. Pokiaľ ide o falšovanie služobného preukazu SIS, trestné stíhanie pre tento skutok dostatočne odôvodňuje už samotný nález tohto preukazu s fotkou sťažovateľa v jeho obydlí. Vo vzťahu k nelegálnej výrobe cigariet je napokon potrebné poukázať na výpoveď svedka Z. H., podľa ktorého mal byť za továrňou na výrobu cigariet práve obvinený a celá jeho partia ako aj na výpoveď obvineného K. K., podľa ktorého mal sťažovateľ cez Ľ. S. dostávať provízie z takto vyrobených cigariet.
Tieto zistenia aj podľa názoru najvyššieho súdu dnes dostatočne odôvodňujú trestné stíhanie sťažovateľa a jeho námietky spochybňujúce dôvodnosť jeho trestného stíhania tak nie sú opodstatnené.
Po zistení, že v preskúmavanej veci je daná aj základná materiálna podmienka pre vzatie obvineného Z. N. do väzby – dôvodné podozrenie zo spáchania skutkov kladených mu za vinu – podrobil najvyšší súd prieskumu záver špecializovaného trestného súdu o exis- tencii dôvodnej obavy, že v prípade ponechania na slobode obvinený ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo bude inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a bude pokračovať v trestnej činnosti [§ 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.] a s týmto sa tiež plne stotožnil. Nad rámec vecne správnych úvah prvostupňového súdu pri ustálení uvedených väzobných dôvodov, ktoré v žiadnom prípade nie sú abstraktné a nepodložené ako tvrdí sťažovateľ, najvyšší súd so zreteľom na jeho námietky dodáva:
Sám obvinený Z. N. pri svojom výsluchu pred prvostupňovým súdom priznal, že sa dopočul o nejakej akcii, keďže NAKA vypočula L. H., a preto z obavy pred nespravodlivým obvinením odišiel z miesta bydliska, odmietol však uviesť, kde konkrétne sa zdržiaval (podľa svedka L. H. ho na pripravovanú policajnú akciu, ktorá bola realizovaná 17. mája 2016, mal upozorniť obvinený K. K.). Pritom podľa zistení polície sa mal sťažovateľ pri ubytovaní v penzióne A. na H. ul. vo Zvolene v dňoch 12. až 14. mája 2016 preukázať občianskym preukazom s jeho fotkou znejúcim na meno J. M.. Je teda zrejmé, že obvinený sa skrýval, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a z tohto jeho konania ako aj zo skutočnosti, že má prístup k falošným dokladom, o čom svedčí aj nájdený falzifikát preukazu príslušníka SIS s jeho fotkou a menom, vyplýva reálna obava, že v prípade ponechania na slobode ujde, alebo sa bude ďalej skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, a to osobitne so zreteľom na to, že mu hrozí uloženie nesporne vysokého trestu. Dôvody tzv. útekovej väzby sú preto u neho aj podľa najvyššieho súdu nepochybne dané, čo v konečnom dôsledku v dôvodoch sťažnosti pripustil aj obvinený.
Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ten vyplýva už zo samotného charakteru trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný a v rámci ktorej sa mal okrem iného podieľať aj na úkladných vraždách tzv. bielych koní – svedkov ekonomickej trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou, ktorej členom mal súčasne byť. Takéto konanie, z ktorého je sťažovateľ dôvodne podozrivý, zakladá oprávnenú obavu, že by na slobode mohol prinajmenšom pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, aby tak zmaril objasnenie skutočností, ktoré by mohli viesť k jeho odsúdeniu, a to až na doživotný trest. Nemožno preto prisvedčiť námietkam obvineného, že odôvodnenie jeho kolúznej väzby je účelové a neudržateľné.
Ďalej treba poukázať na to, že podľa trestného oznámenia K. K. mal mať obvinený spoločne s nebohým Ľ. S. od roku 2009 alebo 2010 SBS-ku s názvom SIF. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že práve obchodné spoločnosti prevádzkujúce bezpečnostné služby často poskytovali krytie nelegálnym aktivitám zločineckých skupín. V tomto kontexte potom nemožno prehliadnuť, že podľa aktuálnych zistení polície bol sťažovateľ až do jeho úteku stále zamestnancom obchodnej spoločnosti S., s. r. o. Zohľadniac zároveň skutočnosť, že podľa výpovedí vyššie uvedených osôb mala byť trestná činnosť, ktorá je predmetom konania, dlhodobým zdrojom príjmov sťažovateľa (podľa obvineného K. K. sa mal Z. N. stať členom zločineckej skupiny v roku 2001), je dôvodnou aj obava, že v prípade ponechania na slobode by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti, a to minimálne do doby kým nebudú preverené jeho majetkové pomery so zameraním na to, či tieto zodpovedajú jeho legálnym príjmom. Preto aj podľa najvyššieho súdu je u sťažovateľa aktuálne daný aj dôvod tzv. preventívnej väzby.
Vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, z páchania ktorej je sťažovateľ podozrivý ako i na povahu vyššie uvedených skutočností zakladajúcich u neho jednotlivé dôvody väzby si najvyšší súd napokon v celom rozsahu osvojil aj úvahy špecializovaného trestného súdu, ktoré ho viedli k záveru, že dohľad probačného a mediačného úradníka a ani písomný sľub obvineného nepredstavujú dostatočné náhrady väzby, keďže nie sú v tomto štádiu konania spôsobilé odstrániť obavy odôvodňujúce nutnosť jeho väzobného trestného stíhania.
Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že sťažnosť obvineného Z. N., ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 6. septembra 2016
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. František Mozner
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová