2 Tost 27/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2010 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby, T. S.   proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2010, sp. zn. 3 Ntc 7/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby, T. S. sa   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Štátna prokuratúra v Hof, Spolková republika Nemecko vydala 10. augusta 2010 pod č. 24 JS 8340/10 európsky zatýkací rozkaz na slovenského štátneho občana T. S., nar. X., trvale bytom Š., okres R. S. za účelom jeho vydania do Spolkovej republiky Nemecko na trestné stíhanie pre 14-násobný trestný čin kvalifikovaný ako podvod v obzvlášť závažnom prípade podľa § 263 ods. 1, 3 nemeckého Trestného zákonníka, za ktorý páchateľovi hrozí uloženie trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 10 rokov.

Dňa 7. septembra 2010 o 11.00 hod. bol T. S. na základe § 13 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze zadržaný, pričom prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podala v 48-hodinovej lehote uvedenej v § 13 ods. 2 citovaného zákona návrh na vzatie T. S. do predbežnej väzby podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici po vypočutí zadržaného T. S. v lehote 48 hodín od odovzdania zadržanej osoby (§ 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z.) uznesením z 10. septembra 2010, sp. zn. 3 Ntc 7/2010 podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze rozhodol, že zadržaný T. S., nar. X. v R. S., trvale bytom Š., okres R. S. sa berie do predbežnej väzby, ktorá začína plynúť 7. septembra 2010 o 11.10 hod.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote vyžiadaná osoba, T. S. sťažnosť, ktorú odôvodnila prostredníctvom obhajcu. Uviedla v nej, že v deň svojho zadržania sa dobrovoľne dostavila na príslušný policajný útvar, zdržuje sa od júna 2010 nepretržite na adrese trvalého bydliska, a preto na zabezpečenie jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky nie je dôvodné obmedzenie jeho osobnej slobody vzatím do väzby. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby, T. S. nie je dôvodná.

Ako už bolo skôr uvedené v rámci postupu krajského prokurátora i sudcu krajského súdu boli dodržané zákonné lehoty v ktorých bolo potrebné podať návrh na vzatie zadržanej osoby do väzby a o tomto návrhu rozhodnúť. Zároveň najvyšší súd zistil, že okrem splnenia formálnych predpokladov sú pre vzatie vyžiadaného T. S. do predbežnej väzby dané aj vecné dôvody vyjadrené v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze.

Okolnosť, že sťažovateľ sa dobrovoľne dostavil na príslušný policajný útvar z miesta trvalého bydliska nespochybňuje správnosť rozhodnutia krajského súdu, že obmedzenie osobnej slobody T. S. vzatím do predbežnej väzby je nutné na splnenie jej účelu, zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky. Z hľadiska toho, že vyžiadaná osoba bez vzatia do predbežnej väzby by nemusela byť na území republiky k dispozícii príslušným orgánom má v porovnaní so skutočnosťami uvedenými v napadnutom uznesení (pobyt mimo republiky z pracovných dôvodov, neexistencia stáleho zamestnania a príjmov) väčší význam to, že sťažovateľovi za trestný čin, pre ktorý sa žiada jeho vydanie hrozí citeľný trest odňatia slobody, a to až vo výmere 10 rokov. Uvedená okolnosť, neznáma vyžiadanej osobe až do jej zadržania vyžaduje obmedzenie osobnej slobody T. S.. V spojitosti s tým treba zdôrazniť, že obavu z toho, že bez uplatnenia inštitútu predbežnej väzby by mohlo dôjsť k zmareniu zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky nie je potrebné odôvodňovať konkrétnymi skutočnosťami v takej miere ako tomu je pri rozhodovaní o väzbe podľa Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), keďže podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze sudca krajského súdu rozhodujúci o návrhu prokurátora na vzatie zadržanej osoby do predbežnej väzby nie je viazaný dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby, T. S. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 05. októbra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková