2 Tost 26/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci
vyžiadanej osoby E. C. A. pre trestný čin lúpeže podľa § 211 Trestného zákona Rumunska
na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2013 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. augusta 2013, sp. zn. 2 Ntc 7/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby E. C. A. sa
z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudca Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len krajský súd)
podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o EZR) vzal dotknutú vyžiadanú osobu do predbežnej
väzby a určil začiatok jej plynutia na 30. júl 2013 a miesto výkonu väzby.
O väzbe bolo rozhodnuté v konaní o výkone Európskeho zatýkacieho rozkazu
Okresného súdu v Petrosani v Rumunsku, vydaného pre účel výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní štyroch rokov.
Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba ústne do zápisnice po jeho
vyhlásení. Sťažnosť bola odôvodnená písomným podaním obhajcu.
Sťažovateľ argumentuje, že trestnej činnosti sa nedopustil a vedomosť o odsúdení
v Rumunsku pre trestný čin lúpeže nemal.
Aj keď nie je na území Slovenskej republiky pobytovo zaevidovaný, býva už jeden
rok u otca v prenajatom byte v Prievidzi, neživí sa nelegálne a nepácha trestnú činnosť.
Je ochotný vycestovať do Rumunska a predmetnú záležitosť „vysvetliť a doriešiť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd rozhodol vecne správne, v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie
aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, bez potreby duplicitnej argumentácie sťažnostného
súdu.
Ku sťažnostným námietkam:
Už krajský súd uviedol, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu
sa v rámci konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu neskúma. Napriek tomu
sa žiada podotknúť, že údaj v písomnej sťažnosti o nespáchaní činu odporuje výpovedi
vyžiadanej osoby z 31. júla 2013, kde spáchanie činu priznal, s modifikáciou rozsahu
odcudzených vecí.
Okolnosť pobytu u otca bez prihlásenia na potrebe zabezpečenia prítomnosti
vyžiadanej osoby do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu nič nemení, čo je
komentované už v odôvodnení krajského súdu, rovnako ako okolnosť, že pri rozhodovaní
o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby uvedenými v Trestnom poriadku.
Údaj o ochote vycestovať do Rumunska nie je v nastalej situácii ani dôveryhodný,
ani relevantný, keďže extradičné konanie sa začalo a o výkone európskeho zatýkacieho
rozkazu je nevyhnutné (pozitívne alebo negatívne) rozhodnúť.
Navyše, celú záležitosť nemožno vyriešiť vysvetlením, keďže sa koná o vydaní
na výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.
Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby zamietol ako
nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. augusta 2013
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková