2 Tost 26/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci

vyžiadanej osoby E. C. A. pre trestný čin lúpeže podľa § 211 Trestného zákona Rumunska

na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2013 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. augusta 2013, sp. zn. 2 Ntc 7/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby E. C.   A.   sa  

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len krajský súd)

podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o EZR) vzal dotknutú vyžiadanú osobu do predbežnej

väzby a určil začiatok jej plynutia na 30. júl 2013 a miesto výkonu väzby.

O väzbe bolo rozhodnuté v konaní o výkone Európskeho zatýkacieho rozkazu

Okresného súdu v Petrosani v Rumunsku, vydaného pre účel výkonu trestu odňatia slobody

v trvaní štyroch rokov.

Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba ústne do zápisnice po jeho

vyhlásení. Sťažnosť bola odôvodnená písomným podaním obhajcu.

Sťažovateľ argumentuje, že trestnej činnosti sa nedopustil a vedomosť o odsúdení

v Rumunsku pre trestný čin lúpeže nemal.

Aj keď nie je na území Slovenskej republiky pobytovo zaevidovaný, býva už jeden

rok u otca v prenajatom byte v Prievidzi, neživí sa nelegálne a nepácha trestnú činnosť.

Je ochotný vycestovať do Rumunska a predmetnú záležitosť „vysvetliť a doriešiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu

podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd rozhodol vecne správne, v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie

aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, bez potreby duplicitnej argumentácie sťažnostného

súdu.

Ku sťažnostným námietkam:

Už krajský súd uviedol, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu

sa v rámci konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu neskúma. Napriek tomu

sa žiada podotknúť, že údaj v písomnej sťažnosti o nespáchaní činu odporuje výpovedi

vyžiadanej osoby z 31. júla 2013, kde spáchanie činu priznal, s modifikáciou rozsahu

odcudzených vecí.

Okolnosť pobytu u otca bez prihlásenia na   potrebe zabezpečenia prítomnosti

vyžiadanej osoby do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu nič nemení, čo je

komentované už v odôvodnení krajského súdu, rovnako ako okolnosť, že pri rozhodovaní

o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby uvedenými v Trestnom poriadku.

Údaj o ochote vycestovať do Rumunska nie je v nastalej situácii ani dôveryhodný,

ani relevantný, keďže extradičné konanie sa začalo a o výkone európskeho zatýkacieho

rozkazu je nevyhnutné (pozitívne alebo negatívne) rozhodnúť.

Navyše, celú záležitosť nemožno vyriešiť vysvetlením, keďže sa koná o vydaní

na výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.

Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby zamietol ako

nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. augusta 2013  

  JUDr. Jana   S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková