N a j v y š š í s ú d
2 Tost 25/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Petra Paludu na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 25. augusta 2015 v trestnej veci odsúdeného P. S., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 9. júla 2015, sp. zn. PK-2T/45/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd uznesením z 9. júla 2015, sp. zn. PK-2T/45/2011, rozhodol
podľa § 556 ods. 1 Tr. por. o tom, že odsúdený P. S. je povinný nahradiť štátu na účet
Špecializovaného trestného súdu odmenu a náhradu hotových výdavkov vyplatené
ustanovenému obhajcovi JUDr. V. V., advokátovi so sídlom advokátskej kancelárie v B.,
v sume 927,08 € (slovom: deväťstodvadsaťsedem eur a osem eurocentov).
Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že aj keď v súčasnosti finančná situácia
odsúdeného nie je najlepšia, odsúdený P. S. je práceschopný, nie je vylúčené, že pri preradení
na iné pracovisko, resp. uvoľnení pracovného miesta, bude pracovne zaradený,
čo viedlo súd k záveru, že odsúdený nemá nárok na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu
za zníženú náhradu a je schopný Špecializovanému trestnému súdu, z ktorého prostriedkov
bola uvedená čiastka vyplatená, splatiť záväzok podľa § 556 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený P. S..
V sťažnosti uviedol, že v podstate námietku, že uvedené uznesenie je rozporuplné,
keď na jednej strane uvádza, že je nemajetný a na druhej strane mu ukladá povinnosť zaplatiť
trovy obhajoby ustanoveného obhajcu. Poukázal na povinnosti zaplatiť pohľadávky, poplatky,
poistenie, pričom zo zárobku za rok vo výkone trestu nevidel nič, pretože všetko odišlo
na úhradu jeho záväzkov. Navrhol preto v podstate uvedené uznesenie pre nemajetnosť zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal, v zmysle
§ 192 ods. 1 Tr. por., správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v konaní o dovolaní odsúdeného P. S.
mu bol opatrením predsedu Špecializovaného trestného súdu ustanovený obhajca JUDr. V. V.
Po právoplatnom skončení konania o dovolaní bola obhajcovi priznaná odmena a náhrada
hotových výdavkov vo výške 927,08 eur. Dňa 25. februára 2015 bola táto finančná čiastka
poukázaná z rozpočtových prostriedkov Špecializovaného trestného súdu na účet obhajcu (č.
l. 2628, 2629).
Tým boli splnené všetky formálne podmienky na prípadný ďalší postup súdu podľa
§ 558 ods. 1 Tr. por. Po splnení podmienok podľa § 556 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, kto
podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania je povinný nahradiť
štátu trovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to paušálnou sumou,
ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej
je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto
konaním ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo
na obhajobu za zníženú odmenu.
V predmetnej veci Špecializovaný trestný súd síce skúmal majetkové pomery
odsúdeného P. S., ale zo získaných informácií vyvodil nesprávne závery.
Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že odsúdený P. S. nevlastní
na území Slovenskej republiky žiadny nehnuteľný majetok (zv. IX, č. 1. 2647, 2648).
Podľa správy zaslanej z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov (zv. IX, č. 1. 2643) je odsúdený P. S. v súčasnosti vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom predpokladaný koniec výkonu trestu má stanovený na deň
29. júna 2036. Zo správy ďalej vyplýva, že odsúdený bol prvýkrát zaradený do práce dňa
14. januára 2013 a poslednýkrát vyradený z práce dňa 10. augusta 2014, pričom výška jeho
čistej pracovnej odmeny v období január 2013 až august 2014 bola 1.288,79 eur. Ku dňu
podania správy nebol zaradený do práce pre nedostatok pracovných príležitostí v ústave. Ústav na konte finančných prostriedkov odsúdeného evidoval sumu 38,89 eur a neuhradené
pohľadávky ZVJS v zostatkovej výške 424,72 eura, neuhradené pohľadávky pre ostatných
oprávnených v zostatkovej výške 680,59 eur (stav ku dňu 24. apríla 2015).
Podľa správy zaslanej z Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave (zv. IX, č. 1. 2644) odsúdený P. S. v súčasnosti
nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Z uvedenej správy ďalej vyplýva,
že odsúdený bol v minulosti vlastníkom viacerých motorových vozidiel. Držiteľom
posledného z nich zn. Yamaha (motocykel), r. v. 2008, bol do 29. júna 2012.
V potvrdení o majetkových a zárobkových pomeroch (zv. IX, č. 1. 2640-2641)
odsúdený P. S. uviedol, že je rozvedený, má päť detí a v súčasnej dobe
je nezamestnaný. Peňažné dlhy má vo výške asi 800 eur.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odsúdený P. S. v čase spracovania
žiadosti (k 17. júnu 2015) nepoberal dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou (zv. IX, č. 1.
2645).
Už z vyššie uvedeného zreteľne vyplýva, že odsúdený P. S. nevlastní žiadny majetok
a pri jeho mesačnom a nepravidelnom príjme vo väznici je nereálne predpokladať,
že by v dohľadnom čase mal možnosť splniť povinnosť uloženú mu napadnutým uznesením.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. obvinený, ktorý nemá dostatočne prostriedky na úhradu trov
obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu. Trestný
poriadok bližšie nešpecifikuje kedy možno obvineného považovať za nemajetného.
Analogicky možno vychádzať z tzv. stavu materiálnej núdze, ktorý nastáva vtedy keď fyzická
osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si
využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom (§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona
č. 327/2005 Z. z.). Z vyššie uvedeného prehľadu majetkových pomerov odsúdeného P. S.
možno zrozumiteľne vyvodiť, že menovaný by v žiadnom prípade nemal možnosť zabezpečiť
si využívanie právnych služieb svojim majetkom ak by sa samozrejme nepreukázal opak, čo
sa ale nestalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených zistení dospel k záveru, že odsúdený P. S. spĺňa všetky kritériá na to, aby mu bola poskytnutá bezplatná obhajoba,
a aby náklady na jeho povinnú obhajobu (§ 38 ods. 2 písm. a/ Tr. por.) znášal štát. Preto
nebolo v súlade s podmienkami uvedenými v § 556 ods. 1 Tr. por. správne rozhodnúť podľa
§ 558 ods. 1 Tr. por. o jeho povinnosti nahradiť štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov
vo výške 927,08 Eur.
Z ohľadom na uvedené považoval najvyšší súd sťažnosť odsúdeného P. S.
za dôvodnú, a preto postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie
Špecializovaného trestného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 25. augusta 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková