2 Tost 24/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti

obžalovanému P. S., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák.

s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 14. augusta 2012

v Bratislave o sťažnosti obžalovaného P. S. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

z 9. júla 2012, sp. zn. PK – 2 T 45/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného P. S. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd podľa § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por.

per analogiam zamietol žiadosť obžalovaného S. o zmenu dôvodov väzby vypustením

väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Menovaný je stíhaný v súdnom konaní, ktorého chronológia je popísaná v napadnutom

uznesení.

Proti uzneseniu podal obvinený sťažnosť do zápisnice a odôvodnil ju písomným

podaním obhajcu.

V ňom uvádza, že popiera vinu zo spáchania činu. Dokazovanie bolo na súde prvého

stupňa vyhlásené za skončené, preto dôvod kolúznej väzby pominul. Nahliadanie

do korešpondencie a telefonovanie za prítomnosti príslušníka ZVJS sa vykonáva bez ohľadu

na dôvody kolúznej väzby podľa § 20 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone

väzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu

uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom. Svoje

rozhodnutie i náležite odôvodnil. Toto odôvodnenie je potrebné doplniť len vo vzťahu ku

sťažnostným námietkam uvedeným v podaní obhajcu.

Z hľadiska dôvodnosti pretrvávania dôvodov kolúznej väzby platí, že konkrétna obava

z marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie môže vyplývať

aj z charakteru činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pokiaľ pretrváva dôvodnosť podozrenia

z jeho spáchania. Tak tomu je aj v preskúmavanej veci, kde došlo k vyhláseniu

odsudzujúceho rozsudku pre skutok, spočívajúci v zabezpečení fyzickej likvidácie svedka.

Odsudzujúci rozsudok bude preskúmaný v už prebiehajúcom odvolacom konaní a nie je

úlohou rozhodovania o väzbe ho nahrádzať a tak prejudikovať jeho výsledok. Preto možno

k tejto otázke len vzhľadom na podstatu rozhodnutia a argumentáciu súdu prvého stupňa

uviesť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania činu nepominula. Odvolanie obžalovaného

zároveň vyvoláva možnosť, že odvolací súd nariadi opakovanie výkonu niektorých dôkazov

alebo doplnenie dokazovania, a pre taký prípad je naďalej potrebné eliminovať

nebezpečenstvo ovplyvňovania svedkov.

Okolnosť, že popri ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré je aplikované

rozhodnutiami o väzbe v trestnom konaní, je kontrola korešpondencie väzobne stíhaného

obvineného vykonávaná z preventívno-bezpečnostných dôvodov výkonu väzby aj podľa

zákona o výkone väzby, rovnako tak aj kontrola obsahu telefonického rozhovoru väzobne

stíhaného obvineného, na podstate tohto rozhodnutia nič nemení. Súd je ustanovením § 71

ods. 1 písm. a) až c)   Tr. por. viazaný a pokiaľ väzobný dôvod nepominie, nemôže právny

režim väzby obvineného obmedziť.

Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. augusta 2012

JUDr. Peter   K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková