2 Tost 24/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti
obžalovanému P. S., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák.
s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 14. augusta 2012
v Bratislave o sťažnosti obžalovaného P. S. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu
z 9. júla 2012, sp. zn. PK – 2 T 45/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného P. S. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd podľa § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por.
per analogiam zamietol žiadosť obžalovaného S. o zmenu dôvodov väzby vypustením
väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Menovaný je stíhaný v súdnom konaní, ktorého chronológia je popísaná v napadnutom
uznesení.
Proti uzneseniu podal obvinený sťažnosť do zápisnice a odôvodnil ju písomným
podaním obhajcu.
V ňom uvádza, že popiera vinu zo spáchania činu. Dokazovanie bolo na súde prvého
stupňa vyhlásené za skončené, preto dôvod kolúznej väzby pominul. Nahliadanie
do korešpondencie a telefonovanie za prítomnosti príslušníka ZVJS sa vykonáva bez ohľadu
na dôvody kolúznej väzby podľa § 20 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone
väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu
uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:
Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom. Svoje
rozhodnutie i náležite odôvodnil. Toto odôvodnenie je potrebné doplniť len vo vzťahu ku
sťažnostným námietkam uvedeným v podaní obhajcu.
Z hľadiska dôvodnosti pretrvávania dôvodov kolúznej väzby platí, že konkrétna obava
z marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie môže vyplývať
aj z charakteru činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pokiaľ pretrváva dôvodnosť podozrenia
z jeho spáchania. Tak tomu je aj v preskúmavanej veci, kde došlo k vyhláseniu
odsudzujúceho rozsudku pre skutok, spočívajúci v zabezpečení fyzickej likvidácie svedka.
Odsudzujúci rozsudok bude preskúmaný v už prebiehajúcom odvolacom konaní a nie je
úlohou rozhodovania o väzbe ho nahrádzať a tak prejudikovať jeho výsledok. Preto možno
k tejto otázke len vzhľadom na podstatu rozhodnutia a argumentáciu súdu prvého stupňa
uviesť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania činu nepominula. Odvolanie obžalovaného
zároveň vyvoláva možnosť, že odvolací súd nariadi opakovanie výkonu niektorých dôkazov
alebo doplnenie dokazovania, a pre taký prípad je naďalej potrebné eliminovať
nebezpečenstvo ovplyvňovania svedkov.
Okolnosť, že popri ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré je aplikované
rozhodnutiami o väzbe v trestnom konaní, je kontrola korešpondencie väzobne stíhaného
obvineného vykonávaná z preventívno-bezpečnostných dôvodov výkonu väzby aj podľa
zákona o výkone väzby, rovnako tak aj kontrola obsahu telefonického rozhovoru väzobne
stíhaného obvineného, na podstate tohto rozhodnutia nič nemení. Súd je ustanovením § 71
ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. viazaný a pokiaľ väzobný dôvod nepominie, nemôže právny
režim väzby obvineného obmedziť.
Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. augusta 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková