Najvyšší súd  

2 Tost 21/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v Bratislave o sťažnosti A. N., rod. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. júna 2012, č.k. Ntc 16/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť A. N., rod. C.sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach z 21. júna 2012, sp. zn. 2 KPt 62/12, predseda senátu Krajského súdu v Košiciach uznesením z 22. júna 2012, sp. zn. Ntc 16/2012, podľa § 505 ods. 1 Tr. por. vzal do predčasnej väzby štátneho príslušníka Rumunskej republiky A. N., rod. C., nar. X., po ktorom bolo vyhlásené pátranie za účelom extradície na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného na menovaného Súdnym dvorom v Buiucani, Magistrát Kišinev, Moldavská republika pod číslom 14-215/07 zo dňa 31. júla 2007 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery veľkého rozsahu podľa § 195 (2) moldavského Trestného zákona.

Predbežná väzba A. N., rod. C. začala plynúť od jeho zadržania, t.j. od 19. júna 2012 od 11,21 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti citovanému uzneseniu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach podal v zákonnej lehote zadržaný A. N., rod. C. sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Poukázal v nej na to, že sa nedopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu a tiež na to, že zanikla jeho trestnosť v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Namietal aj porušenie jeho práv tým, že nebol vypočúvaný v Moldavskej republike a nebolo mu vznesené obvinenie a ani nebol oboznámený so zatýkacím rozkazom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho z predbežnej väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť A. N., rod. C. nie je dôvodná.

V konaní, ktoré vyústilo do vzatia sťažovateľa do predbežnej väzby a ani samotným rozhodnutím predsedu senátu krajského súdu neboli porušené práva sťažovateľa, najmä nie v tom smere ako to uvádza v podanej sťažnosti.

Prokurátorka vykonávajúca predbežné vyšetrovanie pri výsluchu 20. júna 2012 oboznámila A. N., rod. C. s dovtedy jej doručenými písomnosťami, okrem iného aj z kópiou medzinárodného zatýkacieho rozkazu, čoho dôkazom je aj vyjadrenie sťažovateľa, že prípad z prečítaného skutku pozná. Vzhľadom na uvedené nemožno postup prokurátorky považovať za rozporný s ustanovením § 502 ods. 4 Tr. por. Trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery je vedený proti sťažovateľovi dožadujúcim štátom, Moldavskou republikou, a preto je vo výlučnej kompetencii príslušných orgánov tohto štátu robiť vnútroštátnou právnou úpravou predvídané procesné rozhodnutia v trestnom konaní, vrátane vydania uznesenia o vznesení obvinenia.

Názor sťažovateľa o porušení jeho ľudských práv v dôsledku neexistencie takého uznesenia má ovšem len hypotetickú povahu, pretože ho nepodporujú žiadne vecné podklady. Takisto nemôže byť porušením jeho práv to, že doposiaľ nebol k trestnému skutku vypočutý v Moldavskej republike, pretože toto právo patriace k prvkom spravodlivého procesu bude môcť sťažovateľ uplatniť v konaní pred orgánmi dožadujúceho štátu ak dôjde k jeho vydaniu, resp. aj v prípade že sa tak nestane a príslušného konania v Moldavskej republike sa zúčastní bez akéhokoľvek zásahu orgánov verejnej moci. Napokon sa nemožno stotožniť ani s tvrdením o zániku trestnosti činu v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Predbežné vyšetrovanie, ktorého účelom je zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie prípustnosti vydania do cudziny, nie je skončené, a preto aj vo vzťahu k eventuálnej prekážke prípustnosti vydania podľa § 501 psím. c/ Tr. por. bude možné zodpovedné závery učiniť až po jeho skončení. Z hľadiska prípustnosti vydania vôbec ako aj možnosti vziať zadržanú osobu do predbežnej väzby je celkom irelevantné popieranie skutku vyžiadanou osobou, pretože zisťovanie toho, či táto osoba skutočne spáchala trestný skutok, pre ktorý sa žiada vydanie konkrétnej osoby je vo výlučnej kompetencii príslušných súdnych orgánov dožadujúceho štátu a nie štátu, ktorý rozhoduje o prípustnosti vydania výlučne z hľadiska stanovených právnych podmienok.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť A. N., rod. C. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave, 11. júla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková