Na j v y š š í   s ú d

2 Tost 19/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 23. júna 2015 v trestnej veci obvineného Š. H., rod. L., nar. X. a

obvineného K. H., rod. L., nar. X., pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Tr. zák.,

o sťažnostiach obvinených Š. H. a K. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica z 22. mája 2015, sp. zn. BB-4T/24/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených Š. H. a K. H. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 22. mája 2015,

sp. zn. BB–4T/24/2015, rozhodol podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. o odmietnutí návrhu

na schválenie dohody o vine a treste, ktorú dohodu uzavrel prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s obvinenými Š. H. a K. H..

Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

„Z predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste bolo zistiteľné, že obaja

obvinení sa s prokurátorom dohodli na peňažných trestoch a to obvinený Š. H.

vo výške 2000.-€ a obvinený K. H. vo výške 5000.-€. Zároveň sa dohodli

na náhradných trestoch odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne

zmarili. Navrhovanú dohodu samosudkyňa považovala za zrejme neprimeranú. Predmetný

návrh na schválenie dohody o vine a treste nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle

ustanovenia § 34 Trestného zákona. V prvom rade trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných

činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné prihliadnuť na všetky konkrétne

okolnosti uvedené v ods. 4 prv citovaného právneho ustanovenia. Ide najmä o spôsob

spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obaja obvinení majú

kriminálnu minulosť, je evidentné, že predchádzajúce odsúdenia sa minuli svojmu

prevýchovnému cieľu, nezabránili obvineným páchať ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť,

pre ktorú je proti nim v súčasnosti vedené trestné konanie. Navyše obvinený K. H. sa

predmetného trestného činu dopustil počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola určená pri

uložení trestu odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby pri prečine marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, čo je zrejmé

z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Komárno. Pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery je potrebné prihliadnuť o. i. aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok. Z výpovedi svedka Mgr. V. C. jednoznačne vyplýva, prečo a za akým účelom ho navštívili

obaja obvinení vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého bydliska 21.11.2014

v spoločnosti ďalšej osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo, ktorým obvinení sa

dostavili pred domovú nehnuteľnosť svedka, čo od neho požadovali a na základe akých

skutočností si tohto svedka "vytypovali" ako vhodnú osobu, ktorá mala vybaviť zastavenie

preverovania prípadne trestného stíhania syna obvineného Š. H.. Aj napriek prejavenému

odmietavému postoju svedka k ich návšteve, obvinení ho ignorovali a sami určili termín

ďalšieho stretnutia so svedkom. Obvinení aj napriek tomu, že im svedok povedal, aby

vypadli, pri svojom odchode starší obvinený ešte kričal cez bránu - tak v nedeľu o druhej,

pričom sami určili aj miesto nasledujúceho stretnutia, kde svedkovi v záverečnej fáze

stretnutia odovzdali finančnú hotovosť, fľašu alkoholu a aj doklad o zdravotnej spôsobilosti

syna obvineného Š. H.. Vzhľadom na uvedené, najmä na spôsob spáchania stíhaného skutku a

na predošlý život obvinených je uloženie len peňažného trestu, ako samostatného trestu,

podľa názoru samosudkyne neprimerané. V závere sa žiada zdôrazniť, že peňažné tresty

uvedené v predloženom návrhu na schválenie dohody o vine a treste, a teda aj v samotnej

dohode, ktorú obaja obvinení s prokurátorom uzatvorili, boli dohodnuté v rozpore s

ustanovením § 34 Trestného zákona. Z ohľadom na povahu spáchaného prečinu a na osoby

obvinených, s prihliadnutím na ich doterajší spôsob života a u obvineného K. H. aj na

skutočnosť, že prečinu sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby (v zmysle § 92 ods. 2 Tr.

por. by vykonaním peňažného trestu došlo zároveň k jeho zahladeniu), peňažný trest ani u

jedného z obvinených nepovažoval súd za dostatočný a primeraný. Podľa názoru

prvostupňového súdu peňažným trestom ako samostatným trestom sa ani u jedného z obvinených nezabezpečí ochrana spoločnosti a ani ich prevýchova tak, ako to má na zreteli

ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Preto špecializovaný trestný súd navrhovanú

dohodu o vine a treste nepovažoval za primeranú“.

Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosť obidvaja obvinení. V sťažnosti

uviedli:

„S názorom prvostupňového súdu nesúhlasíme, nakoľko dohodu považujeme za platne

uzatvorenú a trest obom obvineným za primeraný vzhľadom na skutok, za ktorý sú stíhaní.

Je potrebné poukázať, že od samého začiatku stíhania obaja obvinení spolupracovali s OČTK

a hlavne dozorujúcim prokurátorom a od samého začiatku si uvedomili svoje konanie, ktoré

oľutovali a prejavili záujem a snahu vec vysporiadať v rámci dohodovacieho konania. Preto

i dozorujúci prokurátor pristúpil k uvedenej dohode a taktiež i k trestom a to peňažným

u oboch obvinených. Preto vzhľadom na okolnosti prípadu a hlavne postoj oboch obvinených

považujeme peňažné tresty za tresty spravodlivo uložené - dohodnuté a preto sme toho

názoru, že oba tresty je možné schváliť. Taktiež sme toho názoru, že tresty sú uložené

v zmysle § 34 Tr. zák., nakoľko napĺňajú dikciu zásad ukladania trestov a hlavne i zásadu,

že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby. Podľa nášho názoru práve tomuto účelu má slúžiť konanie

o dohode o vine a treste aby boli ukladané tresty páchateľom, ktorí prejavia svojim konaním

správanie a spoluprácu s OČTK ako určitú satisfakciu keď si uvedomujú a oľutujú svoje

konanie potom pri ukladaní trestu. Na podklade týchto skutočností žiadame Najvyšší súd aby

vyhovel našej sťažnosti a rozhodol - vyslovil názor, že návrh na schválenie dohody o vine

a treste, ktorý bol predložený ÚŠP GP SR zo dňa 15.5.2015 č. VII/2 Gv 233/14/1000-22

je návrhom primeraným a dohodu je možné schváliť.“

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,

že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Š. H. a K. H. sú stíhaní za spáchanie

prečinu nepriamej korupcie podľa § 20, § 336 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

obvinení Š. H. a K. H. spoločným konaním, v období

od 21.11.2014 do 23.11.2014 v obci M. a na iných miestach Slovenskej republiky, ponúkali a poskytli úplatok vo výške 1 000.- € a fľašu alkoholu značky Metaxa osobe

Mgr. V. C., nar. X., bytom M., Ž. za to, aby ako bývalý policajt činný do 31.08.2013 vo

funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pôsobil na výkon právomoci

terajšieho zástupcu okresného riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pplk. JUDr. J.

J. alebo iných policajtov v postavení orgánov činných v trestnom konaní či iných policajtov v

služobnom pomere zaradených na OR PZ Komárno tak, aby operatívne preverovanie na OKP

OR PZ Komárno pod číslom ORPZ-KN-OKP5-810/2014, ako aj iné konania v súvislosti s

podvodným získaním invalidného dôchodku a iných sociálnych dávok, ako i vodičského

oprávnenia k vedeniu osobného motorového vozidla, ktoré sú vedené proti synovi obvineného

Š. H., rod. L., Š. H. mladšiemu narodenému 09.01.1986 boli zastavené alebo inak vyhodnotené v jeho prospech.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uzavrel s obvinenými dohodu o vine a treste, v rámci ktorej obidvaja obvinení priznali

spáchanie prečinu nepriamej korupcie podľa § 20, § 336 ods. 2 Tr. zák. a obvinený Š. H.

súhlasil s uložením peňažného trestu vo výmere 2000 eur a náhradným trestom odňatia

slobody vo výmere 4 mesiace a obvinený K. H. súhlasil s uložením peňažného trestu vo

výmere 5000 eur a náhradným trestom odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov.

Najvyšší súd nepovažuje sťažnostné argumenty obvinených za dostatočne relevantné

na to, aby o ich sťažnostiach mohlo byť rozhodnuté v súlade s ich návrhom, a to

z nasledovných dôvodov:

- uzavretá dohoda s obvineným Š. H. v časti o treste nie je kompletná, pretože

neobsahuje dohodu o uložení aj trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. – fľaše METAXY a sumy 1000 eur poskytnutej obvinenými ako úplatok,

- uzavreté dohody v časti o treste odporujú ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák., pretože

nezohľadňujú, zo spisového materiálu vyplývajúcu nemajetnosť obidvoch obvinených a napokon,

- uzavreté dohody v časti o treste odporujú i základných zásadám ukladania trestov

v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Z výpovede obvineného Š. H. na č.l. 54 vyplýva, že 1000 eur patrilo jemu a mal ich

za predaj svojho auta a fľašu Metaxy kúpil 23. novembra 2014 v obchode. Je teda zrejmé, že

vlastnícky patrili obvinenému Š. H. a v súčasnosti sú pre účely trestného konania zabezpečené

a uložené v depozite a na účte (č.l. 140 a č.l 141). Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Trestného

zákona súd uloží páchateľovi trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného

činu.   Trest prepadnutia veci možno uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Z uvedeného vyplýva, že boli a sú splnené všetky podmienky na uloženie trestu prepadnutia

veci obvinenému Š. H., a preto nie je najvyššiemu súdu zrejmé, prečo dohoda o vine a treste

uzavretá s menovaným neobsahuje aj trest prepadnutia veci.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obvinený Š. H. je invalidný

dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 112,60 eur a vlastní len motorové vozidlo zn.

Octavia (č.l. 153 a 158). Obvinený K. H. je taktiež invalidný dôchodca a poberá invalidný

dôchodok vo výške 372,60 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky

vo výške 116,34 eur. Okrem tohto príjmu nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok

(č.l. 153 a 160). Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne

na osobné a majetkové pomery páchateľa, peňažný trest neuloží ak je zrejmé, že ho

odsúdený nebude schopný zaplatiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vymožiteľnosť

peňažného trestu u obidvoch obvinených je takmer nulová a peňažný trest by im mohol byť

uložený len za predpokladu, ak by preukázali dostatok finančných prostriedkov na jeho

zaplatenie, čo ale prokurátor žiadnym spôsobom nezisťoval. Preto uzavreté dohody odporujú

ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák.

Najvyšší súd si osvojil úvahy špecializovaného trestného súdu o zrejmej

neprimeranosti uzavretých dohôd v častiach týkajúcich sa navrhnutých peňažných trestov,

vyslovuje k tomu súhlasné stanovisko a dopĺňa, že dohodnuté tresty nezodpovedajú

základným zákonným pravidlám platným pre ukladanie trestov.

Medzi tieto pravidlá v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce

základné zásady ukladania trestov, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach

zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný

čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“.

Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu

(zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34

ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým

je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie

trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým

sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom

treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou

a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými

činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana

spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného

k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i

k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé

a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol

uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty

individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie

k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na

ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou

spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie

páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa uloženia

trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho

nápravy.

Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto

kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá štátu, určenie podmienok,

obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení a pod.). Práve rozpätie

zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určených trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu

povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu

zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby

páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa

si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného

trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin). Pri náležitom zhodnotení

osoby páchateľa a posúdení možnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo všetkých

zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa

páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným

trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti

nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a správania sa pred

spáchaním trestného činu a zároveň i jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných

činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti

dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Úmernosť trestu

okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Mimoriadne bohatá kriminálna minulosť obvineného Š. H. (13 súdnych postihnutí od

roku 1973 do roku 2005) a z nej vyplývajúci evidentný sklon menovaného k páchaniu trestnej

činnosti charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého doposiaľ

ukladané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu.

Význam kriminálnej anamnézy obvineného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach

nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neneguje skutočnosť, že obvinený tieto

trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení jeho osoby. Pokiaľ doposiaľ

uložené tresty nemali na obvineného Š. H. vplyv z hľadiska jeho prevýchovy tak, aby dokázal

viesť riadny život usporiadaného občana a hlavne nepáchať už trestnú činnosť, potom

logickým dôsledkom je a musí byť snaha o naplnenie účelu trestu aspoň z hľadiska potrieb jeho generálnej prevencie. Dohodnutý trest môže byť   výhodný pre obvineného Š. H.,

nezodpovedá však účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie (z dôvodu jeho miernosti

nebude pôsobiť odstrašujúco voči potencionálnym páchateľom trestnej činnosti a nebude ani

výchovne pôsobiť na ďalších členov spoločnosti). Možno   zároveň vysloviť vážne

pochybnosti o tom, že by takýto (len peňažný) trest splnil svoj účel z hľadiska prevýchovy

obvineného Š. H. (individuálna prevencia).  

Pokiaľ ide o obvineného K. H., menovaný bol od roku 2008 do roku 2013 už trikrát

súdne postihnutý, pričom vždy mu bola daná šanca na prevýchovu vo forme uloženia „len“

podmienečných trestov odňatia slobody. Menovaný túto možnosť nevyužil a teraz stíhanej

trestnej činnosti sa mal dopustiť dokonca v čase plynutia skúšobnej doby určenej mu v

predchádzajúcom odsúdení. Menovaný tak prejavil pohŕdavý postoj k možnosti, ktorá mu

bola daná zo strany súdu na vedenie riadneho života a pod hrozbou výkonu trestu

sa mal dopustiť skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Dal tak zrozumiteľne najavo,

že nemá záujem o svoju prevýchovu, a preto aj v jeho prípade uloženie peňažného trestu

odporuje pravidlám dôležitým pre ukladanie testov.

Preto najvyšší súd súhlasí s právnymi závermi vyslovenými špecializovaným trestným

súdom v napadnutom uznesení a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 23. júna 2015

  JUDr. Peter   K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková