Na j v y š š í s ú d
2 Tost 19/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Martina Bargela na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 23. júna 2015 v trestnej veci obvineného Š. H., rod. L., nar. X. a
obvineného K. H., rod. L., nar. X., pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Tr. zák.,
o sťažnostiach obvinených Š. H. a K. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica z 22. mája 2015, sp. zn. BB-4T/24/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených Š. H. a K. H. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 22. mája 2015,
sp. zn. BB–4T/24/2015, rozhodol podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr. por. o odmietnutí návrhu
na schválenie dohody o vine a treste, ktorú dohodu uzavrel prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s obvinenými Š. H. a K. H..
Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„Z predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste bolo zistiteľné, že obaja
obvinení sa s prokurátorom dohodli na peňažných trestoch a to obvinený Š. H.
vo výške 2000.-€ a obvinený K. H. vo výške 5000.-€. Zároveň sa dohodli
na náhradných trestoch odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne
zmarili. Navrhovanú dohodu samosudkyňa považovala za zrejme neprimeranú. Predmetný
návrh na schválenie dohody o vine a treste nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle
ustanovenia § 34 Trestného zákona. V prvom rade trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné prihliadnuť na všetky konkrétne
okolnosti uvedené v ods. 4 prv citovaného právneho ustanovenia. Ide najmä o spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obaja obvinení majú
kriminálnu minulosť, je evidentné, že predchádzajúce odsúdenia sa minuli svojmu
prevýchovnému cieľu, nezabránili obvineným páchať ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť,
pre ktorú je proti nim v súčasnosti vedené trestné konanie. Navyše obvinený K. H. sa
predmetného trestného činu dopustil počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola určená pri
uložení trestu odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby pri prečine marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, čo je zrejmé
z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Komárno. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery je potrebné prihliadnuť o. i. aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok. Z výpovedi svedka Mgr. V. C. jednoznačne vyplýva, prečo a za akým účelom ho navštívili
obaja obvinení vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého bydliska 21.11.2014
v spoločnosti ďalšej osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo, ktorým obvinení sa
dostavili pred domovú nehnuteľnosť svedka, čo od neho požadovali a na základe akých
skutočností si tohto svedka "vytypovali" ako vhodnú osobu, ktorá mala vybaviť zastavenie
preverovania prípadne trestného stíhania syna obvineného Š. H.. Aj napriek prejavenému
odmietavému postoju svedka k ich návšteve, obvinení ho ignorovali a sami určili termín
ďalšieho stretnutia so svedkom. Obvinení aj napriek tomu, že im svedok povedal, aby
vypadli, pri svojom odchode starší obvinený ešte kričal cez bránu - tak v nedeľu o druhej,
pričom sami určili aj miesto nasledujúceho stretnutia, kde svedkovi v záverečnej fáze
stretnutia odovzdali finančnú hotovosť, fľašu alkoholu a aj doklad o zdravotnej spôsobilosti
syna obvineného Š. H.. Vzhľadom na uvedené, najmä na spôsob spáchania stíhaného skutku a
na predošlý život obvinených je uloženie len peňažného trestu, ako samostatného trestu,
podľa názoru samosudkyne neprimerané. V závere sa žiada zdôrazniť, že peňažné tresty
uvedené v predloženom návrhu na schválenie dohody o vine a treste, a teda aj v samotnej
dohode, ktorú obaja obvinení s prokurátorom uzatvorili, boli dohodnuté v rozpore s
ustanovením § 34 Trestného zákona. Z ohľadom na povahu spáchaného prečinu a na osoby
obvinených, s prihliadnutím na ich doterajší spôsob života a u obvineného K. H. aj na
skutočnosť, že prečinu sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby (v zmysle § 92 ods. 2 Tr.
por. by vykonaním peňažného trestu došlo zároveň k jeho zahladeniu), peňažný trest ani u
jedného z obvinených nepovažoval súd za dostatočný a primeraný. Podľa názoru
prvostupňového súdu peňažným trestom ako samostatným trestom sa ani u jedného z obvinených nezabezpečí ochrana spoločnosti a ani ich prevýchova tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Preto špecializovaný trestný súd navrhovanú
dohodu o vine a treste nepovažoval za primeranú“.
Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosť obidvaja obvinení. V sťažnosti
uviedli:
„S názorom prvostupňového súdu nesúhlasíme, nakoľko dohodu považujeme za platne
uzatvorenú a trest obom obvineným za primeraný vzhľadom na skutok, za ktorý sú stíhaní.
Je potrebné poukázať, že od samého začiatku stíhania obaja obvinení spolupracovali s OČTK
a hlavne dozorujúcim prokurátorom a od samého začiatku si uvedomili svoje konanie, ktoré
oľutovali a prejavili záujem a snahu vec vysporiadať v rámci dohodovacieho konania. Preto
i dozorujúci prokurátor pristúpil k uvedenej dohode a taktiež i k trestom a to peňažným
u oboch obvinených. Preto vzhľadom na okolnosti prípadu a hlavne postoj oboch obvinených
považujeme peňažné tresty za tresty spravodlivo uložené - dohodnuté a preto sme toho
názoru, že oba tresty je možné schváliť. Taktiež sme toho názoru, že tresty sú uložené
v zmysle § 34 Tr. zák., nakoľko napĺňajú dikciu zásad ukladania trestov a hlavne i zásadu,
že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Podľa nášho názoru práve tomuto účelu má slúžiť konanie
o dohode o vine a treste aby boli ukladané tresty páchateľom, ktorí prejavia svojim konaním
správanie a spoluprácu s OČTK ako určitú satisfakciu keď si uvedomujú a oľutujú svoje
konanie potom pri ukladaní trestu. Na podklade týchto skutočností žiadame Najvyšší súd aby
vyhovel našej sťažnosti a rozhodol - vyslovil názor, že návrh na schválenie dohody o vine
a treste, ktorý bol predložený ÚŠP GP SR zo dňa 15.5.2015 č. VII/2 Gv 233/14/1000-22
je návrhom primeraným a dohodu je možné schváliť.“
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Š. H. a K. H. sú stíhaní za spáchanie
prečinu nepriamej korupcie podľa § 20, § 336 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
obvinení Š. H. a K. H. spoločným konaním, v období
od 21.11.2014 do 23.11.2014 v obci M. a na iných miestach Slovenskej republiky, ponúkali a poskytli úplatok vo výške 1 000.- € a fľašu alkoholu značky Metaxa osobe
Mgr. V. C., nar. X., bytom M., Ž. za to, aby ako bývalý policajt činný do 31.08.2013 vo
funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pôsobil na výkon právomoci
terajšieho zástupcu okresného riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne pplk. JUDr. J.
J. alebo iných policajtov v postavení orgánov činných v trestnom konaní či iných policajtov v
služobnom pomere zaradených na OR PZ Komárno tak, aby operatívne preverovanie na OKP
OR PZ Komárno pod číslom ORPZ-KN-OKP5-810/2014, ako aj iné konania v súvislosti s
podvodným získaním invalidného dôchodku a iných sociálnych dávok, ako i vodičského
oprávnenia k vedeniu osobného motorového vozidla, ktoré sú vedené proti synovi obvineného
Š. H., rod. L., Š. H. mladšiemu narodenému 09.01.1986 boli zastavené alebo inak vyhodnotené v jeho prospech.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uzavrel s obvinenými dohodu o vine a treste, v rámci ktorej obidvaja obvinení priznali
spáchanie prečinu nepriamej korupcie podľa § 20, § 336 ods. 2 Tr. zák. a obvinený Š. H.
súhlasil s uložením peňažného trestu vo výmere 2000 eur a náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace a obvinený K. H. súhlasil s uložením peňažného trestu vo
výmere 5000 eur a náhradným trestom odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov.
Najvyšší súd nepovažuje sťažnostné argumenty obvinených za dostatočne relevantné
na to, aby o ich sťažnostiach mohlo byť rozhodnuté v súlade s ich návrhom, a to
z nasledovných dôvodov:
- uzavretá dohoda s obvineným Š. H. v časti o treste nie je kompletná, pretože
neobsahuje dohodu o uložení aj trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. – fľaše METAXY a sumy 1000 eur poskytnutej obvinenými ako úplatok,
- uzavreté dohody v časti o treste odporujú ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák., pretože
nezohľadňujú, zo spisového materiálu vyplývajúcu nemajetnosť obidvoch obvinených a napokon,
- uzavreté dohody v časti o treste odporujú i základných zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Z výpovede obvineného Š. H. na č.l. 54 vyplýva, že 1000 eur patrilo jemu a mal ich
za predaj svojho auta a fľašu Metaxy kúpil 23. novembra 2014 v obchode. Je teda zrejmé, že
vlastnícky patrili obvinenému Š. H. a v súčasnosti sú pre účely trestného konania zabezpečené
a uložené v depozite a na účte (č.l. 140 a č.l 141). Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Trestného
zákona súd uloží páchateľovi trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného
činu. Trest prepadnutia veci možno uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Z uvedeného vyplýva, že boli a sú splnené všetky podmienky na uloženie trestu prepadnutia
veci obvinenému Š. H., a preto nie je najvyššiemu súdu zrejmé, prečo dohoda o vine a treste
uzavretá s menovaným neobsahuje aj trest prepadnutia veci.
Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obvinený Š. H. je invalidný
dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 112,60 eur a vlastní len motorové vozidlo zn.
Octavia (č.l. 153 a 158). Obvinený K. H. je taktiež invalidný dôchodca a poberá invalidný
dôchodok vo výške 372,60 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky
vo výške 116,34 eur. Okrem tohto príjmu nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok
(č.l. 153 a 160). Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne
na osobné a majetkové pomery páchateľa, peňažný trest neuloží ak je zrejmé, že ho
odsúdený nebude schopný zaplatiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vymožiteľnosť
peňažného trestu u obidvoch obvinených je takmer nulová a peňažný trest by im mohol byť
uložený len za predpokladu, ak by preukázali dostatok finančných prostriedkov na jeho
zaplatenie, čo ale prokurátor žiadnym spôsobom nezisťoval. Preto uzavreté dohody odporujú
ustanoveniu § 57 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd si osvojil úvahy špecializovaného trestného súdu o zrejmej
neprimeranosti uzavretých dohôd v častiach týkajúcich sa navrhnutých peňažných trestov,
vyslovuje k tomu súhlasné stanovisko a dopĺňa, že dohodnuté tresty nezodpovedajú
základným zákonným pravidlám platným pre ukladanie trestov.
Medzi tieto pravidlá v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce
základné zásady ukladania trestov, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie spoločnosťou.
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný
čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“.
Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu
(zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34
ods. 3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým
je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie
trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i
k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé
a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol
uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie
k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na
ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie
páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické.
Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa uloženia
trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.
Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto
kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá štátu, určenie podmienok,
obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení a pod.). Práve rozpätie
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určených trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu
povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu
zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby
páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa
si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin). Pri náležitom zhodnotení
osoby páchateľa a posúdení možnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo všetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa
páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným
trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti
nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a správania sa pred
spáchaním trestného činu a zároveň i jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Úmernosť trestu
okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Mimoriadne bohatá kriminálna minulosť obvineného Š. H. (13 súdnych postihnutí od
roku 1973 do roku 2005) a z nej vyplývajúci evidentný sklon menovaného k páchaniu trestnej
činnosti charakterizuje jeho osobu ako nenapraviteľného páchateľa, u ktorého doposiaľ
ukladané tresty nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu.
Význam kriminálnej anamnézy obvineného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach
nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neneguje skutočnosť, že obvinený tieto
trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení jeho osoby. Pokiaľ doposiaľ
uložené tresty nemali na obvineného Š. H. vplyv z hľadiska jeho prevýchovy tak, aby dokázal
viesť riadny život usporiadaného občana a hlavne nepáchať už trestnú činnosť, potom
logickým dôsledkom je a musí byť snaha o naplnenie účelu trestu aspoň z hľadiska potrieb jeho generálnej prevencie. Dohodnutý trest môže byť výhodný pre obvineného Š. H.,
nezodpovedá však účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie (z dôvodu jeho miernosti
nebude pôsobiť odstrašujúco voči potencionálnym páchateľom trestnej činnosti a nebude ani
výchovne pôsobiť na ďalších členov spoločnosti). Možno zároveň vysloviť vážne
pochybnosti o tom, že by takýto (len peňažný) trest splnil svoj účel z hľadiska prevýchovy
obvineného Š. H. (individuálna prevencia).
Pokiaľ ide o obvineného K. H., menovaný bol od roku 2008 do roku 2013 už trikrát
súdne postihnutý, pričom vždy mu bola daná šanca na prevýchovu vo forme uloženia „len“
podmienečných trestov odňatia slobody. Menovaný túto možnosť nevyužil a teraz stíhanej
trestnej činnosti sa mal dopustiť dokonca v čase plynutia skúšobnej doby určenej mu v
predchádzajúcom odsúdení. Menovaný tak prejavil pohŕdavý postoj k možnosti, ktorá mu
bola daná zo strany súdu na vedenie riadneho života a pod hrozbou výkonu trestu
sa mal dopustiť skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Dal tak zrozumiteľne najavo,
že nemá záujem o svoju prevýchovu, a preto aj v jeho prípade uloženie peňažného trestu
odporuje pravidlám dôležitým pre ukladanie testov.
Preto najvyšší súd súhlasí s právnymi závermi vyslovenými špecializovaným trestným
súdom v napadnutom uznesení a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. júna 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková