UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2018 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného G. Q., pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 5. apríla 2018, sp. zn. PK-1T/26/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. Q. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) uznesením z 5. apríla 2018, sp. zn. PK- 1T/26/2015, podľa § 419 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 420 Tr. por. a s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému G. Q., nar. X. U. XXXX v H., trvale bytom XXX XX H. W. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, uložený trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2015, sp. zn. PK-1T/26/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. septembra 2015. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil odsúdeného G. Q. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnych stupňom stráženia. V odôvodnení tohto uznesenia Špecializovaný trestný súd uviedol, že odsúdený G. Q. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého právoplatným trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2015, sp. zn. PK- 1T/26/2015, riadny život, pretože sa v tomto období dopustil skutku právne kvalifikovaného ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava z 30. októbra 2017, sp. zn. 3T/119/2017. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený dňa 9. apríla 2018 sťažnosť, v ktorej uviedol: „Týmto sa odvolávam voči výške trestu (voči rozsudku z 5. apríla 2018), nakoľko sa necítim byť vinným a mne bol stanovený splátkový kalendár, ktorý som sa snažil plniť (Okresným súdom Rožňava). A preto žiadam, aby boli spisy vrátené na prešetrenie na Okresný súd Rožňava.“ Sťažnosť odsúdeného bola dňa 13. apríla 2018 doručená prokurátorovi Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k nej do dňa konania neverejného zasadnutia písomne nevyjadril. Spis so sťažnosťou bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu sťažnostnému predložený dňa 19. apríla 2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody mu nebude nariadený. Uvedené však odsúdený môže dosiahnuť len tým spôsobom, že bude v skúšobnej dobe určenej mu súdom viesť riadny život (uznesenie najvyššieho súdu z 27. novembra 2012, sp. zn. 3 Tost 41/2012). Spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin spravidla nasvedčuje určitému vnútornému vzťahu medzi minulým trestným činom a trestným činom spáchaným v skúšobnej dobe, najmä ak opakovanie úmyselnej trestnej činnosti nebolo len výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, ale prejavom negatívneho postoja obvineného k dodržiavaniu spoločenských noriem (uznesenie najvyššieho súdu z 28. marca 2006, sp. zn. 2 Tz 2/2006). Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2015, sp. zn. PK-1T/26/2015, bol odsúdený G. Q. uznaný vinným z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a povinnosť nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, škodu vo výške 4.228,96 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 17. septembra 2015. Prvostupňový súd sledoval správanie odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava z 30. októbra 2017, sp. zn. 3T/119/2017, právoplatným dňa 29. novembra 2017, bol odsúdený G. Q. uznaný vinným z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., za skutok spáchaný v období od júla 2014 do januára 2016, a dňa 28. januára 2017 sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že obvinený sa počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody spáchal úmyselný trestný čin, ako aj priestupok. Z tohto dôvodu postupoval prvostupňový súd správne, keď napadnutým uznesením konštatoval, že odsúdený G. Q. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil a nariadil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie by mohol prvostupňový súd ponechať v platnosti len výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu. Okolnosťami prípadu v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. treba rozumieť také výnimočné okolnosti, ktoré vyplývajú zo správania sa odsúdeného po podmienečnom odsúdení, pričom odsúdený musí v skúšobnej dobe prejaviť snahu o odstránenie tých príčin, ktoré v pôvodnom konaní viedli k jeho trestnej činnosti (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra 2011, sp. zn. 3Tos/88/2011). V prejednávanej veci však takéto okolnosti odsúdený neuviedol a rovnako tak ich existenciu nezistil ani sťažnostný súd. Rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri zaradení odsúdeného G. Q. na výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetných trestných činov, za ktoré bol prvostupňovým súdom odsúdený, vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke odsúdeného týkajúcej sa výšky trestu je potrebné uviesť, že o vine, ako aj o výške trestu odsúdeného rozhodol prvostupňový súd trestným rozkazom z 3. septembra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. septembra 2015, a z tohto dôvodu predmetom verejného zasadnutia dňa 5. apríla 2018, na ktorom prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením, nemohlo byť opätovné rozhodovanie o výške trestu odsúdeného za spáchané prečiny, ale len rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu (uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom) osvedčil alebo či je potrebné nariadiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k odsúdeným namietanému plneniu splátkového kalendára stanoveného Okresným súdom Rožňava možno konštatovať, z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/119/2017 najvyšší súd zistil, že obvinenému nebol uložený peňažný trest ani iný druh trestu, ktorý by umožňoval Okresnému súdu Rožňava povoliť odsúdenému jeho plnenie v splátkach. Pokiaľ mal odsúdený na mysli splátkový kalendár dohodnutý s poškodenou Sociálnou poisťovňou, v tom prípade ide o náhradu škody, na ktorú bol zaviazaný jedným z výrokov trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava, avšak uvedené nemá vplyv na skutočnosť, že odsúdený spáchal citovaný úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Záverom možno konštatovať, že hoci odsúdený G. Q. dostal od prvostupňového súdu možnosť preukázať, že povedie riadny život a dokáže rešpektovať platné právne predpisy, túto možnosť nevyužil a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil trestnej činnosti úmyselnej povahy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením u neho nebol naplnený účel tohto inštitútu a z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie, než o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu bol pôvodne podmienečne odložený. Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a z tohto dôvodu ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.