N a j v y š š í s ú d
2 Tost 12/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského PhD., v trestnej veci
obvineného R. S., pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu
k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom
prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
konanom 6. apríla 2017 v Bratislave, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 1. apríla 2017, sp. zn. 1Tp/14/2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
I. Konanie na Špecializovanom trestnom súde
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „ŠTS BB“)
uznesením zo 1. apríla 2017, sp. zn. 1Tp/14/2017 rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 3
Trestného poriadku nevyhovel návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 89/17/1000 zo dňa 31. marca 2017
na vzatie do väzby R. S., nar. X. v R., trvale bytom M. X., R. a obvineného nevzal do väzby
a prepustil ho zo zadržania na slobodu.
Uznesenie odôvodnil v podstate nedostatkom materiálnej dôvodov väzby - kvalitu
daného podozrenia obvineného z oboch prečinov, pre ktoré je stíhaný, nepovažoval sudca
pre prípravné konanie za tak významnú, aby umožňovala väzobné stíhanie vo veci.
II. Sťažnosť prokurátora
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že materiálne dôvody väzby
sú u obvineného splnené a väzba dôvodná.
Poukázal na to, že obvinený na mieste verejnosti prístupnom mal oblečené tričko,
na ktorom boli vyobrazené minimálne dva extrémistické symboly, a to symbol orla
so štylizovaným slovenským štátnym znakom na hrudi a tromi prútmi v pazúroch,
ktorý používala ultranacionalistická organizácia Slovenská vlastenecká organizácia - Garda,
ktorá sa hlásila k odkazu prvej Slovenskej republiky a ideám nacizmu. Ide o pôvodný symbol,
inšpirovaný symbolikou Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže.
Druhým symbolom je heslo „NA STRÁŽ“, vyšité na zadnej strane trička,
ktoré bolo používané ako oficiálny štátny a úradný pozdrav v období prvej Slovenskej republiky, ktoré symboly boli na základe znaleckého posudku označené ako symbolika
vzťahujúca sa k nedemokratickému režimu HSĽS Slovenskej republiky 1939 - 1945,
ktorý porušoval základné práva a slobody.
Oba uvedené symboly sú samostatnými symbolmi, ktoré sú extrémistickými
materiálmi v zmysle § 130 ods. 7 Tr. zák. Obvinený mal oba symboly vyšité na tričku,
na ktorom bol súčasne uvedený nápis „SLOVENSKÝ ŠTÁT 1939 - 1945". V kontexte toho,
že oba symboly s extrémistickým obsahom sú uvedené na tričku spolu s pomenovaním
štátneho útvaru, ktorého režim bol nedemokratický a porušoval základné ľudské práva
a slobody, je zrejmé, že použitie extrémistických symbolov nebolo náhodné, tieto symboly
obvinený prezentuje v takom význame, aký mali v období Slovenského štátu 1939 - 1945
(t. j. symbolika Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže), čo napĺňa zákonné znaky skutkových
podstát extrémistických trestných činov.
Uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uvádza sudca Špecializovaného trestného súdu
vo svojom rozhodnutí, a to, že v danom prípade by bolo potrebné hodnotiť situáciu
a postupovať s využitím zásady „ultima ratio". Ide o zásadu, ktorá je v slovenskom právnom
poriadku zakotvená len čiastočne a nepriamo (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5 Tdo 36/2014 a najmä 1 Tdo V 10/2015), Navrhovať trestnoprávny zásah voči spoločensky nebezpečným (kriminálnym) konaniam až po využití občianskoprávnych
a administratívnoprávnych predpisov považoval prokurátor skôr za škodlivé - najmä
v kontexte spoločenskej situácie, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, nehovoriac
o preventívnom a represívnom charaktere trestnoprávnych noriem.
Taktiež nesúhlasil s relativizáciou - znižovaním závažnosti konania obvineného
pri prezentácii symbolov totalitných režimov. Nemožno pre potreby aplikácie trestných
noriem na území Slovenskej republiky porovnávať nosenie tričiek s vyobrazením
napr. latinskoamerických revolucionárov a ich symbolov s totalitnými režimami
a ich symbolikou, ktoré pôsobili na našom území, ktorých dopad na naše pomery
je neporovnateľne vyšší. V takomto smere (bagatelizovanie) - vo vzťahu k Slovenskej
republike a k fašistickým prejavom na jej území - Európsky súd pre ľudské práva zatiaľ
nejudikuje; naopak, zdôrazňuje hodnotenie pomerov pre potreby každej členskej krajiny
Európskej únie s vlastným vývojom a historickými skúsenosťami osobitne. Je preto dôležité
dôsledné aplikovanie noriem platného slovenského Trestného zákona slovenskými orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdmi.
Uvedené platí o to viac, že v osobe páchateľa má ísť o recidivistu, s dlhodobo
známymi extrémistickými postojmi, nebezpečnosť konania ktorého nie je v žiadnom prípade
nízka.
Z týchto dôvodov navrhol, majúc za to, že u obvineného R. S. sú dané dôvody väzby v
zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., a to dôvody formálne aj materiálne,
aby najvyšší súd, podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., napadnuté uznesenie ŠTS zrušil
a podľa § 72 ods. 2 Tr. por. vzal obvineného R. S. do väzby.
III. Konanie pre najvyšším súdom
Najvyšší súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti prokurátorom, preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil,
že sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky nie je dôvodná.
Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať
alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov
a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že (písm. c)) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu nezistil existenciu materiálnych podmienok pre rozhodnutie o väzbe – dôvodnosť
trestného stíhania obvineného R. S., nie však z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, ale iných, ktoré vzápätí uvedie.
Napriek tomu, že všeobecne platí, že posúdenie sudcu pre prípravné konanie
k dôvodnosti vedenia trestného stíhania sa premietne iba do rozhodovania o vzatí
alebo nevzatí obvineného do väzby a procesným dôsledkom skutočnosti, že sudca
pre prípravné konanie nezistí skutkové okolnosti vzatia do väzby, je to, že nevezme
obvineného do väzby, pričom trestnú zodpovednosť takejto osoby sú oprávnené v prípravnom
konaní posudzovať len orgány činné v trestnom konaní, najmä prokurátor,
ktoré nie sú rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného
do väzby, viazané; sudca pre prípravné konanie, resp. súd ako orgán rozhodujúci o väzbe
je však aj v tejto oblasti garantom ľudských práv a slobôd.
Rozsiahla analýza sudcu pre prípravné konanie ohľadne kvality vzneseného obvinenia,
resp. jeho odôvodnenosti spočívajúca v posúdení či verejné nosenie trička so symbolmi
Slovenského štátu a pozdravu Na stráž napĺňa alebo nenapĺňa zákonné znaky prečinov
prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom prechovávania extrémistických materiálov
podľa § 422c Tr. zák. je, povedané slovníkom použitým v sťažnosti prokurátora, relativizovaním konania, ktoré formálne napĺňa minimálne znaky prečinu podľa § 422 ods. 1
Tr. zák.
Podľa tohto ustanovenia kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom,
najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine,
hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných
práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť
alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky.
Je nepochybné, že konanie popísané v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia
R. S., sp. zn. PPZ-318/NKA-PT-BA-2017 z 31. marca 2017, ktoré spočívalo v tom, že
obvinený R. S. od doposiaľ presne nezisteného času až do 16:50 hod. dňa 30. marca
2017, minimálne na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave ako mieste verejnosti prístupnom,
kde bol následne podľa § 85 odsek 1 Trestného poriadku aj zadržaný príslušníkmi Policajného zboru SR, prejavoval sympatie k hnutiu alebo ideológii,
ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, ktorá hlásala rasovú,
etnickú. národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb a súčasne
prechovával extrémistický materiál, pričom uvedeného konania sa dopustil tým spôsobom,
žena verejnosti prístupnom mieste mal na sebe oblečené čierne tričko s krátkym rukávom
s veľkým, viditeľným nápisom „NA STRÁŽ“ na jeho prednej časti a s nápisom
„SLOVENSKÝ ŠTÁT“ na zadnej časti tohto trička, pričom v strede zadnej časti predmetného
trička je vyobrazený vták pripomínajúci orla s roztiahnutými krídlami, ktorý má na hrudi znak
Slovenskej republiky, v pazúroch drží tri prúty a na jeho spodnej časti je vyšité
„1939 – 1945“, pričom tieto nápisy spolu s vyobrazením vyššie uvedeného vtáka podobnému
orlovi, boli na predmetnom tričku vyšité niťou červenej farby a v takto vyobrazenom
prevedení predstavujú symboliku nedemokratického režimu prvej Slovenskej republiky,
ktorý porušoval základné práva a slobody,
napĺňa prinajmenšom znaky citovanej skutkovej podstaty podľa § 422 ods. 1 Tr. zák.,
s výnimkou subjektívnej stránky trestného činu. Ide o konanie závažné, postihnuteľné
Trestným zákonom, avšak za splnenia všetkých podmienok v tomto zákone uvedených.
V tejto časti bol názor najvyššieho súdu odlišný od názoru uvedeného v napadnutom
uznesení.
V spise na č. l. 87 sa však nachádza uznesenie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave, odboru kriminálnej polície, zn. KRP-171/1-VYS-BA-2016
z 3. augusta 2016, ktoré podľa tvrdenia prokurátora nebolo zrušené ani nahradené iným
rozhodnutím, ktoré by toto uznesenie fakticky zrušilo alebo negovalo a týmto uznesením bolo
zastavené trestné stíhanie pre skutok, ktorého sa neznámy páchateľ mal dopustiť tým, že
že dňa 29. mája 2016 v čase medzi 13.00 hod. až 19.00 hod. na Námestí Slovenského
národného povstania v Bratislave počas verejného zhromaždenia občanov spojeného
s pochodom z Nám. F. Liszta smerom k námestiu Slovenského národného povstania
s uvedením účelu „Využitie slobody prejavu občanov, vrátane výmeny informácii a názorov
k postoju EÚ a SR v spojitosti s prijatím imigrantov z tretích Štátov, vyjadrením postoju
a stanovísk k otvoreniu bezvízového styku EÚ s Tureckom a Ukrajinou", sa pohyboval medzi
účastníkmi zhromaždenia a pri tom mal na sebe oblečené čierne tričko s nápisom „Na stráž",
pričom toto heslo mal vytetované viditeľne aj na krku a počas príhovoru účastníkom
zhromaždenia opakovane vyhlásil „Na stráž a na obranu vlasti", kde počas zhromaždenia bol prítomný príslušník PZ oslovený tam prítomnými troma osobami nezávislými od účastníkov
zhromaždenia, ktorí uviedli že heslo „Na stráž" vzbudilo u nich pohoršenie, pričom zvolanie
„Na stráž" je pozdrav, ktorý používala počas existencie vojnovej Slovenskej republiky
Hlinková garda, ktorá vykonávala vo vtedajšom režime funkciu politickej polície a aktívne
sa zúčastňovala deportácii a likvidácii slovenských Židov a vyznačovala sa antisemitizmom,
čím týmto svojím konaním páchateľ použil pozmenené heslo, ktoré využíva zdanie pravého
hesla skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd,
pretože tento skutok nebol podľa názoru vyšetrovateľa trestným činom a nebol dôvod
na postúpenie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o sťažnosti prokurátora
proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného do väzby bol po tomto zistení nútený konštatovať,
že pokiaľ sa obvinený pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie bránil, že za verejné
nosenie trička s uvedenými nápismi už bolo vedené trestné stíhanie, tričko mu bolo odňaté
a neskôr vrátené s tým, že mu za to nebolo vznesené obvinenie. Uviedol, že ak by toto mal
byť problém, tak by si to tričko neobliekal, on bol však v tom, keďže mu tričko vrátili, že nič
protiprávne nepácha.
V tomto štádiu konania je najvyšší súd oprávnený na základe uvedených zistení
konštatovať, že pokiaľ bolo v minulosti za fakticky rovnaké konanie (ako v prerokúvanom
prípade) vedené trestné stíhanie, ktoré bolo neskôr zastavené bez vyvodenia trestnej
zodpovednosti voči obvinenému (hoci z odôvodnenia predmetného uznesenia je zrejmé,
že ide konkrétne o obvineného) a tričko mu bolo vrátené, je veľmi obtiažne v tomto aktuálne
prerokúvanom prípade za fakticky rovnaký skutok vyvodiť záver, že obvinený R. S. konal
úmyselne.
Podľa § 15 písm. a), b) Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 17 Tr. zák. pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné
zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Z hľadiska aplikácie týchto ustanovení sú prečiny uvedené v §§ 422 a 422c trestnými
činmi úmyselnými.
Pokiaľ za skutok, ktorého sa mal neznámy páchateľ dopustiť 29. mája 2016 nebola
vyvodená trestná zodpovednosť (pričom z odôvodnenia uznesenia je zrejmé,
že išlo obvineného), pretože podľa zistení orgánov činných v trestnom konaní nešlo o trestný
čin a nebol ani dôvod na postúpenie veci, obvinenému nemožno imputovať,
že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Ak sa s právnym posúdením nosenia trička s uvedenými symbolmi a nápismi nevedeli
náležite doposiaľ vysporiadať orgány činné v trestnom konaní, nemožno to spravodlivo
vyžadovať ani od obvineného a na takomto materiálnom základe navyše rozhodnúť
o existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uzatvárajúc podobne,
aj keď nie z tých istých dôvodov, ako to uviedol sudca pre prípravné konanie v napadnutom
uznesení, že ak by bola daná a preukázaná subjektívna stránka konania obvineného R. S. tak,
ako to vyžaduje Trestný zákon a tým by nebolo pochybnosti o naplnení všetkých zákonných
znakov skutkových podstát prečinov, pre ktoré je obvinený stíhaný a tým by bolo umožnené väzobné stíhanie, vzhľadom k odsúdeniu obvineného
i jeho výrokom, ktoré nespochybňoval, išlo by priamo o učebnicový príklad existencie
dôvodov tzv. pokračovacej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Takýto postup vyžadujú i požiadavky na právnu istotu v právnom štáte,
v ktorom je namieste, aby bola garantovaná rovnosť pred zákonom, nielen pre rovnaké skutky
rôznych osôb, ale i rovnaké skutky tej istej osoby.
Z týchto dôvodov nebolo možné sťažnosti prokurátora vyhovieť a preto najvyšší súd
rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. apríla 2017
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová