Najvyšší súd  

2 Tost 10/2011

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Miroslava Osifa na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2011 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby, P. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. marca 2011, sp. zn. 1 Ntc 3/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. N. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca Mestského súdu Györ, Maďarská republika vydal 2. februára 2011 pod č. BK.50/2011/4 európsky zatýkací rozkaz na slovenského štátneho občana P. N., nar. X., bytom B., A. za účelom jeho vydania do Maďarskej republiky na trestné stíhanie za trestný čin krádeže na značnú hodnotu, s násilím proti veci v rozpore s § 316 ods. 1, ktorý sa kvalifikuje podľa odseku 6 písm. b/ ustanovenia § 316 maďarského Trestného zákona, za ktorý páchateľovi hrozí uloženie trestu odňatia slobody od dvoch do ôsmich rokov.

Na návrh krajského prokurátora bol P. N. uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2011, sp. zn. 1 Ntc 3/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2011, sp. zn. 3 Tost 7/2011, vzatý podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len EZR) do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 5. marca 2011 o 15.40 hod., t.j. od zadržania P. N. príslušníkmi Policajného zboru (§ 13 ods. 1 zákona o EZR).

Po skončení predbežného vyšetrovania, v rámci ktorého ešte počas plynutia lehoty trvania predbežnej väzby podľa § 15 ods. 5 zákona o EZR bol doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave podala 24. marca 2011 návrh podľa § 22 ods. 1 zákona o EZR na rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu a návrh podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR na vzatie vyžiadaného P. N. do vydávacej väzby.

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave uznesením z 25. marca 2011, sp. zn. 1 Ntc 3/2011, podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR rozhodla o vzatí P. N. do vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vyžiadaný P. N. sťažnosť, ktorú odôvodnil sám a tiež prostredníctvom svojho obhajcu. Namietal v nej porušenie jeho základných práv, lebo skutok na ktorý sa vzťahuje európsky zatýkací rozkaz, nepáchal a je usvedčovaný len pochybnými tvrdeniami páchateľov predmetného trestného činu. Okrem toho má trvalé bydlisko, kde sa aj zdržuje, preberá poštové zásielky a nevyhýba sa súčinnosti so štátnymi orgánmi. Na zabezpečenie jeho prítomnosti v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky nie je potrebné, aby bol vo vydávacej väzbe, preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ho na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadaného P. N. nie je dôvodná.

So zreteľom na sťažovateľom uplatnené námietky je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že prokurátorovi v rámci predbežného vyšetrovania v konaní o európskom zatýkacom rozkaze a ani súdu rozhodujúcemu o návrhu prokurátora o výkone   európskeho zatýkacieho rozkazu neprináleží skúmať, či osoba, ktorej vydanie na trestné stíhanie sa žiada, sa skutočne v štáte pôvodu skutočne dopustila skutku vymedzeného v európskom zatýkacom rozkaze, v ktorom sa vidí konkrétny trestný čin. Také oprávnenie prináleží len justičným orgánom štátu pôvodu (v danom prípade Maďarskej republiky), pričom justičné orgány Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu na základe zákona o európskom zatýkacom rozkaze sú oprávnené posudzovať iba právne prekážky vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedené v § 23 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, ktorých zistenie má za následok odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu s nutnosťou prepustenia vyžiadanej osoby z vydávacej väzby.

Takýto právny stav v posudzovanej veci nenastal, a preto námietka sťažovateľa, že trestný skutok nespáchal, neodôvodňuje jeho prepustenie z vydávacej väzby. Pokiaľ ide o ostatné námietky vyžiadaného, najvyšší súd v zhode s dôvodmi jeho uznesenia z 23. marca 2011 opakuje, že tak pri rozhodovaní o predbežnej ako aj pri vydávacej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní (Trestného poriadku).

V posudzovanom prípade je obmedzenie osobnej slobody P. N. vydávacou väzbou nutné na zabránenie zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 12. apríla 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková