Najvyšší súd
2 Tost 1/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci vyžiadanej osoby M. R. v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu na neverejnom zasadnutí 10. januára 2012 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2011, sp. zn. 1 Ntc 8/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. R. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudkyňa Krajského súdu v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) rozhodla o vzatí vyžiadanej osoby M. R. do vydávacej väzby, a to v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Zlíne, Česká republika.
Proti uzneseniu podala sťažnosť v zákonnej lehote vyžiadaná osoba prostredníctvom obhajcu. Sťažnostné dôvody formuluje takto:
„V prvom rade chcem uviesť, že som sa nevyhýbal trestnému stíhaniu. Riadne som prevzal uznesenie, proti ktorému som podal sťažnosť a rovnako som požiadal české orgány polície, aby ma vypočuli prostredníctvom dožiadania slovenskými policajnými zložkami, pretože nemám finančné prostriedky ani na cestu na výsluch a ani na obhajcu.
Riadne som sa zdržiaval na adrese trvalého bydliska, preberal som zásielky a teda nie je potrebné, aby bolo na mňa nutné vplývať väzbou v rámci predbežnej a vydávacej väzby.
Navyše skutok, ktorý sa mi kladie za vinu som nespáchal, svoju nevinu som ochotný kedykoľvek preukázať, avšak bez finančných prostriedkov to nebolo v mojich silách.
Z uvedeného dôvodu žiadam, aby sťažnostný súd vyhodnotil moju sťažnosť ako oprávnenú, zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a prepustil ma z väzby na slobodu.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom je podrobne popísaný priebeh konania o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj s tým súvisiaceho konania o predbežnej a vydávacej väzbe. Sú tu opísané právne významné skutočnosti, citované dotknuté ustanovenia zákona o EZR a prezentovaná aj ďalšia relevantná právna argumentácia, vrátane úpravy Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto okolnosti by bolo nadbytočné duplicitne uvádzať.
K obsahu písomnej sťažnosti je potrebné uviesť, že v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu slovenské orgány neskúmajú dôvodnosť jeho vydania, len nutnosť alebo možnosť odmietnutia jeho vykonania podľa § 23 zákona o EZR, čo však nie je predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ ide o vydávaciu väzbu, potreba zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR nie je takej povahy ako podmienky vzatia do útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Rovnako tu sudca nie je oprávnený skúmať dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, konanie o ktorom prebieha. V podrobnostiach najvyšší súd opäť odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia a na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2 Tost 34/2010, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného bola sťažnosť vyžiadanej osoby zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodná.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. januára 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková