2 Tost 1/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 02. februára 2011 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného I. J. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.) v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a iné,

o sťažnosti obžalovaného I. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 09. júna 2008, sp.

zn. 1 T 80/1998, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa sťažnosť

obžalovaného I. J. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Trnave napadnutým uznesením z 09. júna 2008,

č.k. 1T/80/1998-1181 v spojení s uznesením (opravným) Krajského súdu v Trnave

z 26. júna 2008, č.k. 1T/80/1998-1184, priznal obhajcovi JUDr. M. R. podľa § 151 ods. 2,

ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) odmenu vo výške 3300 Sk,

a to za právne úkony podľa § 15 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/, písm. c/,

písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 240/1990 Zb. (krajský súd nesprávne

uviedol vo výroku č. 240/1999 Zb.) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. (ďalej len „vyhláška“) spolu s režijným

paušálom podľa § 19 ods. 3 vyhlášky.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obhajca si správne vyčíslil fakturované sumy,

čo do jednotlivých položiek i úkonov, a preto mu odmenu priznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný I. J. sťažnosť.

V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s výškou vyčíslenej odmeny pre advokáta JUDr. R., nakoľko nie je pravdou, že absolvoval tzv. ďalšiu poradu s klientom

presahujúcu 1 hodinu, tak ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia pod bodom b/, pretože neabsolvoval žiadnu poradu. V ďalšom odseku obžalovaný paradoxne poukázal

na porady obhajcu s klientom, ktoré trvali maximálne niekoľko minút a ktoré podľa jeho

názoru boli zrejme zrealizované iba za účelom vykázania úkonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

obžalovaného nie je dôvodná.

Ďalej z obsahu spisu zistil, že obžalovanému I. J. bol ustanovený obhajca JUDr. M. R.

podľa § 39 ods. 1 Tr. por., a to opatrením Okresného súdu Bratislava V z 21. júna 1999, sp.

zn. 4Nt/49/1999. Tento zastupoval menovaného obžalovaného do 27. júla 2000.

Obhajca si riadne uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov,

a to za prevzatie a prípravu obhajoby (21. jún 1999) vo výške 600,- Sk, za písomný návrh

na doplnenie vyšetrovania (17. september 1999) vo výške 600,- Sk, za účasť pri výsluchu

obvineného (15. október 1999) vo výške 600,- Sk, za účasť pri výsluchu poškodeného

(15. november 1999) vo výške 600,- Sk a za oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania

(21. február 2000) vo výške 600,- Sk, spolu s režijným paušálom vo výške 600,- Sk (5 úkonov

x 60,- Sk).

Podľa názoru najvyššieho súdu predseda senátu súdu prvého stupňa správne

postupoval, keď obhajcovi, ktorému vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov

v zmysle § 151 ods. 2 Tr. por., túto vo výške 3300 Sk priznal, a to za prevzatie a prípravu

zastúpenia, za písomné podanie, za účasť na vyšetrovacích úkonoch a pri oboznámení

sa s výsledkami vyšetrovania (§ 16 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky), keď sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní v predmetnej

veci je 600,- Sk (ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica neprevyšuje 10 rokov) a režijný paušál je vo výške 60,- Sk.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, že nesúhlasí s výškou odmeny, pretože

sa nezúčastnil ďalšej porady so svojim obhajcom, tieto sú nedôvodné. Z výroku napadnutého

uznesenia jasne vyplýva, že odmena obhajcovi za takýto úkon právnej služby priznaná nebola

(ani nebola uplatnená v návrhu). Ide len o citáciu ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje nadbytočne aj uvedenie úkonu

právnej pomoci – ďalšej porady s klientom pod písm. b/.

Na základe vyššie uvedeného potom Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti

obžalovaného I. J. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 02. februára 2011

  JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková