2 Tost 1/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 02. februára 2011 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného I. J. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.) v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a iné,
o sťažnosti obžalovaného I. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 09. júna 2008, sp.
zn. 1 T 80/1998, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa sťažnosť
obžalovaného I. J. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Trnave napadnutým uznesením z 09. júna 2008,
č.k. 1T/80/1998-1181 v spojení s uznesením (opravným) Krajského súdu v Trnave
z 26. júna 2008, č.k. 1T/80/1998-1184, priznal obhajcovi JUDr. M. R. podľa § 151 ods. 2,
ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) odmenu vo výške 3300 Sk,
a to za právne úkony podľa § 15 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/, písm. c/,
písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 240/1990 Zb. (krajský súd nesprávne
uviedol vo výroku č. 240/1999 Zb.) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. (ďalej len „vyhláška“) spolu s režijným
paušálom podľa § 19 ods. 3 vyhlášky.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obhajca si správne vyčíslil fakturované sumy,
čo do jednotlivých položiek i úkonov, a preto mu odmenu priznal.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný I. J. sťažnosť.
V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s výškou vyčíslenej odmeny pre advokáta JUDr. R., nakoľko nie je pravdou, že absolvoval tzv. ďalšiu poradu s klientom
presahujúcu 1 hodinu, tak ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia pod bodom b/, pretože neabsolvoval žiadnu poradu. V ďalšom odseku obžalovaný paradoxne poukázal
na porady obhajcu s klientom, ktoré trvali maximálne niekoľko minút a ktoré podľa jeho
názoru boli zrejme zrealizované iba za účelom vykázania úkonu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
obžalovaného nie je dôvodná.
Ďalej z obsahu spisu zistil, že obžalovanému I. J. bol ustanovený obhajca JUDr. M. R.
podľa § 39 ods. 1 Tr. por., a to opatrením Okresného súdu Bratislava V z 21. júna 1999, sp.
zn. 4Nt/49/1999. Tento zastupoval menovaného obžalovaného do 27. júla 2000.
Obhajca si riadne uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov,
a to za prevzatie a prípravu obhajoby (21. jún 1999) vo výške 600,- Sk, za písomný návrh
na doplnenie vyšetrovania (17. september 1999) vo výške 600,- Sk, za účasť pri výsluchu
obvineného (15. október 1999) vo výške 600,- Sk, za účasť pri výsluchu poškodeného
(15. november 1999) vo výške 600,- Sk a za oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania
(21. február 2000) vo výške 600,- Sk, spolu s režijným paušálom vo výške 600,- Sk (5 úkonov
x 60,- Sk).
Podľa názoru najvyššieho súdu predseda senátu súdu prvého stupňa správne
postupoval, keď obhajcovi, ktorému vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov
v zmysle § 151 ods. 2 Tr. por., túto vo výške 3300 Sk priznal, a to za prevzatie a prípravu
zastúpenia, za písomné podanie, za účasť na vyšetrovacích úkonoch a pri oboznámení
sa s výsledkami vyšetrovania (§ 16 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky), keď sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní v predmetnej
veci je 600,- Sk (ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje 10 rokov) a režijný paušál je vo výške 60,- Sk.
Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, že nesúhlasí s výškou odmeny, pretože
sa nezúčastnil ďalšej porady so svojim obhajcom, tieto sú nedôvodné. Z výroku napadnutého
uznesenia jasne vyplýva, že odmena obhajcovi za takýto úkon právnej služby priznaná nebola
(ani nebola uplatnená v návrhu). Ide len o citáciu ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje nadbytočne aj uvedenie úkonu
právnej pomoci – ďalšej porady s klientom pod písm. b/.
Na základe vyššie uvedeného potom Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti
obžalovaného I. J. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 02. februára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková