UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. K. D. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 4 Tr. zák. a iné v znení účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2012 v Bratislave o odvolaní krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2012, sp. zn. 7 T 7/2005, rozhodol
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b) Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok sa z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 262 Tr. por. sa nariaďuje, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2012, sp. zn. 7 T 7/2005, bol obžalovaný JUDr. K. D. podľa § 226 písm. c) Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod skutku obžaloby po právnej stránke kvalifikovaného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 4 Tr. zák., trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
1/ dňa 05.06.1996 v Bratislave ako konateľ spoločnosti K., spol. s r.o., Poprad uzatvoril úverovú zmluvu č. 0290904015 so E. L. R., a.s. Bratislava na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 7.000.000,- Sk na kúpu nákupného strediska Slovenka v Poprade na par. č. 920, dom súp. 738, katastrálne územie D., evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, súčasne uzatvoril mandátne zmluvy a zmluvu č. 0290904015/1 o zriadení záložného práva ku kupovanej nehnuteľnosti, zmluvu č. 0290904015/3 o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam a vystavil bianko zmenku v prospech E. L. R., a.s. Bratislava. Podmienkou uvoľnenia prostriedkov úveru bankou bolo zo strany obvineného predloženie písomností preukazujúcich zápis vkladu záložného práva v katastri nehnuteľnosti k vyššie konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech E. L. R., a.s. Bratislava, v súvislosti s čím obvinený predložil E. L. R., a.s. Bratislava zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti so sfalšovanou okrúhloupečiatkou Katastrálneho úradu v Košiciach, správy katastra Poprad a sfalšovaným podpisom C., zamestnanca uvedeného katastrálneho úradu a sfalšovanou pečiatkou toho istého úradu, ktorej bolo vpísané povolenie vkladu dňa 21.06.1996 pod por. č. V-942/96, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra so sfalšovanou prezenčnou pečiatkou Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Poprad, do ktorej bolo vpísané číslo konania 4571/96 zo dňa 06.06.1996 a sfalšovaný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.06.1996, v ktorom ako ťarcha bolo vyznačené záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech E. L. R., a.s. Bratislava a bol opatrený okrúhlou pečiatkou Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra v Poprade a podpisom M., hoci záložná zmluva o zriadení záložného práva ani návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nikdy neboli Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správe katastra Poprad predložené, v dôsledku čoho nebol vykonaný Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Poprad, zápis vkladu záložného práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech E. L. R., a.s. Bratislava, nakoľko jedinou ťarchou na nehnuteľnosti v čase predloženia falšovaného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX obvineným bolo záložné právo v prospech G., čím takto spôsobil obvinený E. L. R., a.s. Bratislave škody vo výške 7.000.000,- Sk.
2/ dňa 10.03.1997 v Košiciach ako konateľ obchodnej spoločností K., spol. s r.o., Poprad spolu so svojim bratom B. D. uzatvorili zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 3.000.000,- Sk s veriteľom G., pričom v prípade sumy vo výške 2.400.000,- Sk išlo o nesplatenú pôžičku poskytnutú obvinenému E. na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.04.1996. Súčasne bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľností nákupného strediska Slovenka na par. č. 920, dom súp. 738, katastrálne územie D., evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 27.3.1997 obvinený predložil E. zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľností opatrenej falošnou okrúhlou pečiatkou Okresného úradu v Poprade, odboru katastra s nepravým podpisom O. a falošnou prezenčnou pečiatkou toho istého katastrálneho úradu, do ktorej bolo vpísané „vklad povolený 27.3.1997 pod č. V 413/97“ a súčasne predložil sfalšovaný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.03.1997, v ktorom v časti B. je ako vlastník predmetnej nehnuteľností uvedený G., čo bolo podmienkou vyplatenia sumy vo výške 600.000,- Sk, hoci zmluva o zabezpečení záväzku prevodom nehnuteľností nebola Okresnému úradu v Poprade, odboru katastrálnemu nikdy predložená, v dôsledku čoho ani nedošlo k vyznačeniu G. ako vlastníka predmetnej nehnuteľností, čím takto spôsobil obvinený G. škodu vo výške 600.000,- Sk.
Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie krajský prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil.
Poukázal v ňom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 10/2008, ktorého závery a úvahy krajský súd opätovne nevzal do úvahy. Zároveň zvýraznil, že ani ďalší svedkovia vypočutí krajským súdom na ostatnom hlavnom pojednávaní, t. j. svedkovia R., G. a D. nepriniesli do riešenia prípadu také skutočnosti na základe ktorých by mohol súd prijať oslobodzujúci rozsudok.
Tvrdenia svedkov R. a G. okrem toho opätovne vyvrátili svedkyne H. a W., ktoré zotrvali v plnom rozsahu na svojich predchádzajúcich usvedčujúcich výpovediach.
Veľmi pochybné je ďalej aj predloženie nových listinných dôkazov, ktoré mal údajne po štrnástich rokoch nájsť v priestoroch nákupného strediska Slovenka svedok G., ktorý odkúpil stredisko od obžalovaného.
Žiadal preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na základe podaného odvolania podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku proti, ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúcpritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd sa totiž opätovne nedôsledné vyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, nevzal do úvahy závery vyslovené nadriadeným súdom v jeho predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, naopak opätovne vykonané dôkazy vrátane výsluchov svedkov na ostatnom hlavnom pojednávaní - R., G., D. a ďalšie novopredložené listinné dôkazy obžalovaným vyhodnotil výlučne v jeho prospech.
Krajský súd okrem toho znova argumentoval, ignorujúc tak úvahy najvyššieho súdu, že M. Z. bol znalý dostatočne v problematike podnikania a mal na to aj potrebné finančné prostriedky. Majú o tom svedčiť výpisy z obchodného registra, t. j. že bol členom, alebo predstaviteľom viacerých podnikateľských subjektov.
Krajský súd uvedenú argumentáciu zopakoval aj napriek tomu, že výpisy z obchodného registra, ktoré obžalovaný predložil ohľadne M. Z. už na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, a ktoré mali svedčiť o tom, že ide o osobu kvalifikovanú a zbehlú v podnikateľských aktivitách sa ukázali byť zavádzajúcimi, pretože ani v jednom prípade z predložených výpisov nešlo o osobu totožnú s M. Z., ktorý mal zabezpečovať pre obžalovaného úver. Predmetné výpisy preto bolo možné získať jednoduchým spôsobom z obchodného registra, napr. len zadaním mena M. Z. do vyhľadávača. Napriek tomu krajský súd prevzal nekriticky tvrdenie obžalovaného, že M. Z. aktívne podnikal tentoraz v ďalších spoločnostiach, o ktorých predložil písomné doklady, bez toho, aby preveril, či vôbec ide o totožnú osobu a ak aj ide, akú vôbec úlohu a odkedy v nich zastával a či sa nejednalo len o úlohu, tzv. bieleho koňa, ako to naznačuje krajský prokurátor vo svojom odvolaní. Predloženie takýchto dôkazov vrátane nových výpisov z obchodného registra preto samo o sebe, bez ohľadu na ostatné dôkazy už vykonané vo veci, nemôže byť takou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie, ktoré učinil krajský súd.
M. Z. v čase teraz súdeného skutku bol totiž evidentne bez finančných prostriedkov a neúspešne sa snažil pre seba vybaviť živnostenský list.
Z uvedených dôvodov je možné zhrnúť, že závery najvyššieho súdu prezentované v jeho uzneseniach z 27. októbra 2009, sp. zn. 2 To 10/2008, a z 26. októbra 2010, sp. zn. 2 To 10/2010, nie je potrebné meniť ani v tomto štádiu trestného stíhania, t. j. ani po doplnenom dokazovaní krajským súdom.
Najvyšší súd preto súhlasne s odvolacími námietkami krajského prokurátora musí opätovne konštatovať a zdôrazniť, že krajský súd nevzal do úvahy a ani sa dôsledne nevysporiadal doposiaľ vo svojom rozhodnutí so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie resp. vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou krajského súdu, v novom zložení senátu (vzhľadom k opätovným pochybeniam pôvodného senátu, nerešpektovaniu pokynov nadriadeného súdu a prieťahom v konaní), dôsledne vyhodnotiť jednotlivé vykonané dôkazy ako aj v ich súhrne podľa § 2 ods. 6 Tr. por., a to aj v rámci pokynov a záverov najvyššieho súdu obsiahnutých v jeho už citovaných rozhodnutiach a vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní krajského prokurátora rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.